Deputy Speaker of Parliament Andrej Danko criticizes the president and defense minister for attending only a two-week summer camp instead of mandatory military service, while declaring they won’t fight. He himself proposes reintroducing mandatory service, yet rules out any real military threat to Slovakia. Why then do we need mandatory service? Does he want to use it to raise boys into men?

The war in Ukraine has forced countries to reassess their defense strategies. Is mandatory military service the answer to new security challenges, or is it a relic of the past that brings more risks than benefits? Let’s look at the arguments for and against, and how different countries approach this sensitive topic.

Mandatory Service in the New Security Environment

Many countries shifted to professional armies after the Cold War ended. These were mainly intended to handle international crisis management. Large-scale and prolonged war was considered unlikely. Russia’s invasion of Ukraine, however, swept this assumption aside and brought back the question of preparing for war.

Will mandatory service return as it was during socialism? What worked in the past may not work today. The political regime has changed, society is evolving, and new technologies and threats are emerging. This new reality requires new approaches. The key will be to respond flexibly to changing threats and potential long-term crises. But this requires people – qualified and prepared. Finding a suitable model of defense and security can strengthen a country’s resilience and readiness.

Finland maintained mandatory training for men even after the Cold War ended. As a result, it now has one of Europe’s most prepared armies with more than 900,000 reservists. This model is proving extremely effective in the new security reality. Other countries are considering reintroducing mandatory service.

Hundreds of thousands of reservists may not be enough. What matters is whether they are well-trained and prepared to defend their homeland on the 21st-century battlefield. Mass mobilization in Ukraine revealed many problems with mandatory service. Ukraine mobilized only after the war began, having abolished mandatory service a few years earlier.

Some were lucky and completed proper training or retraining on new equipment abroad. Most had only quick 14-45 day training. This didn’t provide conscripts with sufficient preparation, leading to high casualties and low effectiveness. Short training can’t replace years of professional preparation. Untrained units are more vulnerable and less effective. They’re not suitable for all tasks. But when you’re at war, you don’t have many options.

Although Russians officially claim they didn’t use conscripts in the war against Ukraine, their experience with conscripts isn’t positive either. According to testimonies from many captured Russian conscripts, their morale and commitment were low. Insufficient training and weak motivation contributed to the Russian army’s failures. Mass deployment of poorly prepared conscripts isn’t a recipe for victory.

These experiences show us the risks of mass mobilization. A modern army requires quality and long-term training, not just quick courses. Only professional soldiers receive this. They are expensive, not abundant, and not needed in such numbers during peacetime. In conflict, professionals will still handle the most complex tasks. But they’ll need support and reinforcement from reservists. Reservists will also have many tasks away from the main battlefield, such as protecting critical infrastructure and territorial defense.

Professional vs. Conscript Army

Many countries waver between professional and conscript armies. Both models have their strengths and weaknesses. A professional army offers a high level of training and specialization, but at the cost of higher expenses and lower numbers.

Professionals are better prepared for modern combat. Specialization allows more efficient deployment of resources. Professional soldiers know each other long-term; cohesion and morale in professional units are higher. On the other hand, a conscript army provides a larger number of soldiers and a broader social base. While a professional army may be partially isolated and forgotten by society, a conscript army involves almost every family and thus unites the nation.

The Swiss model of mandatory service for men is considered successful. Almost 50% of the male population undergoes 18-21 weeks of training. This gives Switzerland prepared reserves with more than 100,000 soldiers that can be quickly activated. The traditional quality vs. quantity dilemma shows here in full force.

The ideal solution appears to be a hybrid model – a professional core supplemented by well-trained reserves, including smaller but rapidly available active reserves. Active reserves should be something like part-time professional soldiers.

A professional army will always be fully utilized. When integrated into a collective defense system, it will have three main tasks: to respond and fight immediately, to ensure the reception and integration of allies, and to mobilize and train reserves. To train new conscripts and provide advanced training for reservists, you need quality instructors. These are only found in a professional army.

Overview of European Models

In Europe, we find a diverse range of approaches to mandatory service. Countries like Finland, Sweden, Norway, Greece, and Austria still actively use mandatory service. The Nordic models appear most successful. Service length ranges from 6 to 19 months. While Finns have 6-12 months of training, Swedes have 11 months. In the Norwegian model, training lasts 12-19 months.

Finland’s total defense system involves almost all men in service. They receive quality military training and become part of prepared reserves. This approach has high public support and is perceived as an essential part of national security. Sweden promotes a selective model, where only a portion of the population is drafted annually. Selected citizens complete 11-month training and form the basis for mobilization.

The success of these models lies in their flexibility and adaptation to modern conditions. It’s not so much about classic mandatory service, but about a targeted system of building reserves.

Traditionally, mandatory service was the domain of men. In the 21st century, however, more countries are inclining toward a more universal model. The argument is not only gender equality but also the practical advantages of involving the entire population. Women make up 50% of the population; their potential cannot be ignored. Modern combat requires diverse skills, not just physical strength. The inclusion of women has a positive impact on unit dynamics.

Norway and Sweden have already introduced mandatory service for both genders. The Norwegian experience shows that universal service is not only possible but beneficial. Since 2015, women have been required to complete service under the same conditions as men, without exemptions. After initial concerns, the system has proven successful, with women now making up 25-30% of conscripts.

Civilian Alternative and National Service

Not everyone is made for the army, even if they’re willing to serve their country. Others, for various personal reasons, don’t want to serve with weapons. To ensure a fair approach and equality of citizens, many countries offer the option of civilian service.

Civilian service respects individual freedom of conscience. It allows meaningful contribution to defense in non-military ways. This strengthens the connection between the army and the rest of society. It builds cohesion in good times and bad.

An interesting concept is national service combining military and civilian elements. The French model of universal national service is an example of such an approach. Young people can either undergo military training or engage in civilian missions in education, environment, or solidarity. This combines personal development with community benefit. So far, it’s an experiment that may soon become the norm.

Civilian alternatives to mandatory service extend its social reach. They allow everyone to find their role in defending and developing the country. But what about public support for mandatory service and these models?

Public Support

The success of any mandatory service model depends on public support. While in Slovakia we have the lowest willingness to fight for our country and the highest susceptibility to conspiracies, attitudes in other European countries are more confident. Out of cowardice, we hallucinate about self-declared neutrality and protection from the Russian behemoth. Our neighbors and partners are looking for ways to strengthen their country and its resilience against threats.

Surveys show significant differences between countries and generations. While support is high in Finland and Norway, elsewhere it’s lower. In Nordic countries, 70-80% of the population supports mandatory service. In the rest of Europe, support ranges from 30% to 60%. Younger generations are less inclined toward mandatory service. Partly because it affects them, and the current era offers opportunities and freedoms they’re reluctant to give up. But without resilience and defense of the country, they could quickly lose them completely.

A key factor is the perception of threats and willingness to defend the country. A Ukrainian survey from 2022 showed that up to 80% of residents were willing to defend their homeland. This is in sharp contrast to 25% before the Russian invasion began. A real threat thus dramatically increases support for military duty.

If we want to achieve broad acceptance of mandatory service, we must work with public opinion. We need open discussion about benefits and disadvantages, seeking consensus. Mandatory military service is not a black-and-white issue. It’s certainly not a topic suitable for populist arguments.

It brings many advantages for national security and resilience. It ensures sufficient numbers of trained reserves and broad social participation in defense. It strengthens the country’s readiness to face new threats. It creates a sense of civic responsibility and solidarity, overcomes social differences, and builds cohesion.

On the other hand, it also has its costs and risks. For individuals, it means interrupting studies or careers and personal sacrifices. For society, it represents a significant economic and organizational burden. If poorly designed, it can lead to wasting human potential and reducing combat effectiveness. The psychological impacts of forced service also cannot be underestimated. Not everyone is ready for the challenges of military life and the pressure of combat situations.

Conclusion

New security threats and changed social conditions require reassessment of current models. Experiences from Ukraine and other conflicts show us both challenges and opportunities for a modern army.

The ideal defense model combines a professional core with well-trained reserves. It offers flexible options for involvement for men and women, military and civilian. It relies on high social support and shared values.

The path to such a model is not simple. It requires open and informed discussion, willingness to seek compromises, and courage to change established practices. We must ask not only about the cost of mandatory service but also about the cost of unpreparedness.

The post Mandatory Military Service: Necessity or Risk for Society? appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#Czechoslovakia #mobilization #modern mobilization #USA #WWI

You can listen this article in a form of podcast:
https://www.podbean.com/ew/pb-smb8q-1922dd1 or here Mobilisation! – Pavel Macko – Bezpečnosť, Technológie, Stratégie

Coalition politicians mobilized people against COVID measures and corruption investigations. It brought them to power. Have we experienced a real mobilization? Most people would think that we were lucky and haven’t experienced any mobilization firsthand. But if you were ten or more years old in 2000, you did experience a mobilization. A different kind than military.

With the arrival of the millennium, there was a worldwide mobilization of forces and a major software and computer systems cleanup to handle the transition to four-digit year display in computer systems (the so-called Y2K mobilization).

Computers stored only the last two digits of the year in dates. If you had 98, the system added 19 and the year in the date was 1998. But how would systems interpret 00? Mostly as 1900. The world had a problem. Although Slovakia wasn’t as digitized as the West, there could still have been problems in banking, public services, and similar areas.

Unlike military mobilization, this one was led by civilian IT experts, companies, and officials. Governments and international organizations only coordinated it. Thanks to joint efforts, the transition to the new millennium was problem-free. The mobilization also resulted in increased computer production and renovation of old equipment.

What is mobilization?

Y2K mobilization is considered a model of proactive risk management. It turned out that mobilization doesn’t require tanks or soldiers – it can be about information, coordination, and foresight. When we talk about mobilization at the state level, we typically mean concentrated efforts to avert a major, potentially existential threat, or to minimize its impacts.

Mobilization – whether military, civil, digital, or disaster-related – is always about preparing the right people, resources, and systems for action. Every mobilization must have a clear purpose. It’s a response to a threat, crisis, or opportunity. Mobilization of healthcare, security, and logistics capacities during the COVID pandemic was also an opportunity to activate the scientific research base. Mobilization can be:

▪️military

▪️ civil

▪️technical

▪️political

Speed and coordination

Mobilization isn’t about standard procedures; we demand rapid deployment of people and resources. Mobilization shows us how strong and effective the state is. Not the number of police officers or hand-holding citizens in everyday life. During a crisis, it’s not about what comes to someone’s mind. Centralized command with synchronized action across sectors is needed.

Communication with the public is a key condition for success, especially for non-military threats. People must receive transparent information about why mobilization is taking place. They need to be reassured to reduce panic and ensure their cooperation.

Without prepared resources, all effort is futile. Infrastructure, logistics, supplies, personnel must be available from the start. Emergency plans and backup options allow them to respond flexibly. The legitimacy of extraordinary measures and the authority of those who order them are also important. Mobilization requires legal support and a public mandate. It often involves executive decision-making or emergency powers.

Without the participation of citizens, experts, and organizations that play key roles, it would be just an intellectual exercise. Participation can be voluntary, or people can be officially drafted or professionally assigned. Efficiency and discipline require a detailed plan, synchronization of activities, clear tasks, and rapid execution. Even civil mobilizations are similar to war preparedness. All activities must be monitored and managed.

Monitoring and adaptability are also important for successful mobilization. This gives leaders feedback to adjust strategy on the go. This cannot be achieved without transparent reporting of results, failures, and successes.

This is exactly what we expected from government commissioner Kotlár. Instead of a serious analysis of processes and state crisis management during the pandemic, we got metaphysical nonsense from an orthopedist with a child’s microscope. This is almost a guarantee that this government would totally fail in a similar mobilization.

From Clausewitz to drones

The modern concept of mobilization took shape only in the 19th century. Clausewitz, in his timeless theory of war, came up with the famous statement that „war is the continuation of politics by other means“ and is always subordinate to political goals. In his understanding, war is a dynamic interplay of:

▪️ violence and passion (ordinary people)

▪️ chance and probability (the army)

▪️ rational calculation (the government)

Using this „remarkable trinity,“ he explains war as a social and political phenomenon, not just a military one.

Clausewitz came up with the concept of „absolute war.“ This might suggest that he is also the author of mobilization. Clausewitz never used this term. However, his theory of war is the philosophical foundation for mobilization. He emphasized that war requires complete social engagement, which mobilization later defined. The term „mobilization“ appeared only in the 1850s and was first used to designate Prussian military preparations. It reflects the idea that war is shaped by political will, national emotions, and strategic calculation.

Mobilization is Clausewitz’s theory in action. It’s about transforming political intent into military power through social effort. Let’s look at how mobilization evolved during the First and Second World Wars, up to today’s hybrid forms, including cyber and cognitive mobilization.

The First World War brought the birth of systematic mobilization

From June 28, 1914 (the assassination in Sarajevo) to August 6 (the first major battle), only 39 days passed. The world went from peace to global war in just over a month. This rapid escalation is often called the „July Crisis“ and is a textbook example of how diplomacy, alliances, and miscalculations can escalate into disaster. Mobilization was declared in Austria-Hungary on July 25, 1914. Less than two weeks later, fighting had already begun.

For the first time, entire national economies were redirected to war. Governments created central planning boards to allocate raw materials, labor, and transportation. Experiences from the war led to the systematization of mobilization preparations. Nations learned that mobilization had been reactive and chaotic. The war revealed the need for planning and coordination between ministries and agencies.

The Second World War brought the peak of total war mobilization

The international situation deteriorated gradually as the Nazis consolidated their power in Germany. By 1938, the world was at a breaking point. Mobilization plans were elaborated in detail, institutions were prepared, and the population was motivated. Czechoslovakia was one of the first to experience mobilization for real. The government carried out two mobilizations in 1938.

The first was a partial mobilization on May 20 during the so-called May crisis, when reports of German troop concentrations near the borders appeared. About 180,000 reservists were called up, expanding the army to about 380,000 men. The State Defense Guard (SOS) was also activated, which began to occupy border areas. After the situation calmed down, mobilization was canceled on June 13.

After Hitler presented an ultimatum to cede part of the territory, Jan Syrový’s government declared general mobilization on September 23 at 22:00. 1,250,000 men were called up. The mobilization proceeded quickly and successfully. Within 24 hours, 60% of reservists reported. The army used a 1936 plan to quickly mobilize:

▪️350 tanks

▪️5,000 artillery pieces

▪️950 military aircraft

▪️217,000 horses

▪️26,000 vehicles

▪️5,000 motorcycles

Soldiers were to bring food for two days, cutlery, cleaning supplies, and a backpack.

The speed and efficiency of mobilization was unprecedented, even by today’s standards. After the declaration of general mobilization, society united. People were ready to defend the republic, although they knew they were facing overwhelming odds. Spontaneous gatherings were held in cities, and banners proclaimed: „We won’t give up an inch of the republic!“ or „Czechoslovakia will defend itself!“. Radio served as a bonding agent. Residents sat by their radios, waiting for orders and news. People waited for a clear decision, and while many cried, others rejoiced that a decision had finally been made.

American mobilization as a key to victory

After the US was drawn into the war, mobilization also took place across the ocean. The Americans further refined the concept of mobilization. It wasn’t just about immediate action as in Czechoslovakia, but about long-term mobilization of all national resources. This was also one of the important factors for the final victory over fascism and Japanese imperialism. The USA long-term mobilized resources for its European allies as well.

There was a fundamental revision of the economy. The USA transformed into a planned war economy:

▪️Civilian factories were rebuilt to produce tanks, aircraft, and ammunition

▪️The federal government financed most industrial investments

▪️It often owned facilities and leased them to private companies

▪️There was a significant managed expansion of the workforce

▪️Massive work shifts were introduced

▪️Women and minorities entered the workforce in record numbers

▪️Agencies such as the War Manpower Commission coordinated its allocation

The war showed that government-led industrial transformation is possible and effective.

Mobilization during the Cold War

During the Cold War, mobilization was perceived as part of deterrence. The main goal was to secure and demonstrate strategic readiness. Mobilization planning shifted from implementation to preparedness. Countries introduced:

▪️Long-term storage of critical materials (e.g., rubber, rare earths)

▪️Maintaining emergency production capacity for defense supply chains

How useful would these be today, when we can’t restart production even after more than three years since the Russian invasion of Ukraine!

Technological mobilization was also taking place. Emphasis was placed on research and development and innovation (e.g., DARPA). Technologies became an element of deterrence. Mobilization expanded to education, infrastructure, and scientific policy. Mobilization planning was embedded in national security strategy.

Current challenges require fragmented mobilization

The COVID-19 pandemic revealed gaps in supply chain resilience and coordination between the public and private sectors. Climate change is an epochal matter and requires long-term civil mobilization with a shift toward sustainability, decarbonization, and adaptive infrastructure.

The war in Ukraine and hybrid threats bring new dimensions to the view of mobilization. Ukraine’s defense shows how civil society, technology startups, and decentralized logistics can mobilize under fire. Western countries face challenges in mobilizing national will. This raises the need to revise mobilization theory.

From trenches to algorithms: mobilization change

Experiences from Ukraine, our inability to keep pace with a weaker Russia in military production, and future challenges force us to comprehensively reassess our approach to mobilization. While we have almost forgotten about mobilization, today we must simultaneously address several conceptual problems. We need to answer basic questions:

▪️„What to mobilize and why?“

▪️„Mobilization or modernization?“

Researchers call for a revival of the mobilization economy. Not just for war, but also for existential threats. Mobilization now includes information warfare, cyber resilience, and economic deterrence.

At the NATO summit, allies agreed to significantly increase defense spending. The real increase in hard military spending to 3.5% of GDP and total spending to 5% of GDP is not just an effort to please President Trump. The numbers come from military planners‘ data on the minimum military capabilities that are supposed to guarantee our deterrence and ability to defend ourselves.

Maintaining national will

In a long conflict, victory is rarely achieved by firepower alone. It requires mobilization of national will. It’s about combining:

▪️military readiness

▪️civil resilience

▪️social cohesion

The concept of total defense transcends traditional battlefield boundaries and integrates every layer of society into the defense architecture. We must be able to conduct combat operations and protect the entire territory simultaneously. Modern war is decentralized. Territorial defense blurs the boundaries between soldier and citizen and promotes a culture in which defense is a shared responsibility.

Infrastructure protection and civil defense

A separate chapter is infrastructure protection and civil defense. Energy networks, transportation hubs, and communication networks are increasingly vulnerable in hybrid warfare. We need to plan for resilience. Countries invest in:

▪️redundant systems

▪️cyber resilience

▪️rapid repairs

All this to withstand long-term disruption of their function.

Slovak specifics and weaknesses

Slovakia might have problems maintaining the determination to invest in defense and defend the homeland. Deep divisions persist in society regarding:

▪️the war in Ukraine

▪️Russian influence

▪️internal governance

We lack volunteer networks or a culture of civic resistance. Energy dependence on Russia and inadequately funded infrastructure could lead to collapse under constant pressure. Cyber attacks, disinformation, and energy sabotage could disrupt cohesion without a single shot fired. We would have difficulty replicating the Ukrainian model of total defense without fundamental reforms in civic engagement, infrastructure, and political unity.

Mobilization or modernization?

As Europe increases defense spending in response to renewed geopolitical threats, a critical question arises: Are we mobilizing for past wars or preparing for future conflicts? Many current spending plans still favor older platforms and traditional procurement cycles.

The sharp increase in spending also brings strategic risks:

▪️Investing in outdated systems risks irrelevance on battlefields saturated with drones and cyber capabilities

▪️One-time spending spikes can undermine research and development, dual-use technologies, and startup ecosystems

Paradigm shift

To avoid mobilizing for the wrong war, defense spending must prioritize:

▪️modular, scalable systems over older platforms

▪️investments in artificial intelligence, quantum, cyber, and space capabilities

▪️support for civil-military integration including territorial defense and infrastructure resilience

NATO or EU mobilization will be joint, but sustainability must also be local. We need to promote joint procurement, interoperability, and industrial sovereignty. This is homework for policymakers and politicians.

Mobilization is no longer just about tanks and soldiers. It’s about systems, societies, and strategic purpose. In today’s threat environment, the question is not just how we mobilize, but why and for what we mobilize. For deterrence, the concept of mobilization must have signaling capability to the adversary and demonstrate our credible determination.

Deterrence is not just about having power. It’s about showing that you can use it effectively and sustainably. For resilience, ensuring continuity and recovery of state operations is critical. The most important mobilization assets are:

▪️civil society

▪️volunteer networks

▪️territorial defense

▪️psychological preparedness

▪️critical infrastructure

▪️state management capacity

▪️private sector

Conclusion: Mobilization as a strategic act

Mobilization is not just a budget line in public finances. It is a strategic act of national existential purpose. To be effective, it must be:

▪️aligned with modern threat paradigms

▪️integrating deterrence and resilience

▪️engaging the whole society, not just the army

Despite our constitutional officials putting on uniforms and training with weapons in hand, immediate military mobilization is not imminent. We have a few years to reconsider our concepts, change laws, build capacities, and especially trust.

The next mobilization that we won’t avoid will be political mobilization to maintain the democratic constitutional system and our continued membership in the EU and NATO. But if we fail in this, we can forget about the rest. Our fate will be determined by others who won’t take our national interests and goals into account.

The post Mobilization! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#Alexy #Brat za brata #Bratčikov #Fico #hybridná hrozba #hybridná vojna #partizánske oddiely #proruská skupina #ruská ambasáda #Rusko

Medzitým sa inde odohráva skutočná dráma. Jedou z nich je pôsobenie Rusmi podporovaného zoskupenia Brat za Brata.

V prípade občianskeho združenia Brat za brata Slovenská republika a jej štátne orgány ovládané proruskými a vyslovene protizápadnými politikmi stratila aj posledné zvyšky pudu sebazáchovy. Každý normálny štát chráni svoju integritu, územnú celistvosť a nezávislosť politického rozhodovania. Aktivity tohto gangu sú ďaleko za hranicou rozvíjania dobrých vzťahov alebo šírenia kultúry.

Zatiaľ čo v Rusku je každá mimovládna organizácia s akýmikoľvek väzbami alebo náznakmi väzieb na akúkoľvek zahraničnú, aj mimovládnu entitu, okamžite likvidovaná alebo verejne označená ako zahraničný agent, my robíme v prípade proruských skupín presný opak.

Nezmyselnými legislatívnymi úpravami znepríjemňujeme život našim domácim občianskym združeniam, ktoré vykonávajú nezastupiteľnú úlohu napríklad v sociálnej pomoci a ostentatívne podporujeme vyslovene rozkladné protislovenské skupiny.

Brat za brata sa prezentuje ako pietna a mierová organizácia, no ich aktivity a komunikácia ukazujú silné proruské postoje, politickú angažovanosť a radikalizáciu. Ich facebookový profil je emocionálne ladený, vizuálne výrazný a slúži ako nástroj mobilizácie. Pieta je len zámienkou.

Rusko Slovensko jasne označilo za nepriateľa, v hlavných televíznych reláciách ruskej štátnej televízie sa nám vyhrážajú bombardovaním slovenských miest, dokonca aj atómovými bombami. To, že zopár slovenských politikov a príslušníkov bezpečnostných zložiek a prokuratúry je v Rusku „vrelo“ vítaných, nijako nemení postoj Ruska ku Slovensku ako súčasti EÚ a NATO.

Naopak, títo ľudia a predstavitelia štátu majú zohrávať úlohu ruskej piatej kolóny v ruskej hybridnej vojne. Jej súčasťou je masívna špiońáž, budovanie akčných agentúrnych sietí, náborovanie sabotérov a dokonca teroristov vo vnútri krajín Rusmi označenými za nepriateľské krajiny.

Cieľom ruského hybridného pôsobenia je oslabenie a následná zmena režimu v cieľovej krajine. Tam kde sa to nedá, tam nastupujú tvrdšie a agresívnejšie formy vrátane ozbrojených aktivít proxy hráčov. Otvorená vojenská agresia je posledným a najmenej preferovaným nástrojom, veľmi rizikovým.

V tomto svetle treba vnímať aj nedávnu výzvu Brat za brata na zakladanie partizánskych skupín, či petíciu za vystúpenie z EÚ, alebo referendum o NATO.

Hybridná hrozba

Slovensko už prehralo hybridnú vojnu s Ruskom. Teraz sa len hľadá cesta, ako to sformalizovať a dať verejnosti na vedomie.

Fotografie prezidenta Pellegriniho s veľvyslancom Bratčikovom na začiatku prezidentskej kampane, cesty premiéra do Moskvy, cesty poslancov NR a neznámeho počtu príslušníkov bezpečnostných zložiek, aktivity europoslancov, aj vyznamenanie lídra organizácie Alexyho sú podľa mňa zreteľnou súčasťou tohto procesu.

V normálnom štáte by spravodajské služby už dávno monitorovali činnosť takejto skupiny, mali by podrobne zmapované ich kontakty a väzby. Aj by vyhodnotili, koľkí z nich majú napr. zbrojný preukaz a vlastnia zbrane.

Lenže u nás nevieme ani poriadne potrestať usvedčených špiónov. V Taliansku chodia na desiatky rokov do väzenia, u nás dostávajú smiešny finančný trest. Spravodajskú službu riadi syn obžalovaného človeka, v prokuratúre máme sektárov, ktorí prenasledujú novinárov.

Skupiny ako Brat za brata aj ruskí agenti a potenciálni strelci si môžu u nás nerušene pôsobiť bez obáv. Obávať sa už musia bežní občania a predovšetkým novinári a prozápadní politici.

The post Brat za brata: Skutočná hrozba v rukách Ruska? appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#7-čka #Fico #GIBZ #mafiánsky štát #NBÚ #NR SR #OČTK #právny štát #SIS #Smer

Zsolt Simon na úvod zdôraznil, že Robert Fico a spol. nás opäť obťažuje svojím strachom, že ho dobehne jeho minulosť a vzťahy s ľuďmi obvinenými zo závažnej trestnej činnosti. Smer zneužíva trestné konania na politicky motivované útoky na nezávislých vyšetrovateľov a vyvolávanie strachu a nenávisti. 

Odmietame nátlak na OČTK

Jozef Rajtár zdôraznil, že OČTK musia konať bez ohľadu na osoby a ich funkčné alebo politické postavenie. Politici ani vysokí štátni príslušníci nemajú trestno-právnu imunitu a je to ich problém, s kým sa stýkajú a spolupracujú. Ak porušia zákony alebo sa spreneveria svojmu poslaniu, musia niesť následky.

„Chápeme nervozitu Roberta Fica a jeho spolustraníkov, ale je to výlučne ich problém, s kým sa stýkajú a čo robia. Ak sa o nich zaujímajú vyšetrovatelia, je to v prvom rade ich vlastná hanba.“  dodal Jozef Rajtár.

Spoločná kandidátka č. 7 dôrazne odmieta akýkoľvek nátlak a vyhrážky voči orgánom činným v trestnom konaní a politizáciu trestných konaní zo strany Smeru a Sme rodina. Predstavitelia Sedmičky považujú za nehoráznosť, aby v parlamente vystupovali obvinené osoby namiesto toho, aby sa hájili v trestnom konaní a vyzvali poslancov, aby neschválili program mimoriadnej schôdze.

Pavel Macko upozornil, že spravodajské služby sa pravidelne stávajú obeťou politických kšeftov, alebo sa mnohí z ich príslušníkov vymykajú kontrole a namiesto ochrany občanov si robia svoje nezákonné kšefty. „Strana Smer za 12 rokov svojich vlád tieto služby totálne spolitizovala a ovládla. Teraz sa bráni odhaleniu toho, čo všetko v týchto zložkách napáchali.  Desiatky nominantov Smeru, ale aj nominanti Sme rodina boli obvinení zo závažnej trestnej činnosti. Títo ľudia mali najvyššie bezpečnostné previerky a nikomu to nevadilo.“ dodal Macko.  

Sedem opatrení 7-čky ako dať bezpečnostné zložky do poriadku

Bývalá koaličná vláda neurobila vôbec nič pre odstránenie bezpečnostných rizík a proti rozkladu týchto zložiek. Odmietli všetky rozumné návrhy  na systémové zmeny a úplne ignorovali vážne personálne riziká. Macko zdôraznil, že ak by konali včas, nemuseli sme mať dnes obrovskú hanbu, že máme obvinených dvoch aktívnych najvyšších funkcionárov.

V závere tlačovej besedy Macko predstavil 7 opatrení spoločnej kandidátky č. 7 pre to, aby bezpečnostné zložky štátu slúžili výlučne pre bezpečnosť občanov a nie záujmom skorumpovaných a amorálnych politikov:

1️⃣ odpolitizovanie  bezpečnostných zložiek štátu

2️⃣ striktný kariérny systém

3️⃣ nezávislá Generálna inšpekcia bezpečnostných zložiek

4️⃣ nové vymedzenie úloh spravodajských zložiek, striktné oddelenie  vojenského, civilného a kriminálneho spravodajstva

5️⃣ zriadenie špeciálneho odboru na Najvyššom kontrolnom úrade

6️⃣ revízia systému bezpečnostných previerok, očistenie NBÚ

7️⃣ posilnenie parlamentnej kontroly spravodajských zložiek

The post Nedovoľme rozklad bezpečnostného aparátu štátu! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#fekálny fantóm #generálny prokurátor #Martin Macko #Operácia Generálov fantóm #rekognícia #Žilinka

Rekognícia je NEOPAKOVATEĽNÝ PROCESNÝ ÚKON. Kde študoval gauner Greško právo, ak tvrdí, že trestný čin marenia spravodlivosti môže považovať len za druhú nadbytočnú rekogníciu. A už vôbec neakceptujem, že pred rekogníciou Vám môžu vypichnúť oko, odrezať končatinu alebo ostrihať bradu, len aby Vás prispôsobili opisu vzhľadu páchateľa.

Napriek tomu, že Najvyšší súd SR to v rozsudku zo 4.7.2022 jasne popísal a vyhodnotil takéto rekognície ako jednoznačne nezákonné, namiesto stíhania páchateľov nezákonností ide polícia a prokuratúra doslova mafiánsky buzerovať už definitívne oslobodeného Martina Macka.

Nemôžem si pomôcť, ale tuto aspoň vidíte, že prokurátor Greško vystupuje, ako keby bol jeden z členov organizovanej skupiny páchateľov s istou mierou riadenia činnosti tohto zločinného zoskupenia. To opäť Žilinkovi ostro vytknem. Toto si môžu robiť vrahovia v Moskve, ale nie prokuratúra demokratického štátu.

Pozrite si výňatky z rozsudku NS SR k nezákonným rekogníciám:

P.S.: Ďakujem Slečna Slečnab za spracovanie rozsudku NS SR a zverejnenie.

The post Policajný prezident aj generálny prokurátor by si mali urobiť poriadok. appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

I.

Martin Jakubec, kandidát na primátora Bratislavy, ktorý je podľa mňa absolútne nespôsobilý na verejnú funkciu, sa rozhodol zabojovať o miesto primátora hlavného mesta doslova najhrubšími špinavosťami. Namiesto toho, aby predstavil svoju víziu, ako by zlepšil mesto a ako by ho riadil, rozhodol sa budovať si svoju kariéru na primitívnom špinavom osobnom útoku voči mne a mojej rodine ďaleko za hranicou morálky, etiky a zrejme aj zákona.

Výsledkom tejto jeho akcie a nepriameho podnecovania je rast nenávisti, vrátane nepriameho vyhrážania sa mojím zastrelením či vešaním a ďalšie primitivizmy. Spoločnosť je už dosť napätá a vystresovaná v súvislosti s pandémiou, vojnou a ekonomickými ťažkosťami. Nálada medzi obyvateľmi je ako sud s pušným prachom. Stačí len malý podnet a naše ulice sa môžu premeniť na krvavé bojisko. Za takejto situácie sa človek, ktorý chce riadiť polmiliónovú aglomeráciu, vydal cestou lží, primitívnych osobných útokov a podnecovania nenávisti.

II.

Flašíkov eReport dňa 16. 9. 2022 zverejnil diskreditačný článok, v ktorom priamo v titulku zverejnil hrubú lož, že posielam na Sibír Slovákov, ktorí podporujú Putinove Rusko. Táto hrubá lož vyvolala vlnu nenávisti u hlavnej cieľovej skupiny eReportu, teda u fašistov, extrémistov, voličov Republiky, Smeru a Hlasu a antisystémovo zmýšľajúcich ľudí. Nikdy som nikoho na Sibír neposlal! V eReporte si to bezcharakterne vymysleli. (Macka pohoršili Slováci, ktorí fandia Rusku, posiela ich na Sibír (ereport.sk))

Hoci priamo v texte článku eReportu správne citovali moje vyjadrenie k téme, to ani pri najväčšej fantázii neumožňovalo zverejniť takýto klamný titulok. Ich cieľová skupina len málokedy číta okrem titulku aj obsah.

Rovnako lživo eReport uviedol „Predsedu opozičného Smeru v rozhovore pre portál Aktuality.sk, označil za ruského agenta, ktorý priamo ohrozuje bezpečnosť Slovenska.“   Takýto výrok, ani slovné spojenie „Fico je nebezpečný ruský agent“  v rozhovore nikdy nezazneli, je to výmysel eReportu. Celý obsah môjho rozhovoru pre aktuality.sk si môžete vypočuť tu Ukrajinci sa skúšajú pretlačiť. Fico je nebezpečný, vydáva nepriateľa za priateľa, tvrdí generál Macko (podcast) | Aktuality.sk

Výsledkom bola mohutná nenávistná kampaň, zastrašovanie, vyhrážanie sa, dehonestovanie mojej rodiny, krivé obvinenia súvisiace s nezákonným postupom smeráckej polície a prokuratúry voči môjmu synovi. Len na facebooku si tento klamný článok získal  viac ako 9 tisíc reakcií, 5,9 tis. zväčša nenávistných komentárov a 391 zdieľaní. Táto zákerná lož a diskreditácia zasiahla desaťtisíce ľudí na facebooku a ďalšie tisíce priamo na portáli eReport. Ak išlo Flašíkovým poskokom len o zárobok, tak im pripomínam, že sú to špinavé a potenciálne krvavé peniaze, ktoré takto eReport zarobil.

III.

Martin Jakubec natočil a dňa 30.9.2022 na svojom youtube kanáli zverejnil primitívne video, v ktorom priamo útočí na mňa a moju rodinu, šíri lži a závažné obvinenia z trestnej činnosti. Svoje video uviedol titulkom „Tento generál odporúča Sibír ľuďom s iným názorom. Verejnosť nezabudla na Vášho syna Hovnomana!“ a opatril ho hashtagmi #Hovnoman #Slovensko #mhd. Video za pár hodín od zverejnenia videlo 14 tisíc ľudí.

Martin Jakubec v tomto svojom primitívnom útoku a nenávisť podnecujúcom videu použil:

1) Hrubú lož, že som agresívny jedinec, ktorý posiela Slovákov s odlišným názorom na Sibír. Je jedno, či bude tvrdiť, že bol zavedený klamným titulkom eReportu. Ako kandidát na primátora Bratislavy musí vedieť čítať a písať. Teda, ak by čítal článok v eReporte, vedel by, že nadpis obsahuje hrubú lož.   

2) Hrubú lož a verejné krivé obvinenie môjho syna z trestnej činnosti. Aj napriek tomu, že Najvyšší súd SR svojím rozsudkom zo dňa 4.7.2022 jednoznačne konštatoval, že v synovom prípade bol viacnásobne hrubo porušený zákon, Martin Jakubec ho označil verejne za páchateľa rozsiahlej trestnej činnosti a cez túto svoju hrubú lož špinil a diskreditoval aj mňa osobne. Nerešpektoval vôbec to, že Najvyšší súd dokonca jednoznačne konštatoval, že syn vo viacerých žalovaných skutkoch nemohol byť ani len obvinený a postavený pred súd. Synov prípad je totiž výsledkom rozsiahleho nezákonného postupu OČTK počas vlády Smeru. Ja sa nebojím povedať, že výsledkom rozsiahlej trestnej činnosti nebezpečnej organizovanej skupiny páchateľov.

Martin Jakubec, kandidát na primátora Bratislavy, sa namiesto čestnej kampane dal cestou špinavej nenávistnej kampane. Výsledkom jeho snaženia sú aj nepriame vyhrážky zastrelením, obesením a hrubé urážky voči mne. V piatok 30.9.2022  ma na ulici hrubo slovne napadol mne neznámy občan. Po tom, čo som Martina Jakubca upozornil na jeho špinavosť, video rýchlo stiahol. Ale videlo ho už 14 tisíc ľudí, internetom sa šíria vymyslené nenávistné a dehonestujúce verejné komentáre, dostávam nenávistné a výhražné správy. Pýtam sa Martina Jakubca, či má predstavu, koľkých ľudí z tých 14 tisíc vyprovokoval k násiliu?

Toto nerobí žiadny zodpovedný občan a kandidát na verejnú funkciu, ale nezodpovedný človek, ktorý svoje komplexy a neschopnosť predložiť akýkoľvek konštruktívny návrh kamufluje takýmto podnecovaním nenávisti založeným na zverejňovaní nepravdivých informácií a radikálnych vyjadrení.

IV.

Svoj podiel zodpovednosti z tento stav a  stav spoločnosti plnej nenávisti má aj generálna prokuratúra SR a osobne Maroš Žilinka. Svojimi politicky motivovanými aktivitami a kolaborovaním s predstaviteľmi  Ruska, ktoré vedie brutálnu vojenskú agresiu, prispieva ku zhoršovaniu situácie. Pokiaľ ide o prípad môjho syna, generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku je priamo spoluzodpovedná za pokračovanie špinavých diskreditačných útokov voči mojej rodine a vyhrážky násilím.

Generálna prokuratúra priamo dozoruje preverovanie môjho trestného oznámenia voči prokurátorovi JUDr. Greškovi zo dňa 16.3.2021 č. TO-Pro-1/2021.  Prokurátor Greško bezostyšne klamal priamo v obžalobe, čo som jednoznačne preukázal. Text trestného oznámenia je možné nájsť  s prílohami aj tu: Je neprípustné, aby prokurátor klamal v obžalobe – Pavel Macko.

Dovoľujem si upozorniť, že OČTK pod dozorom generálnej prokuratúry už viac ako rok a pol hrubo porušujú zákon, keď ešte ani len nerozhodli o odmietnutí môjho podania alebo začatí stíhania vo veci. Takéto rozhodnutie boli povinné prijať do 30 dní od doručenia podania. Zatiaľ čo sa pán Žilinka má čas šíriť hoaxy ruskej ambasády, tak moja rodina čelí špinavej diskreditácii založenej na nezákonnom postupe a klamstvách prokuratúry, nebezpečným vyhrážkam a zastrašovaniu.

 To, že v prípade syna ide o rozsiahle nezákonnosti a manipulácie za priamej účasti prokuratúry netvrdím len ja. Generálna prokuratúra nekoná napriek tomu, že Najvyšší súd SR v rozsudku zo 4.7.2022 jasne konštatuje opakované porušenie zákona v neprospech môjho syna. Najvyšší súd okrem iného konštatuje, že prokurátor Greško klamal v obžalobe o znaleckých zisteniach v počítači a tablete Martina Macka (predmet citovaného TO), ale aj to, že  minimálne v dvoch žalovaných skutkoch vôbec neexistoval dôvod na vznesenie obvinenia a podanie obžaloby.

Napriek tomu generálna prokuratúra v tomto prípade nekoná s dostatočnou razantnosťou voči páchateľom špinavostí a toleruje porušovanie zákona.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR na 91 stranách si dovolím citovať aspoň niektoré pasáže, ktoré ilustrujú, že Martin Macko je nezákonne a zločinne perzekvovaný už takmer 7 rokov. Jeho kauza je zneužívaná na diskreditáciu a priame útoky voči synovi a mne, ktoré spôsobujú ohrozenie našej osobnej bezpečnosti a života, psychickú traumu a výrazné sťaženie spoločenského uplatnenia.

V.

Vážení páni Martin Jakubec, Fedor Flašík a Maroš Žilinka,

nenechám beztrestne špiniť moju rodinu a mňa osobne a nenechám sa zastrašiť vyhrážkami násilím či zabitím od extrémistov. Dôrazne Vás vyzývam, aby ste sa jasne dištancovali od tejto cielenej diskreditácie, podnecovania násilia a prejavov extrémizmu. Je Vašou občianskou a morálnou povinnosťou zabrániť takýmto aktivitám a v prípade pána Žilinku aj úradnou povinnosťou vo funkcii generálneho prokurátora.

VI.

Pán Martin Jakubec, týmto Vás verejne vyzývam:

1/ Bezodkladne odstúpte z kandidatúry na primátora Bratislavy a iné verejné funkcie, nakoľko ste sa dopustili konania nezlučiteľného s čestným a nestranným výkonom verejnej funkcie.

2/ Verejne sa ospravedlňte mne a mojej rodine rovnakou formou, teda vo videu v trvaní minimálne 4 minúty a zabezpečte jeho distribúciu.

3/ Uhraďte dobrovoľne na účet niektorej z verejnoprospešných organizácií mesta Bratislavy sumu vo výške 14 tisícnásobku bežnej ceny Vami predávaného CD nosiča, teda sumu 14.000×6=84.000 eur, ako kompenzáciu nemajetkovej ujmy a psychickej traumy spôsobenej mne a mojej rodine.

VII.

Pán Fedor Flašík,

týmto Vás verejne vyzývam ako majiteľa eReport, aby ste zabezpečili zverejnenie ospravedlnenia a korekcie nepravdivých informácií zverejnených dňa  16.9.2022 na sociálnych sieťach a v článku Macka pohoršili Slováci, ktorí fandia Rusku, posiela ich na Sibír (ereport.sk). Ospravedlnenie  a korekciu žiadam zverejniť v rovnakom rozsahu a dosahu ako pôvodnú klamnú správu. Pozn.: Oficiálnu žiadosť v zmysle tlačového zákona odstupujem priamo redakcii eReport.

VIII.

Pán generálny prokurátor SR Maroš Žilinka, týmto Vás verejne vyzývam:

1/ Do 24.00 hod. dňa 5.10.2022 zverejniť ospravedlnenie generálnej prokuratúry SR Martinovi Mackovi a jeho rodine za uvedenie lživých informácií v obžalobe Martina Macka podrobne uvedených v žiadosti a trestnom oznámení voči prokurátorovi JUDr. Matej Greško zo dňa 16.3.2021. Ospravedlnenie žiadam zverejniť v tlačovej správe, rozhlase a televízii.

2/ Bez zbytočného odkladu preveriť stav vybavenia môjho podania TO-Pro-1/2021 zo dňa 16.3.2021 a prijať účinné opatrenia na ukončenie hrubého porušovania ustanovení § 199 ods. 1) Trestného poriadku.

Poznámka: Zverejnenie hrubej lži v obžalobe, poškodzujúcej základné práva Martina Macka, bolo jasne preukázané bez akýchkoľvek pochybností na základe záverov znaleckých posudkov a žaloby. Za dobu viac ako rok a pol mala generálna prokuratúra dosť času na zverejnenie ospravedlnenia. Lživé označenie Martina Macka ako osoby prechovávajúcej vo svojom počítači a tablete deviantný obsah a ďalšie klamstvá prokurátora JUDr. Greška spôsobuje vážny zásah do jeho práv a práv jeho najbližších príbuzných a je jedným zo zdrojov trvalého a pokračujúceho psychického teroru, verejného osočovania, diskreditácie a ohrozenia bezpečnosti a života celej rodiny. Po tomto termíne budem považovať nečinnosť generálnej prokuratúry za spoluzodpovednosť za stimulovanie uvedených útokov a využijem všetky vnútroštátne a medzinárodno-právne nástroje na ochranu bezpečia a základných ústavných práv mojej rodiny.

Ing. Pavel MACKO, CSc.

PDF verzia výzvy: https://pavelmacko.sk/wp-content/uploads/2022/10/Otvoreny-list-Jakubec-Zilinka-Flasik.pdf

The post NIE NÁSILIU V ULICIACH A EXTRÉMISTICKÉMU TERORU! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#GIBZ #Nezavislá inšpekcia GIBZ #Zrušenie SIS #Reforma prokuratúry #Profesionálny štát #Fico #Kaliňák #NAKA

Osobne si myslím, že títo ľudia patria do basy. Ale skutočnou otázkou je, či si OČTK naozaj dobre pripravili toto obvinenie. Žiadne faux pas na štýl ficovskej inšpekcie MV SR si táto krehká demokracia už nemôže dovoliť.

Obviniť expremiéra a exministra, ktorí umožnili vznik mafiánskeho štátu a dlhodobo zneužívali aparát štátu na svoje mocenské ciele a minimálne sa mlčky prizerali, ako štátne zložky postupne rozoberá s ich vedomím korupčná aj tá brutálna mafia, je mimoriadne vážna vec. Na jednej strane je to nevyhnutné, ak existujú konkrétne podozrenia. Ale je to aj mimoriadne riskantné. Títo ľudia totiž majú na čele prokuratúry kolaborujúceho RA363 aj plno svojich agentov priamo v systéme.

Ak vyšetrovatelia neustoja dôkazné bremeno, tak tu nastane skutočné peklo. Mafia, ktorá infiltrovala políciu, prokuratúru a tajné služby skoncuje s demokratickým ústavným zriadením a môže dôjsť aj na životy viacerých ľudí.

Preto nejasám, ale pozorne sledujem, čo sa bude diať a s čím vyšetrovatelia prídu. Treba pozorne sledovať aj to, kto vzniesol obvinenie a zasahoval. Donedávna sme žili v ilúzii, že svätú vojnu proti mafii viedol aj bývalý šéf NAKA a kamarát Milana. Zdanie môže často klamať.

Zdroj: https://dennikn.sk/minuta/2815782/?ref=mpm

The post Prichádza skutočný bod zlomu. Kto vyhrá? appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Generálny prokurátor Žilinka a krajská prokuratúra v Nitre v rozpore so svojim poslaním a právnym postavením nazerajú na prípad Chatagate príliš mocensko-politicky. Politiku treba nechať politikom a držať sa zásady „Padni komu padni“.

Právne spory a rozdielne právne názory (ak to nie sú len prebalené politické záujmy) treba riešiť čisto odborne a právne. To je presne to, čo sa od pána Žilinku a jeho inštitúcie podľa čl. 149 – 151 Ústavy SR očakáva. Bohužiaľ, generálny prokurátor sa stále viac tvári ako politik, ktorý si myslí, že má právomoci na úrovni hlavy štátu. NEMÁ A NESMIE MAŤ! ÚSTAVA SR A ÚSTAVNÉ ZÁKONY MAJÚ PODSTATNE VIAC ČLÁNKOV, AKO TO PREZENTUJE PÁN ŽILINKA.

Pre úplnosť si dovolím odcitovať čl. 149-151 Ústavy SR, aby bolo jasné, že kompetencie a právomoci prokuratúry určuje obyčajný zákon, ktorí schvaľujú poslanci NR SR a nie pán Žilinka:

„PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Čl. 149 Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

Čl. 150 Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

Čl. 151 Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.“

Zdroj:

https://www.aktuality.sk/clanok/5q9469n/daniel-lipsic-video-z-polovnickej-chaty-moze-vyhodnotit-len-dozorovy-prokurator/

The post Právne diskusie netreba politizovať! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#justícia #korupcia #mafia #Najvyšší súd #nelegálne príjmy #previerky #spravodlivosť

Je mi to ľúto. V predvečer výročia nežnej revolúcie by som Vám rád priniesol niečo pozitívne. Napríklad, že 32 rokov po páde zločinného komunistického režimu nám konečne funguje spravodlivosť. Tá za komunistov bola nástrojom likvidácie odporcov režimu.

Režim sa zmenil, ale zvrátené pomery sa nezmenili

Najmä 50-te roky minulého storočia boli poznačené justičnými vraždami, zinscenovanými procesmi a rozhodovaním súdov podľa pokynov a potrieb komunistickej moci. Tam, kde sa to nedalo, tak sa zneužívala medicína a nepohodlných ľudí jednoducho zavreli do bláznicov. Tí, čo to prežili a vyšli von, boli už natoľko zlomení a psychicky poznačení neľudským zaobchádzaním, že ich okolie uverilo, že tam boli právom.

V 80-tych rokoch u našich protektorov v ZSSR už zúrila glasnosť a prerestrojka. Aj naše súdy sa čiastočne civilizovali. Disidentov aj naďalej zatvárali za trestné činy proti republike, ale zvyšok sa tváril, že sú nástrojom socialistickej spravodlivosti. Tých najhorších justičných korupčníkov si všemocná komunistická štátna bezpečnosť vedela postrážiť alebo aspoň usmerniť. Báli sa, aby netrčali príliš z radu a nediskreditovali vo svojej podstate zločinný režim. Pochopili, že aspoň vonkajší imidž nie je nanič.

Dnes je podľa všetkého situácia oveľa horšia. Celý štát je prelezený bezškrupulóznymi gaunermi a korupčníkmi. Neštítia sa ničoho a ani sa svojimi nezákonne získanými majetkami a životom nad svoje oficiálne pomery príliš netaja. Začína to už čerstvými absolventami a praktikantkami. Stačí sa vyspať s vplyvným politikom, alebo byť dieťa známeho sudcu či prokurátora a majú život ako v raji, Je ho súčasťou je garantovaný raketový kariérny rast.

Slovensko hľadá milionára

ŽIvot často píše zvláštne príbehy. Niekedy neuveriteľná náhoda vedie k odhaleniu zločinca, o ktorom to málokto v jeho okolí tušil. Trebárs masového vraha, alebo úchyla, ktorý celé roky väznil unesené dievča, ako v prípade Nataschy Kampuschovej. Náhoda tomu chcela, že sa dozvedáme, že na Najvyššom súde SR, a zrejme nielen tam, máme v systéme ukrytých miliónárov.

V súvislosti s pokutou pre jednu banku za to, že nedostatočne bránila praniu špinavých peňazí, sme sa dozvedeli neuveriteľné veci. ČSOB dostala pokutu 1,5 milióna eur za to, že nenahlásila podozrivé finančné operácie. Išlo najmä o prevody medzi schránkovými firmami. Medzi podozrivými operáciami boli aj neuveriteľne vysoké vklady na účet ctihodného sudcu či sudkyne Najvyššieho súdu. V roku 2018 prišli na tento účet tri vklady v celkovej výške 600 tisíc eur. V júni 2018 prišlo 60 tisíc a potom 90 tisíc eur. V auguste 2018 v jedinej platbe prišlo na účet 450 tisíc eur.

Za vraždu Jána Kuciaka objednávatelia podľa dôkazov vyplatili 70 tisíc eur. Desí ma predstava, koľko ľudských osudov, alebo koľko špinavých kšeftov musel niekto na Najvyššom súde SR ovplyvniť pri sume 600 tisíc eur. A možno je to celé inak. Generálny prokurátor Žilinka, inak garant ústavných práv podozrivých mafiánov, totiž v oficiálnom rozhodnutí podľa § 363 Trestného poriadku tvrdí, že len blázon by si posielal korupčné peniaze na svoj účet.

Ako máme veriť v spravodlivosť, ak sa na účtoch sudcov točia obrovské sumy?

Tento podpriemerný právnik v najvyššej prokurátorskej funkcii sa fatálne mýli. Nielen sudca či sudkyňa Najvyššieho súdu, ale aj miestni mafiáni a svetové teroristické skupiny usúdili, že cyklické bankové prevody sú pre nich najlepšie. Peniaze majú v bezpečí a môžu ich rýchlo presúvať po celom svete. Problém je len ich dostať do systému.

Ale nie na Slovensku, kde si banky neplnia základné zákonné povinnosti v boji proti organizovanému zločinu a legalizácii príjmov z trestnej činnosti. A tak mohol bývalý špeciálny prokurátor Kováčik, exministri, ale aj podvodníci vo veľkom dostávať peniaze do systému a nakladať s nimi.

Našťastie sa príslušníci Finančnej spravodajskej jednotky Policajného prezídia neriadili právnym názorom nekompetentného alebo zjavne zaujatého Žilinku. Podozrivé operácie odhalili a banke naparili pokutu za to, že podľa polície nedostatočne overovala podozrivé operácie rôznych schránkových firiem. Banke vyčítajú aj to, že pri neznámom sudcovi banka nepreskúmala účel nezvyčajne vysokých platieb, ako jej to prikazujú priamo zákony.

DenníkE píše, že „Z rozhodnutia o pokute pre ČSOB je zrejmé, že kreditný obrat na danom účte sudcu bol takmer milión eur. Presne 998 337 eur. To sú čiastky, ktoré dostal daný sudca pred tromi rokmi na účet. Debetný obrat, teda všetky platby, ktoré mu odišli, boli zhruba 867-tisíc eur.“

Tu je zrejme finta, prečo na Najvyššom súde neprišli na tohto milionára. Sudcovia sú povinní podávať raz ročne majetkové priznania, podobne ako mnohí ďalší zamestnanci a uniformovaní príslušníci v štátnej sfére. Lenže v majetkovom priznaní je len koncoročný stav majetku a nie jeho pohyby. U nehnuteľností sa ich hodnota nevyčísluje. A preto taký sudca Molnár mohol mať miliónové majetky, na ktoré si nikdy nezarobil.

Judášov je asi viac. Ako sa uistiť, že aspoň jeden sudca na Najvyššom súde je čistý?

Podľa vyjadrenia predsedu súdnej rady, Jána Mazáka, súdna rada ani predseda Najvyššieho súdu nevedia určiť, kto je ten záhadný miliónár. Polícia im meno nedala a nikto ani nevie, či ho niekto vyšetruje a či aspoň do zápisnice o výsluchu dotyčný majiteľ účtu vypovedal. Jediným postihnutým je zatiaľ len ČSOB, ktorá sa voči pokute odvolala.

Podľa DenníkaE, hovorca policajného prezídia hovorí, že podľa zákona o praní špinavých peňazí „porušiť povinnosť mlčanlivosti v prípade ďalších požadovaných podrobností o uvedenom klientovi nie je možné“. A sme doma. Ak nevieme preveriť majetky sudcov a pozrieť sa na pohyby na ich účtoch, tak všetky tie pseudoopatrenia a reformy proti justičnej mafii sú jalové. Skôr je tu podozrenie, že aj tie boli už prijímané s vedomím, že až tak veľa ctihodným sudcom neublížia.

Mám veľkú pochybnosť, že ak by sme sa skutočne mohli pozrieť na majetky sudcov a ich najbližších príbuzných, preveriť všetky ich účty, že by sme našli aspoň jedného úplne čistého. Ak si myslíte, že preháňam, tak si spomeňte na vyjadrenia exsriaditeľa SIS Pčolinského o desiatkach rozpracovaných sudcov. Počuli ste, že by sa to nejako trestno-právne riešilo? Možno to bol len odkaz sudcom od inštitúcie, ktorá zhromažďuje informácie o záujmových osobách. Páni sudcovia a sudkyne dostali na vedomie, aby si príliš nevyskakovali, lebo sa na nich môže niečo vytiahnuť.

Dôsledné previerky sudcov sú vraj neprípustné

Na Najvyššom súde sme mali a máme nielen extrémne bohatých ľudí, ale aj morálnych invalidov. Spoločné žranice s advokátmi, biznismenmi a mafiánmi neboli ani zďaleka výnimkou. Nedávno o prepustení generála Gašpara a spol. rozhodoval aj morálne zvrhlý sudca, ktorý predtým nezákonne ordinoval zdravému človeku liečbu degradujúcu ľudskú dôstojnosť. Bez akéhokoľvek lekárskeho odporúčania, bez akejkoľvek diagnózy. Ako mám veriť takémuto sudcovi, že tentokrát konal zákonne, ak v inom prípade postupoval ako mafiánsky poskok?

Kde je tu nezávislosť súdov a samotných ústavných sudcov, o ktorých meditoval Ústavný súd, keď vyhlásil nesúlad ústavy (stavného zákona) s ústavou vo veci previerok sudcov? Ťažko uveriť tomu, že Ústavnému súdu išlo o čistotu právneho štátu viac, ako o strach z toho, že previerky by všetku tú justičnú špinu vyliali na povrch.

Keď som naposledy žiadal o obnovu bezpečnostnej previerky na stupeň prísne tajné, musel som prvý krát v živote absolvovať aj bezpečnostný pohovor. To sa robí v prípade nejakých nezrovnalostí v podkladoch alebo zistených informáciách. V tomto prípade išlo skôr o demonštráciu sily po predtým realizovanej spravodajskej operácii, ktorá počítala aj s mŕtvymi. Plukovník vojenského spravodajstva vo veku kapitána sa ma prišiel spýtať na podľa neho niekoľko zásadných otázok. Prehrabal sa v mojich výpisoch z účtu, lebo k nim majú dnes tieto orgány online prístup, a začal sa pýtať.

Nešlo mu do hlavy, že prečo mesačne platím 56,07 eur nejakému BARMO (Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany). Čítate dobre, spravodajský dôstojník sa ma pri bezpečnostnom pohovore pýtal na mesačnú platbu 56 eur za odkúpený byt. Pritom ju mal uvedenú v prehľade pravideľných platieb s vysvetlivkou, že ide o splátku zvyšku z ceny odkúpeného služobného bytu.

Takže v prípade nepohodlného generála tomuto štátu vadí ochádzajúca platba 56 eur. V prípade sudcov, prokurátorov a špeciálnych prokurátorov štátu, teda nám všetkým nevadia prichádzajú státisícové či miliónové obnosy? Nikomu ani nevadia spoločné žranice, polovačky a ožieračky vysokopostavených sudcov a prokurátorov s pochybnými indivíduami.

Ako sa dostať von z tohto mafiánskeho gulagu?

Naše formálne piliere právneho štátu navonok pôsobia často viac ako zločinecké organizácie. Na transparentné inštitúcie garantujúce funujúci a spravodlivý právny štát sa príliš nepodobajú Pokým sa ani súdna rada nevie dopátrať, kto je tajomný milionár na Najvyššom súde, nemôžeme mať istotu, že akékoľvek súdne rozhodnutie je len výsledkom tajných a nezákonných dohôd.

Jedinou možnou cestou sú tvrdé a nekompromisné previerky všetkých funkcionárov vybavených mimoriadnymi právomocami rozhodovať o našich životoch a základných ľudských právach. Byť sudcom, prokurátorom, spravodajským dôstojníkom či policajtom je výsada. Nemôže to byť hocikto. Títo ľudia su musia podriadiť aj obmedzeniu svojho súkromia, lebo práve oni môžu najviac zasahovať do nášho súkromia.

Musíme mať nástroje a možnosti pozrieť sa na to, čo sa deje na ich účtoch, či si mohli zarobiť na luxusné dovolenky a nehnuteľnosti, na to s kým a prečo sa stýkajú. Treba to robiť diskértne, ale dôsledne u všetkých do jedného, počnúc predsedom Najvyšieho či Ústavného súdu alebo generálnym prokurátorom a končiac radovými sudcami, prokurátormi a vyšetrovateľmi.

Použitý zdroj: https://e.dennikn.sk/2612127/hlada-sa-sudca-najvyssieho-sudu-ktoremu-prislo-na-ucet-600-tisic-eur-hrozi-mu-strata-funkcie-aj-trestne-stihanie/

Zdroj foto: Wikimedia Commons

Autor koláže: Pavel Macko

The post Judáši naďalej sedia v justícii appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#bezpečnosť #Bezpečnostná rada SR #koalícia #politika #reformy #vláda SR

Spľasla ďalšia bublina. Hlučne oznámená komisia, navyše dosť neštandartne zriadená pod Bezpečnostnou radou SR a v neobvyklom zložení, bola v tichosti rozpustená už 8. októbra 2021. Bez výstupov. Tie v tomto zložení a s pochybnou legitimitou ani nebola schopná vygenerovať.

Výstupy sa tvorili aj tak inde, než v komisii. Údajných 17 opatrení nebolo nikdy riadne predstavených. Koalícia sa na nich nedokázala zhodnúť. Takéto „kupovanie času“ má krátku životnosť a vždy skončí ešte väčším problémom.

Podobne tomu bude aj s ostatnými reformami. Koalícia sa na nich nevie politicky dohodnúť. Už Plán obnovy si najprv predstavovali strany individuálne na svojich tlačovkách a až potom dávali dokopy jeden plán. Je nemožné, aby dokázali dať dokopy jednu zmysluplnú reformu, ktorá pomôže Slovensku a jeho občanom.

Záver

Budeme radi, ak sa im podarí dať dokopy aspoň zdanie nejakých reforiem. Minimálne tých, ktoré formálne potrebujeme na čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy. Skutočné reformy a rozvoj Slovenska môže priniesť až nová garnitúra. Ale to len vtedy, ak vyhrajú voľby nepopulistické demokratické a proreformné strany. To je zatiaľ v nedohľadne!

Zdroj: https://domov.sme.sk/c/22768677/obnova-dovery-v-stat-ako-to-vyzera-s-opatreniami.html

The post Komentár: Koalícia už žiadnu reformu nezrealizuje appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#§363 #Gašpar #korupcia #mafiánsky štát #NAKA #Žilinka

Takže, ak nabudúce uvidíte nedajbože zločin alebo vraždu, ani sa nehláste na polícii. Podľa generálneho prokurátora, ak k tomu nepriložíte aj nejaké iné dôkazy, Vaše svedectvo je nanič. Iba si môžete skomplikovať život a ešte Vás môžu obivniť z krivej výpovede. Neveríte? Spýtajte sa Hedvigy Malinovej. Žilinka si potom sadol na bicykel a za hlasného povzbudzovania bulváru išiel lifestylovo bicyklovať do prírody. Dúfajme, že nechce v popularite prešpurtovať istú Plačkovú.

Dnes sa z aktualít.sk dozvedáme, že prominenti z kauzy očistec nie sú žiadne holubice mieru a súd opäť rozhodol, že vo väzbe sedia oprávnene. Vedeli sme, že niektorí dostali dopredu varovanie, že už po nich idú. Išli dať dokonca preventívne trestné oznámenia. Tak sa to u nás robí, ako na Divokom západe. Kto skôr obviní, ten je na tom lepšie. Žilinkovi ani prokuratúre asi nevadí, že týmto varovaním podozrivých niekto závažne porušil zákon. Rovnaku, ako mu zatiaľ nevadí, že zákon porušili aj vyšetrovatelia UIS MV SR, dozorujúci prokurátor a sudca, keď bez zákonných dôvodov obvinili a dokonca uväznili vyšetrovateľov NAKA.

Nevedeli sme však to, že obvinený Gašpar si doma budoval bezpečnostný archív vzor Brucho, niečo ako zálohu štátneho archívu kriminálnych prípadov. Zrejme usúdil, že vyslúžilému policajtovi sa môžu takéto informácie hodiť. Možno dúfal, že bude advokátom. To je dnes móda, že tí, ktorí celý život mali stíhať zločincov, ich po odchode z funkcií obhajujú. Iný spoluobvinený, tiež na základe nezákonného varovania, dokonca na všetko splnomocnil manželku. Tá ešte pred príchodom OČTK stihla vyprázdniť bezpečnostnú schránku. Možno v nej boli dôkazy, ktoré by doplňali výpovede svedkov, ktoré pán Žilinka aj tak neuznáva ako dôkazy v trestnom konaní. A tak OČTK nemajú v rukách prakticky nič.

Odhad vývoja

Sme vo vojne s mafiánskym štátom. Začína sa zreteľne ukazovať, kto je na strane mafiánskeho štátu a kto je proti. Postupne sa čoraz zreteľnejšie ukazujú aj kolaboranti. Až OČTK ukončia vyšetrovanie aktérov kauzy Očistec, nikto by nemal byť prekvapený, ak celé stíhanie bude opäť zrušené podľa § 363. Teraz sa len čaká na to, aby sa aktéri dozvedeli, čo všetko má druhá strana.

Foto: aktuality.sk (facebook)

Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/rtqlhw8/ocistec-u-policajneho-exprezidenta-gaspara-nasli-podozrive-dvd-citlive-udaje-z-vysetrovani-si-schovaval-cele-roky/

The post Svedectvo vraj nie je dôkaz appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Ivanovi Bellovi

Alexandrovi Kollárikovi

Slavomírovi Verčimákovi

a povýšeniu do hodnosti generálporučík

Vladimírovi Šimkovi.

Obzvlášť úprimne ma teší vymenovanie nášho kozmonauta Ivana Bellu do hodnosti brigádneho generála. S Ivanom sa poznáme práve ešte z čias prípravy jeho letu! Páni, v nových hodnostiach želám veľa úspechov a múdrych rozhodnutí!

The post Blahoželám, páni generáli! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Na to, že sme jedna malá podkarpatská republika s počtom obyvateľom menšieho čínskeho mesta, agenti SIS trčia doslova všade. V relatívnom počte spravodajcov a ich spoločenským vplyvom sme asi spravodajská veľmoc. Nájdeme ich v štátnych inštitúciách, sú namontovaní v policajných vyšetrovaniach, rozpracovávajú sudcov a prokurátorov, sú zapojení v organizovanom zločine často ako riadiaci dôstojníci, sledujú novinárov a infiltrujú nielen do politických strán, ale bohvie kam ešte.

Najnovšie portál aktuality.sk prináša informáciu o ďalšom realitnom magnátovi so spravodajským profilom. Slovenská informačná služba je civilná spravodajská a bezpečnostná služba Slovenskej republiky. Je to monokraticky riadený a samostatný štátny orgán. Podľa § 1 ods. 2) zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Vo svojej činnosti sa spravuje ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.SIS má chrániť štát. Denne nám pribúdajú informácie, že v skutočnosti sa táto služba už dávno vymkla verejnej kontrole. Politici ju nielen nezvládajú, ale ešte ten stav zhoršujú. Dokonca aj za súčasnej protikorupčnej vlády vidíme snahu o angažovanie bývalých policajtov a dokonca gaunerov s tajnej službe. Načo? Vytvára SIS paralelné vyšetrovacie orgány a mocenské štruktúry?

Po škandále s bývalým riaditeľom kontrarozviedky P. Tóthom má SIS zakázané infiltrovať sa do médií. Otázka dňa je, či to robí aj naďalej smerom k politickým stranám, štátnym orgánom, prokuratúre a justícii. Ten, kto ich priamo alebo nepriamo ovláda, ten ovláda celý štát. To isté platí pre toho, kto ovláda SIS.

Naše spravodajské služby potrebujú dôslednú reformu , očistu od závadových osôb, zmenu zamerania, trvalú prípravu v oblasti etiky a morálky a poriadnu kontrolu. Inak povedané, potrebujeme ústavné poistky, aby súčasní ani bývalí spravodajci nemohli uniesť náš štát.

Vyzerá to tak, že táto vládna garnitúra nemá morálne ani odborné kapacity na to, aby dostala SIS pod kontrolu. A tej novej, demokratickej a schopnej vlády sa už nemusíme dočkať.

Foto: facebook/aktuality.sk

The post Dozvedeli sme sa, že SIS chystá utajovanú misiu na Mars. appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Dozvedeli sme sa, že SIS chystá utajovanú misiu na Mars.

Takto nejako by mohol znieť nadpis v rubrike fikcia jedného známeho týždenníka. Starý vtip hovorí, že neexistuje bývalý spravodajský dôstojník.

#korupcia #SIS #vláda

Čo už nie je fikcia, je to, že ich počet neustále rastie. Na to, že sme jedna malá podkarpatská republika s počtom obyvateľom menšieho čínskeho mesta, agenti SIS trčia doslova všade.

V relatívnom počte spravodajcov a ich spoločenským vplyvom sme asi spravodajská veľmoc. Nájdeme ich v štátnych inštitúciách, sú namontovaní v policajných vyšetrovaniach, rozpracovávajú sudcov a prokurátorov, sú zapojení v organizovanom zločine často ako riadiaci dôstojníci, sledujú novinárov a infiltrujú nielen do politických strán, ale bohvie kam ešte.  Najnovšie portál aktuality.sk prináša informáciu o ďalšom realitnom magnátovi so spravodajským profilom.

Slovenská informačná služba je civilná spravodajská a bezpečnostná služba Slovenskej republiky. Je to monokraticky riadený a samostatný štátny orgán. Podľa § 1 ods. 2) zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Vo svojej činnosti sa spravuje ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

SIS má chrániť štát. Denne nám pribúdajú informácie, že v skutočnosti sa táto služba už dávno vymkla verejnej kontrole. Politici ju nielen  nezvládajú, ale ešte ten stav zhoršujú. Dokonca aj za súčasnej protikorupčnej vlády vidíme snahu o angažovanie bývalých policajtov a dokonca gaunerov s tajnej službe. Načo?

Vláda SIS nezvláda

Vytvára SIS paralelné vyšetrovacie orgány a mocenské štruktúry? Po škandále s bývalým riaditeľom kontrarozviedky P. Tóthom má SIS zakázané infiltrovať sa do médií.  Otázka dňa je, či to robí aj naďalej smerom k politickým stranám, štátnym orgánom, prokuratúre a justícii. Ten, kto ich priamo alebo nepriamo ovláda, ten ovláda celý štát. To isté platí pre toho, kto ovláda SIS.

Naše spravodajské služby potrebujú dôslednú reformu , očistu od závadových osôb, zmenu zamerania, trvalú prípravu v oblasti etiky a morálky a poriadnu kontrolu. Inak povedané, potrebujeme ústavné poistky,  aby súčasní ani bývalí spravodajci nemohli uniesť náš štát.

Vyzerá to tak, že táto vládna garnitúra nemá morálne ani odborné kapacity na to, aby dostala SIS pod kontrolu. A tej novej, demokratickej a schopnej vlády sa už nemusíme dočkať.

Foto: facebook/aktuality.sk

Pôvodný článok: Haščákovci majú v Karpatoch majetky za milióny. Pozemky od štátu kupoval exsiskár Kemény | Aktuality.sk

The post SIS treba zreformovať! Inak ona zreformuje štát. appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#božie mlyny #fekálny fantóm #korupcia #mafiánsky štát #Molnár #NAKA #nezávislá inšpekcia #previerky #Žilinka

Bolo by dobre, keby sa tentokrát pán Žilinka držal stranou a silovo nezasahoval do vyšetrovania. Vyšetrovanie treba riadne dokončiť a prípadné rozhodovanie o vine či nevine pána vybavovača Molnára treba ponechať na (dúfajme) nezávislý súd. Intervencie pána Žilinku totiž vyvolávajú čoraz viac pochybností než viery v postupnú očistu štátnych zložiek a návrat spravodlivosti. Platí to, čo mu pri vymenovaní pripomenula aj pani prezidentka, že nestačí len správne konať, ale tak to musí vyzerať aj navonok.

Molnárove práva chránili Žilinka aj Ústavný súd SR

Ak by niekto bol politickým exponentom a ochrancom justičnej kasty, tak by sa jeho postup od generálneho prokurátora Žilinku príliš nelíšil. Ten je až príliš ústretový k požiadavkám a názorom niektorých politických strán a stará sa príliš o práva podozrivých osôb z prostredia justičnej mafie. Ale obete tejto mafie si vonkoncom ani na priame výzvy nevšíma. Nezaujímajú ho a to je obrovský deficit v prípade generálneho prokurátora, ktorý by mal garantovať ústavnosť a zákonnosť pre všetkých občanov bez rozdielu.

Napríklad, pred takmer piatimi mesiacmi som podal trestné oznámenie vo veci špinavostí voči môjmu synovi. Konkrétne išlo o nehoráznosti prokurátora Greška a všetkých tých prokurátorov, ktorí ho celý čas kryli. Súčasne som Žilinku žiadal, aby sa za tieto špinavosti prokuratúra ospravedlnila.

Oznámili mi, že vyšetrovanie bude dozorovať Generálna prokuratúra SR. Od tej doby ubehli skoro štyri mesiace a o stave vyšetrovania nemám ani čiarku. A o nejakom ospravedlnení sa za špinavosti prokuratúry môžem len snívať. Pritom ide o veľmi jednoduchú a priam čiernobielu vec. Tú by mal za desať minút pochopiť aj človek s Žilinkovým charakterom a vzdelaním. Pozrite si druhý obrázok, kde je to stručne zhrnuté. Žilinka pritom mal úplné podklady a fotokópie. Neurobil NIČ.

Nezávislá inšpekcia, prerovanie majetku a poriadne previerky

Exsudca Molnár mal podľa článku na portáli aktuality.sk veľmi dobré kontakty na mafiu a políciu. Dodávam, že Molnár mal predovšetkým silné kontakty na spravodajcov. To, že bývalý riaditeľ SIS Pčolinský sa verejne vyjadril, že spravodajci majú rozpracované desiatky sudcov, len dokresľuje to, že mnohí ľudia z prostredia justície, ale aj prokuratúry môžu byť vydierateľní.

Niektoré kroky a rozhodnutia, ktoré sa nám na prvý pohľad môžu zdať nelogické, by mohli mať celkom logické vysvetlenie. Len my ho zatiaľ nepoznáme. Je vysoko pravdepodobné, že justícia, polícia, prokuratúra a ďalšie štátne zložky sú ešte stále silno kontaminované.

Dlhodobo navrhujem zriadenie nezávislej inšpekcie, ktorá by si vedela posvietiť na všetky bezpečnostné zložky, aj na policajného prezidenta či generálneho prokurátora. Pomohol by aj prísny zákon o preukazovaní pôvodu majetku a jeho zhabaní, ak by majiteľ či užívateľ nevedel vydokladovať jeho pôvod. Ale zásadne je treba upraviť aj systém bezpečnostných previerok. Tých formálnych, papalášskych, je stále príliš veľa.

Články na túto tému:

Pavel Macko: Žilinka stráca dôveru rekordne rýchlo

Je neprípustné, aby prokurátor klamal v obžalobe – Pavel Macko

Výzva generálnemu prokurátorovi na verejné ospravedlnenie – P. Macko (pavelmacko.sk)

Prečo Žilinka chráni len kolegov z justičnej kasty? | blog.sme.sk

Ctihodný sudca Molnár a jeho obete | blog.sme.sk

Použitý zdroj:

https://www.aktuality.sk/clanok/y5wyf5t/kauza-vichrica-opat-obvinili-sudcu-ktory-sa-kamarati-so-zoroslavom-kollarom/

The post Sudcu Molnára opäť obvinili. Pomôže mu Žilinka? appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#Bonul #Fico #korupcia #Lama SK #Makó #Smer -SD

Ktože nám to kričí?

Lama SK sa totiž s Bonulom uchádzali o zákazky pre poštu už za vlády Smeru. Dnes sa hovorí, že za firmou by mohol byť bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy a smerácky nominant Ladislav Makó. Aspoň to tvrdí predseda Smeru Robert Fico. Je zaujímavé, že štát s miliardovým bezpečnostným aparátom nevie zistiť skutočných vlastníkov jednej firmy, ktorá naviac dostáva lukratívne štátne zákazky na úseku bezpečnosti.

Ale ak to na videách a tlačovkách vykrikuje Robert Fico, môže to byť pravda. Nikto z politikov nemá také podrobné informácie z bezpečnostných zložiek a tým zrejme aj podsvetia, ako práve predseda Smeru. Vtedy ešte premiér Fico o pochybnostiach o verejnej zákazke za 22,5 milóna pre Slovenskú poštu nekričal. Bonul v takzvanej súťaži (elektronickej aukcii) vyhral s cenou takmer rovnakou ako Lama SK. Rozdiel bol len 0,2 % z hodnoty zákazky a Bonul tak získal kšeft za 22,447 milióna eur.

Raketový rast po nástupe Smeru

Po nástupe Smeru úplne bezvýznamná firma Bonul začala raketovo rásť. Stala sa zrazu jednou z najsilnejších bezpečnostných firiem na Slovensku. Ako inak, než tým, že takmer celý biznis postavila na verejných zákazkách v rukách Smeru. Robili všetko. Strážili objekty, prevážali peniaze, na ministerstve obrany ťahali optické káble a ktovie čo ešte.  Dokonca stavali pre NATO budovu vo Vajnoroch, hoci sa tehly a malty sotva dotkli. Maximálne tam po nich zostali „oči a uši“, ale to je vec iných , aby si to preverili.

Boli preferovaní a nedotknuteľní. Výpovede svedkov v trestnom konaní ukazujú, že niektorí z nich ovládali štát. Premiér k nim chodil na večierky, syn majiteľa na oplátku mal otvorené dvere na Súmračnú či na Pribinovu. Ale hlavne, partička okolo Bonulu sa schádzala na „neutrálnej“ pôde na  rôznych poschodiach budov v Bratislave a koordinovala. Ak by ste sa opýtali zamestnancov Bonulu, počuli by ste samú chválu. Dobré platy, pracovné podmienky aj starostlivosť o zamestnancov. Prečo by aj nie, veď bolo z čoho. Platili to občania.

Kartel by vyzeral podobne

Zaujímavé je, že v uvedenej súťaži, ktorú tesne vyhral Bonul,  firma Lama SK dala ponuku len o 10 eur nižšiu než bola očakávaná cena zákazky vo vyhlásenej súťaži. Normálne by ste čakali, že súťaž stlačí ceny výrazne dole. Bonulu v tomto prípade na vybratie takmer celého jackpotu stačilo znížiť ponukovú cenu o 53 tisíc z maximálnej ceny 22,5 milióna.

Nemám najmenší dôkaz o tom, že Smer alebo dnešná vláda by manipulovali zákazky. Len tuším súvislosti  v prípade Smeru, Bonulu a Lamy SK. Ale chcem veriť, že je to len náhoda. Lebo inak by to vyzeralo aj ako kartel, ku ktorému sa dnes už Ficov Smer nehlási.

Viac o predmetnom obstarávaní:

Firma blízka Makoóvi chcela zákazku u poštárov už za Fica. O pár eur ju porazil Bonul | Aktuality.sk

Zdroj foto: facebook (aktuality.sk)

The post Laikovi by sa Lama a Bonul mohli zdať ako kartel appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#bezpečnosť #korupcia #organizovaný zločin #SIS #špinavé peniaze

🔹 Vysoká škola zločinu

Opäť máme možnosť vidieť, že sofistikovaný zločin nerobia osamelí vlci, ale dobre organizované skupiny zločincov a bielych golierov. Stáva sa už pravidlom, že v týchto skupinách sú bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek, najmä Slovenskej informačnej služby. Tá sa pomaly ale isto stáva synonymom najúspešnejšej školiacej inštitúcie organizovaného zločinu. V bezpečnostných zložkách nám na plnej čiare zlyháva nielen výchova k hodnotám a etike, ale aj akýkoľvek systém vnútornej kontroly. Aby sa človek stal zločincom, musí urobiť vážne osobné morálne rozhodnutie. Vyzerá to tak, že mnohí príslušníci SIS a bezpečnostných zložiek žili v morálnom bahne počas služby tak dlho, že s tým nemajú najmenší problém.

🔹 Dokonalá schéma

Ak tu máme prepojenie biznismenov, bielych golierov a hrubokrkých zločincov, lepšie pomenovanie ako mafiánsky štát je ťažko nájsť. Títo ľudia majú hrošiu kožu, medzinárodný rozhľad a podporu mocných politických nominantov. Nemajú problém si rýchlo osvojiť sofistikované schémy ako vygenerovať, preprať a pustiť do behu špinavé peniaze. Tie môžu pochádzať z korupcie pri verejných zákazkách, obchodu s ľuďmi a drogami, hazardu, daňových únikov a inej kriminálnej činnosti. Novinári aktuality.sk popisujú dokonalú práčku. Jedinou chybičkou krásy bola azda len nenažratosť a pohodlnosť niektorých korupčíkov. Tým sa zdalo nekomfortné aj to, že si museli odnášať až dvadsaťkilové tašky plné drobných bankoviek.

🔹 Dvojnásobne okradnutý občan

Najsmutnejšie na tom všetkom je to, že poctivý občan je okradnutý touto mafiou hneď dva krát. Nestačí, že gauneri ho takto okradli o stovky miliónov. Smutné na tom je to, že celú túto schému odkryli investigatívni novinári, teda v podstate amatérski „vyšetrovatelia“. Štátna mašinéria za stovky milónov eur nedokázala, alebo nechcela túto schému celé roky odhaliť napriek množstvo materiálnych a personálnych zdrojov. Chránili de facto vlastných gaunerov a ešte sa niektorí aj na celej schéme priživili.

Celý rozsiahly materiál o prepieraní peňazí cez ázijské práčky si môžete prečítať tu:

Od mafie cez tajných až po špičky daniarov. Ako Suchoba, Böhm a iní Slováci točili milióny v čínskej práčke | Aktuality.sk

The post Investigatívci odhalili takmer dokonalý zločin appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#GIBZ #Imrecze #korupcia #NAKA #reforma bezpečnostného sektoru #SIS #Zurian

Bez vôle niečo meniť je Bezpečnostná stratégia zbytočná

Denník Plus JEDEN DEŇ priniesol článok o údajnom rozhovore medzi bývalým riaditeľom finančnej správy Františkom Imreczem a riaditeľom NAKA Branislavom Zurianom. Ku článku pripája aj údajný záznam samotného rozhovoru medzi menovanými v podobe videa s titulkami (prepisom rozhovoru). Zámerne uniknuté nahrávky, výpovede svedkov, spravodajské operácie a cielené dezinformácie ukazujú na úplný rozklad štátu.

Reforma jeho bezpečnosti a celého bezpečnostného aparátu je absolútne nevyhnutná. Zbytočne posielame našich bezpečnostných expertov na pomoc pri reforme bezpečnostného sektoru a výcvik bezpečnostných síl niekde do Afriky, Blízky Východ alebo do Afganistanu. Úplne rovnako zbytočné je vo vláde a v parlamente prijímať nové bezpečnostné stratégie, ak je v skutočnosti nulová politická vôľa ich aspoň čiastočne realizovať. Síce si plníme formálne záväzky ku spojencom, ale inak sa iba zosmiešňujeme vo vzťahu k verejnosti.

Naša prax v bezpečnostných zložkách je hrozná a nezrozumiteľná zmes emócií, radikalizmu a alibizmu. Každým jedným dňom má občan nový dôvod ešte menej dôverovať štátnym inštitúciám a politikom. Niekdy je na mieste otázka, či sa to nedeje aj so zámerom niektorých skupín všetko relativizovať, bagatelizovať a vyvolať čo najväčší chaos. V každom prípade by mali dotknutí jasne a zrozumiteľne reagovať a kompetentní konečne konať. Otázka je, či máme aj skutočne kompetentných, nielen formálne zodpovedných ľudí na tých správnych miestach.

O čom svedčí uniknutá nahrávka?

Treba hneď na začiatok povedať, že vôbec nie je isté, či je táto nahrávka autentická. Ale predpokladám, že orgány činné v trestnom konaní to vedia takmer s istotou zistiť. Nahrávka môže byť aj zostrihaná. Ale v každom prípade treba povedať aj to, že táto nahrávka rozhodne nie je legálna. Svedčí o tom aj spôsob jej spracovania a distribúcie. Ten má primárne zabezpečiť priamu diskreditáciu viacerých osôb. Ale platí aj to, že bez ohľadu na procesnú nepoužiteľnosť jej obsahu, treba sa zaoberať aj obsahom tejto nahrávky. Mali by to urobiť nezávislé orgány činné v trestnom konaní. Vieme vôbec úplne nezávislé orgány v tomto prípade nájsť?

V prvom rade nahrávka svedčí o charakteroch ľudí. Nielen tých, o ktorých sa v nahrávke hovorí, ale hlavne o tých, ktorý vedú rozhovor. V bezpečnostných zložkách a vedení štátu sú dlhodobo neuveriteľné šváby odolné všetkým insekticídom. Nahrávka bola vyhotovená buď jedným z účastníkov, alebo treťou stranou. Bez ohľadu na to, je jasné, že účastníci a predovšetkým bývalý riaditeľ NAKA v nej napriek svoje funkcii v prvom rade hľadá kompromat. Presne po vzoru bývalej KGB alebo u nás štb či VKR.

Zneistený policajný funkcionár hľadá čokoľvek kompromitujúce na svojich šéfov a politikov, aby to mohol použiť v prípade, ak by mu začalo tiecť do topánok. Bývalý šéf daniarov hľadá vykúpenie a tichého spojenca. Obaja sú si vedomí, že ide o špinavosti, ale už im otrnulo natoľko, že to berú ako súčasť hry. Takto to tu fungovalo celé roky. Každý držal niekoho za onú časť tela. Dokonca aj exriaditeľ SIS než ho zvreli odkázal sudcom, že dvadsiatku z nich majú rozpracovaných.

Po druhé, nahrávka, jej obsah a spôsob úniku svedčia o tom, akí ľudia pracujú vo vedení bezpečnostých zložiek a v politickom vedení štátu. Ak nahrávku náhodou vyhotovila SIS alebo jej nelegálna paralelná štruktúra, prečo ju nedala rovno orgánom činným v trestnom konaní? Odpoveď je prostá. Lebo o očistu spoločnosti a zmenu tu až tak nikomu nejde. Dôležitá je diskreditácia spoluhráčov a pretlačenie vlastných záujmov.

Ako z toho von?

V každom prípade by sa touto nahrávkou, ale aj tým, kto a prečo ju spracoval a zverejnil mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Aktéri by mali dať jasné vyjadrenie k jej obsahu.

Mocenské hry tu boli, sú a budú. Ide o to, aby štátny aparát fungoval profesionálne a bez zásadných vplyvov organizovaného zločinu, oligarchov a politikov. Preto je treba celý sektor a jeho zložky dôsledne transformovať, očistiť a profesionalizovať. Treba nanovo vymedziť kompetencie jednotlivým štátnym orgánom, minimalizovať duplicity a kríženie kompetencií.

Pre skutočne nestranné vyšetrovanie prípadov ako tento, je treba zriadiť skutočne nezávislú generálnu inšpekciu bezpečnostných zborov s plnohodnotnými vyšetrovacími právomocami. Tá by bola oprávnená vyšetrovať všetky podozrenia smerujúce k príslušníkom policajného zboru, ozbrojených síl, ozbrojených zborov, spravodajských zložiek a prokuratúry. Mala by byť úplne mimo štruktúr policajného zboru a zriadená ústavným zákonom.

Inak sa u občanov iba zvýši odpor k štátu a politikom, ktorí ho vedú. Alebo naopak, zradikalizujú sa a postavia sa proti demokratickému ústavnému zriadeniu a pôjdu za prvým, kto im ponúkne autoritársku alternatívu.

The post Bezpečnostný sektor treba od základu reformovať appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#justícia #korupcia #mafiánsky štát #NAKA #OĽaNO #prokuratúra #SIS #ťažiskový bod

Ťažiskom vlády je boj s mafiánskym štátom

Najjednoduchšia definícia ťažiska (ťažiskového bodu) vojska či protivníka je, že je to niečo, čo je zdrojom moci, ktorá dáva protivníkovi morálnu alebo fyzickú silu, voľnosť konania, alebo vôľu bojovať. Teda ťažiskový bod protivníka (politickej strany) sa považuje za „zdroj sily“. Na rozdiel od fyziky, takýchto ťažiskových bodov, či zdrojov sily môže byť viac. Aj keď niektoré nástroje sa vo vojenstve a politike môžu líšiť, podstata konfliktu a stratégie pre jeho vedenie sú veľmi podobné či totožné.

Najznámejšou stratégiou je ochrániť si vlastný ťažiskový bod (obrana) a intenzívne útočiť na ťažiskový bod protivníka (útok). Teda neútočíte na protivníka všade, ale hlavne tam, kde čerpá svoju silu, lebo tam je najzraniteľnejší. Jeho sily a prostriedky môžu zostať takmer neporušené. Ale ak zničíte jeho ťažisko, je ako telo bez srdca. Krvný obeh sa zastaví a aj predtým zdravé orgány odumierajú.

Vládna koalícia začínala s ústavnou väčšinou. OĽaNO v nej malo ohromujúcu prevahu, ale nemalo žiadny program. Dali len sľub, že sa vysporiadajú s korupciou a štruktúrami mafiánskeho štátu. Občania im to uverili a dali im veľký mandát. Toto si nedovolil nikto z potenciálnych koaličných partnerov spochybniť a preto sa antikorupčnosť stala aj hlavným ťažiskovým bodom celej koalície. Ale partneri si priniesli so sebou aj svoj (často nereálny) program a sľuby svojim voličom. A tak sa druhým ťažiskom (prioritou) koalície stala zásadná zmena pomerov na Slovensku. Nikto síce pred voľbami ani po nich nepovedal, aká zmena to má byť, ale ľudia uverili.

Mala to byť reformná vláda s ústavnou väčšinou. Lenže pandémia covidu-19 jej urobila zásadnú čiaru cez plány. Jedinou reformou, ktorú táto vláda ohlásila, bola reforma justície. Tú sa podarilo aj čiastočne rozbehnúť, než narazila na zásadný odpor súdnej kasty, ktorá si tu užívala tri desaťročia úplnej nezávislosti bez akejkoľvek kontroly. A mnohí sudcovia sa nakoniec utopili v korupčnom bahne.

Okrem toho nezačala z reforiem vôbec nič. Dokonca ani Plán obnovy nie je úplným balíčkom zásadných reforiem, ktoré občania čakali a ktorý by výrazne posunul krajinu dopredu. Ale sú v ňom vďaka tlaku Európskej komisie aspoň zárodky reforiem. Jedinou lastovičkou je možno práve v týchto dňoch ohlásená reforma zdravotníctva nového ministra zdravotníctva. Bez nej nám EÚ ani nedá peniaze na túto časť plánu obnovy.

Ale ani reforma zdravotníctva, ak sa na nej koalícia vôbec dohodne, už nezachráni reformný profil koalície. Ten vláda stratila z objektívnch príčin, keď prišla pandémia. Ale stratila ho aj vlastnou neschopnosťou sa dohodnúť a efektívne riadiť krajinu v kríze. Naviac koalícia úplne zlyhala pri spracovaní plánu obnovy. Nejde o jeho konečnú podobu, ale o samotný proces tvorby plánu a premrhanú šancu a sľuby o reformnom lete.

Vláda mala jedinečnú možnosť mobilizovať spoločnosť a odbornú verejnosť, mať pod vlastnou taktovkou odbornú aj verejnú diskusiu. Práve toto z nej mohlo v očiach verejnosti urobiť reformnú a rozumnú vládu. Mnohí by jej odpustili aj prešľapy pri riadení pandémie. Namiesto toho prišla zničujúca druhá vlna pandémie, na ktorej sa opozícia pochopiteľne celkom výdatne priživila a vláda v nej zlyhala.

Cieľom hráčov v pozadí a opozície je totálny rozvrat

Posledné, čo tejto vládnej koalícii zostalo, je silný protikorupčný náboj. Zatiaľ čo pre OĽaNO je to jediná priorita a schopnosť, na ktorej celé hnutie stojí a padá, pre ostatných koaličných partnerov, azda s výnimkou Za ľudí, je to len vedľajšia priorita. Okolnosti sa vyvinuli tak, že vláde ako celku zostala len táto posledná zložka kredibility, pre ktorú ju ešte ľudia tolerujú.

Ak sa niekomu podarí spochybniť a rozložiť aj toto posledné ťažisko, tak položí celú vládu a rozdupe na prach celé OĽaNO. Najmä, ak sa o to budú usilovať aj ďalší, nielen predstavitelia opozície, ktorí nesú priamu zodpovednosť za stav krajiny.

Toto všetko vystrašená mafia a oligarchovia v pozadí veľmi dobre vedia. Pár tragédií stíhaných osôb a pár chýb vlády im poslalo ideálnu nahrávku. Smrť generála Lučanského bol ako dar z nebies. Narýchlo vytvorená skupina „AllForMilan“ z pochybných profilov na sociálnej sieti a intenzívne financovanie kampane priniesli svoje plody. Verejná mienka sa začala otáčať. Mafii a opozícii sa podarilo zasiať semiačko pochybností. Ale chcelo to niečo viac.

Vhodná situácia nastala práve teraz. SIS, ktorá nemala nikdy príliš dobrú povesť, sa pustila do heroického boja s údajnou skupinkou, ktorá všetko manipuluje. Podľa SIS a opozície to vyzerá tak, že vlastne žiadna korupcia neexistuje a jediní zločinci sedia v NAKA a v prokuratúre. Všetko tu vraj riadi záhadná skupinka, ktorá má byť politicky ovládaná a ktorá môže zničiť každého, koho sa jej zachce.

Teda už to nie je len vystrašená opozícia a mafia, ale aj štátna inštitúcia, ktorá vážnym spôsobom spochybňuje objektívnosť celého protikorupčného vyšetrovania. Vo vytvorenom spravodajsko-informačnom hluku úplne zaniká, že sa tak deje v čase, keď bolo zadržané najvyššie vedenie SIS. Rovnako si už nikto nespomenie, že táto organizácia bola hluchá a slepá minimálne celých dvanásť rokov bývalej vlády.

Intenzita jej práce je dnes mnohonásobne vyššia, ako keď sa tu diali obrovské korupčné zverstvá a plánovali vraždy nielen novinára, ale aj prokurátorov a advokátov. Ako to, že vtedy boli spravodajské služby ticho a nezaregistrovali takýto pohyb? Rovnako v tomto hluku zaniká, že špičkami mnohých mafiánskych gangov sú alebo boli práve bývalí príslušníci spravodajskej služby. Načo je nám služba, ktorá generuje zločincov a ani si ich nevie ustrážiť?

Sme na pokraji úplného rozkladu štátu

Netreba sa pozastavovať nad chovaním lídrov Sme rodina, alebo ich nadbiehaním opozícii, najmä Hlasu. Sme rodina to nikdy s bojom proti mafii a korupcii nemyslela vážne. Išlo jej len o účasť vo vláde, mocenské pozície a hlavne prístup k poriadnemu balíku zdrojov. Biznis model v podobe startupovej strany sa bez účasti na moci dlhodobo nedá udržať. Vstup do protikorupčnej koalície bola jediná reálna možnosť, ako sa dostať k moci. Hnutie pokračovalo vo svojich avantúrach, tvárilo sa ako tmel v koalícii a tolerovalo dokonca aj silnú protikorupčnú rétoriku.

Prvé zaváhanie nastalo, keď začali hromadné zatýkania vysokých funkcionárov bez rozdielu. Lídri si uvedomili, že by časom mohol prísť rad aj na cyperské schránky a preverovanie pôvodu majetku. Zadržanie riaditeľa SIS a predtým jeho nominanta bol jasný signál do boja. Pragmatickí politici Sme rodina pochopili, že nemôžu nechať nič na náhodu. Skutočne rozviazané ruky polície sú existenčná hrozba pre mnohých. Za týchto okolností má budúce spojenectvo s Hlasom strategický význam. Tieto dve strany majú spoločné záujmy, ktorými sú: prežiť, udržať si majetok, zostať u moci a mať kontrolu nad štátom a bezpečnostnými zložkami.

Slovenská informačná služba, zasiahnutá totálnou stratou reputácie bojuje o prežitie. Takýto boj je vždy neúprosný a zúfalý. Zdanlivo je ovládaná stranou Sme rodina, ale má svoju vlastnú agendu. Vo väzbe má svoje vedenie. Viacero jej bývalých členov sa plne zapojilo do činnosti mafie. SIS rozohrala hru, nepredstaviteľnú v inej demokratickej krajine. Najväčšie vládne hnutie jej svojou neobratnou rétorikou a polícia zbytočnou okázalosťou pri vykopávaní dverí nahrali.

Kvôli ďaleko menším prešľapom spravodajských zložiek v afére Watergate padla aj hlava USA. U nás SIS cielenou manipuláciou, utajeným/neutajeným stretnutím ústavných činiteľov v jej réžii a utajovanou a ihneď uniknutou správou spustila procesy, ktoré sa môžu vymknúť kontrole. SIS vzniesla veľmi vážne obvinenia, vytvára dymovú clonu a pod rúškom utajovania si spravodajci myslia, že vlastne nemusia nič dokázať. Stačí rozohrať hru.

Dosiahli sme bod zlomu

Tento konflikt, ktorý tu rozpútala SIS s opozíciou, ktorej korupčné správanie SIS celé roky prehliadala, sa dostal do štádia, že nemôže skončiť bez obetí. Buď SIS preukáže svoje obvinenia a nastane čistka v prokuratúre a NAKA, alebo musí prísť radikálne riešenie v podobe okamžitého zručenia SIS, zabavenia a ochránenia všetkých prostriedkov a dôkazov. Následne by malo prísť k tvrdému a kvalifikovanému vyšetrovaniu jej činnosti počas tridsaťročnej histórie. Predtým ale treba upraviť Trestný zákon a výrazne zvýšiť sadzby za zneužívanie právomocí verejného činiteľa.

Na rozdiel od ministra vnútra nemusím byť politicky korektný a chváliť SIS. Nie som ani tlačený k múru, hoci práve o to sa niekto na jar 2017 aj za podpory spravodajských služieb intenzívne snažil. Rovnako nemám potrebu byť zo sentimentálnych dôvodov solidárny s bývalými kolegami spravodajcami, ako môj kolega analytik spoza hraníc. Slovenská informačná služba spustila hru spochybňujúcu samotné základy tohto štátu. Ak má pravdu, klobúk dole a treba rázne konať. Ale ak pravdu nemá, tak sme v rovine pokusu o sabotáž vlastného štátu a to aj v trestnoprávnej rovine.

Je čas položiť všetky dôkazy na stôl a nekompromisne vyriešiť tento rébus. Musí platiť padni komu padni. Musíme zodpovedať základnú otázku, kto má v tomto spore pravdu. Rovnako musíme dostať odpoveď na otázku, kto nám skutočne vládne. Ak je náš politický proces hračkou v rukách spravodajských služieb, tak naša mladá demokracia má existenčný problém. Agent Kyselica totiž nemusí byť osamelý hráč. Nedávno, ešte keď bol na slobode, riaditeľ SIS „dal dole“ ústavného sudcu Mamojku. Nezabudol dodať, že SIS má rozpracovaných ďalších dvadsať sudcov.

Dali páni zo SIS trestné oznámenia a dôkazy orgánom činným v trestnom konaní? Alebo tu má niekto nasadené desiatky „spolupracovníkov“ v štátnych orgánoch, prokuratúre, súdoch, politických stranách a vydiera množstvo verejných funkcionárov?

The post Útok na ťažisko OĽaNO a koalície sa začal appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#dezinformácie #Fico #hoaxy #korupcia #Lučanský

Výsledok tejto dobre zorganizovanej dezinformačnej kampane bol ohromujúci. Podarilo sa dvihnúť všeobecnú vlnu podpory pre človeka mnohonásobne podozrivého z bezškurupóznej korupcie a chladnokrvnej spolupráce s organizovanými zločineckými gangami.

Nikto už neriešil podozrenia, ani to, že to bol prominentný nominat Smeru a viac než blízky spolupracovník jednej z hlavných tvárí Hlasu. Zapalovali sa sviečky, organizovali „pochody“. Nikto už neriešil neuveriteľný majetok štátneho úradníka, rodina si ho mohla nechať. Ale hlavne, tisíce ľudí uverili strojcom štátnej mafie, že naše väznice sú plné samých svätých a bezúhonných ľudí.

Fico chcel zopakovať, čo sa osvedčilo

Lenže smrť Lučanského nie je to isté, čo smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Oni boli obete systému, ktorý reprezentoval aj údajný policajný martír. Tanec Fica a spol. na hrobe generála Lučanského dlho nevydržal. Vláda, akokoľvek krívajúca na všetky nohy, hystériu okolo smrti bývalého policajného prezidenta ustála. Nebezpečenstvo, že nitky mafie povedú až k úplným špičkám Smeru nepominulo. Stále hrozí, že policajti a prokurátori sa raz dopracujú aj k epicentru štátnomafiánskeho zla.

A tak vodca dostal geniálny nápad. Treba tú hysterickú vlnu priživiť. Začal v priamom prenose klásť záhadné otázky o ďalšej sebevražde jedného zo „svätých“. “Je pravda, že tento človek je hospitalizovaný v nemocnici v Trenčíne?,” opýtal sa rovno pred kamerami.

Nový Ficov hoax sa v médiach ani sociálnyych sieťach neujal a v zápätí ho vyvrátil aj ZVJS:. “V nadväznosti na dnes prezentované informácie predsedu Smeru Roberta Fica uvádzame, že nie sú pravdivé, nakoľko v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín sa aktuálne nenachádza žiadny obvinený, ktorý by sa mal údajne v uplynulých dňoch pokúsiť o samovraždu a je obvinený z korupčných akcií NAKA,” odvetila riaditeľka odboru podpory centrálneho riadenia a komunikácie zboru dozorcov Katarína Nováková.

Čo ďalej?

Panika Roberta Fica naznačuje, že naozaj má z niečoho veľký strach a určite to nie je strach o blaho občanov. Malo by to motivovať vyšetrovateľov, aby zvýšili svoje úsilie a zbavili ho strachu z neznámeho čo najskôr. Rovnako by to malo motivovať predstaviteľov médií, aby ho jednoducho ignorovali. Stačí, aby úplne vynechali všetky jeho tlačovky. Stále mu síce zostane jedna súkromná spravodajská televízia, ale je to dobrý začiatok.

Začínam od seba a dnešným dňom ho minimálne na týždeń vypúšťam z mysle. Výnimkou by bolo len zaklopanie pánov v prilbách na jeho dvere.

Zdroj a foto: https://hitky.sk/fico-zahmlieval-o-dalsom-pokuse-o-samovrazdu-zvjs-odhalilo-pravdu/

The post Čo sa babe chcelo, to sa Ficovi snilo appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#generál Macko #korupcia #prokuratúra #reforma #spravodajské služby #spravodlivosť #Žilinka

K pánovi Žilinkovi som od začiatku nemal veľkú dôveru, ale dával som mu šancu. Podal som mu trestné oznámenie, aj predložil jednoznačné dôkazy o neprávostiach prokuratúry a vyzval ho na ospravedlnie. Skončili bez dostatočnej odozvy Žilinku. Bohužiaľ, stále viac sa potvrdzuje, že som ho odhadol správne. Jedinou prednosťou pána Žilinku bola bezhraničná túžba byť nejakým papalášom. Podarilo sa mu to a začína sa prejavovať.

Začiatkom marca som mu chcel do rúk osobne odovzdať trestné oznámenie s podozrením o obzvlášť závažných zločinoch súvisiacich so spravodajskými službami. Nechcel som prijatie, chcel som to len odovzdať niekomu spoľahlivému, aby to nečítal hocikto a nezmizlo celé podanie. Súčasne som chcel ochranu pre seba a svedkov. Žilinka mi cez radového prokurátora nepriamo odkázal, že som nula, s ktorou ON nebude strácať čas. Mám sa obrátiť na najbližšiu policajnú stanicu.

Medzitým polícia zadržala jemu blízkeho šéfa SIS. V tichosti kuje pikle s predsedom parlamentu, ruší obvinenia, intervenuje v prospech predchádzajúcej politickej garnitúry a jej nominantov. Ale oficiálne je apolitickým generálnym prokurátorom. Dokonca sa uchýlil k právnemu populizmu a spolu so Smerom ostro zaútočil na protipandemické opatrenia. Našťastie Ústavný súd SR mal odvahu povedať, že jeho podanie bolo úplne nekompetentné.

Závažné podozrenie nemáte komu oznámiť

Najnovšie sa ostro pustil do prokurátora, ktorý dozoruje prípady šéfa SIS a nominantov strany, ku ktorej má pán Žilinka bližšie, než sme tušili. Teraz vyšli najavo jeho pochybné kontakty na východe Slovenska. Aj vo svetle informácií o udalostiach vo Vrběticiach, nedám bezpečnosť svedkov a svoju do rúk takto nedôveryhodného človeka. Bohužiaľ, so závažnými podozreniami, ktoré si vyžadujú absolútnu dôveru medzi oznamovateľom a vyšetrovateľmi sa stále v tomto mafiánskom štáte nemáte kam obrátiť. Žilinkovi neverím, Lipšic je nepoužiteľný a ľudia ako Kysel, Šanta, či Špirko sú postupne odstavovaní.

Svoje vie aj John Runčák, ktorý tiež nemá kam podať trestné oznámenie. Pohadzujú si ho medzi sebou NAKA, prokuratúra a OR PZ. Ak ide o podozrenia smerujúce ku spravodajcom, ktorí zrástli s predchádzajúcou politickou garnitúrou, nemáte sa v SR na koho obrátiť. Ak sa ozvete, ohrozujete seba a svoju rodinu.

Všetko zlé je na niečo dobré a môže aj motivovať. Ak sa mi nič zlé nestane, budem hľadať podporu naprieč celým politickým spektrom pre zásadnú reformu systému prokuratúry. Je načase skoncovať s boľševickým monokratickým systémom prokuratúry, ktorý tu vládne desaťročia.

Systém, v ktorom celej prokuratúre doslova vojensky velí jeden všemocný ŠÉF, je mimoriadne nebezpečný pre demokratické zriadenie. Najmä, ak má mimoriadne právomoci, napríklad zastaviť akékoľvek trestné konanie bez možnosti riadneho opravného prostriedku.

Zdroj a podrobnosti v článku:

https://dennikn.sk/2380906/zilinka-v-presove-chodi-do-hotela-enchante-ten-ovlada-podnikatel-s-problematickou-povestou/?ref=tit

The post Žilinka stráca dôveru rekordne rýchlo appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#mafia #mafiánsky štát #protimafiánsky balíček #reforma #riaditeľ SIS #SIS

Vo svetle týchto udalostí mám tri postrehy.

1️⃣ Ako je možné, že človek ako V. Pčolinský sa vôbec mohol stať riaditeľom SIS? Celý systém bezpečnostných previerok vyzerá ako jeden obrovský podvod a bizniz. Rovnako aj systém ochrany utajovaných skutočností je v pokročilom rozklade. Dôsledkom politických nominácií na takéto funkcie je to, že cez sito bezpečnostných previerok prejdú ľudia, ktorý by pri poctivej previerke nemohli prejsť ani na stupeň dôverné. Ten je dobrý pre radového referenta na nejakom ministerstve, ale nie v SIS. Vo svetle nových informácií je potrebné vnímať aj dve tlačové konferencie a verejné vyhlásenia predstaviteľov Sme rodina. Zazneli na nich len tak medzi rečou závažné informácie. Vyvolávajú podozrenie, že dochádzalo k vážnemu porušovaniu zákona. Generálny aj špeciálny prokurátor by sa tým mali určite zaoberať a predstaviteľov Sme rodina by mal vypočuť vyšetrovateľ. Nič sa z toho sa asi nestane vzhľadom na osobné väzby obidvoch menovaných prokurátorov.

2️⃣ Potenciálny dvojitý agent a stále poslanec NR SR Kyselica sa v článku vyjadruje k možnosti dvoch služobných pomerov. Čudujem sa redaktorovi a aj pánovi poslancovi. Svoj mandát získal podvodným spôsobom a mal by ho vrátiť. A už vôbec by sa nemal vyjadrovať k takýmto veciam, lebo nie je dôveryhodným respondentom vzhľadom na svoju neobjasnenú úlohu v súvislosti s vojenským spravdajstvom.

3️⃣ Každý má právo na obhajobu a spravodlivý súdny proces. Intenzita angažovanosti pani Evy Mišíkovej práve v kauzách najexponovanejších predstaviteľov štátu, ktorí sú podozriví, že systematicky zlyhali, je vysoká. Pani Mišíková bola kedysi kandidátkou na generálneho prokurátora. To, že týchto ľudí zastupuje práve ona, vyvoláva etické otázky vo vzťahu k jej pôvodnej profesii. Všetko je samozrejme lege artis. Na druhej strane je jasné, že angažovanie sa elitnej prokurátorky ako obhajkyne je ďaleko za limitom hľadania pravdy a spravodlivého procesu. Je to skôr o využívaní slabín systému, ktorého bola pani Mišíková dlhý čas súčasťou, na dosiahnutie oslobodenia aj skutočných viníkov. Zásadná etická otázka je, či v systéme prokratúry nezostávajú náhodou „kazítka“ alebo „zadné dvierka“, ktoré sa raz môžu hodiť. Prokurátorom asi nemožno zakázať prejsť do kariéry advokáta. Ale s tým budú vždy existovať aj pochybnosti o skutočnom zanietení pre hľadanie pravdy a spravodlivosti zo strany niektorých prokurátorov.

Viac na tému SIS a kauzy riaditeľa SIS:
Vláda zahodila šancu na reformu SIS a začína cítiť dôsledky – Pavel Macko

Najlepšie by bolo SIS zrušiť a postaviť nanovo. Nejde to! – Pavel Macko

Zadržanie riaditeľa SIS nie je prípad zlodejíčka z trhoviska – Pavel Macko

Tri kritické požiadavky na účinné spravodajstvo digitálnej éry – P. Macko (pavelmacko.sk)

The post Každá nová informácia o SIS zintenzívňuje zdesenie! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#diskreditácia #fekálny fantóm #mafiánsky štát #Martin Macko #Operácia Generálov fantóm #prokurátor Greško #prokuratúra #spoločnosť #trestné oznámenie #výzva #Žilinka

Martinovi Mackovi bola nezákonným konaním JUDr. Mateja Greška a postupom orgánov činných v trestnom konaním, a to konkrétne zámerným zverejnením nepravdivých informácií opakovane spôsobená vážna ujma na povesti a ľudskej dôstojnosti.

Na základe uvedeného a na základe splnomocnenia na zastupovanie vydaného Martinom Mackom žiadam o okamžité ospravedlnenie zo strany prokuratúry Martinovi Mackovi a jeho rodine, za úmyselné zverejnenie nepravdivých údajov. Súčasne žiadam o zverejnenie pravdivých informácií o výsledkoch znaleckého skúmania PC a tabletu Martina Macka. Teda žiadam prokuratúru o uverejnenie skutočnosti, že Martin Macko nie je sexuálny deviant, ktorý prechovával vo svojom počítači a tablete súbory so sexuálne deviantnou problematikou ani také súbory nevyhľadával, tak ako to nesprávne uviedol v obžalobe prokurátor.

Verejné ospravedlnenie prokuratúry žiadam zverejniť v televízii, rozhlase a formou tlačovej správy prokuratúry zaslanej printovým médiám v najkratšom možnom termíne.

Prokurátor nemal dôkazy na obžalobu, tak si ich vymyslel

Martina Macka zadržala polícia dňa 23. novembra 2015 na základe oznámenia manžela policajnej vyšetrovateľky p. Tichej. Dôvodom malo byť údajné podozrenie, že by mohol byť páchateľom fekálnych útokov na žen. Tie sa v tej dobe diali v rôznych častiach Bratislavy. Útoky na ženy pokračovali naďalej aj po zadržaní a uväznení M. Macka a celkovo sa v Bratislave stalo až 40 útokov fekáliami.

Do Mackovho zadržania sa stalo 27 útokov, prevažne v častiach Bratislava II a III. Vyšetrovatelia si účelovo vybrali všetkých 5 útokov v mestskej časti Bratislava IV, kde M. Macko býval a obvinili ho z nich. Neskôr bol za fekálne útoky zadržaný a odsúdený aj fitnes tréner Dušan S. Bol to už raz odsúdený recidivista za útok na osobu ženského pohlavia, ktorý mal na Dlhých dieloch svoje fitnes štúdio. Teda skutočný páchateľ Dušan S. sa pravideľne pohyboval v Bratislave IV v čase útokov, za ktoré bol účelovo obvinený M. Macko.

Policajti a prokurátor v prípade M. Macka postupovali od samého začiatku zaujato a dokonca aj nezákonne. Ich cieľom bolo za každú cenu obviniť M. Macka. Zároveň bol veľký záujem medializovať prípad a diskreditovať mňa, jeho otca ako funkcionára vo vysokej funkcii v rámci ozbrojených síl. OČTK sa usilovne snažili získať akékoľvek dôkazy, ktoré by potvrdzovali účasť M. Macka na útokoch. Toto sa OČTK ani dozorujúcemu prokurátorovi vôbec nedarilo. Okrem výpovedí svedkýň z nezákonnej rekognície totiž proti Mackovi neexistovali žiadne dôkazy. Naopak, svedecké výpovede a dôkazy, ktoré predložila obhajoba, jasne dokazovali, že niektoré skutky Macko nemohol spáchať ani len teroreticky.

Prokurátor nemal na podanie obžaloby dostatok dôkazov. Tak si ich získanie jednoducho na hulváta vymyslel priamo v obžalobe. Hoci súdny znalec nezistil v Mackovom tablete a PC žiadne súbory s násilnou sexuálnou problematikou a deviantou sexuálnou problematikou, prokurátor napísal do obžaloby presný opak. Chcel vytvoriť dojem, že Macko je sexuálny úchylák, ktorý uchováva takéto súbory a útočí na ženy. Obžalobu s takýmto klamstvom bez škupulí prečítal na verejnom hlavnom pojednávaní, plnom prítomných médií.

Obžaloba bola v dôkaznej núdzi a na Macka nemala nič

Dozorujúcim prokurátorom a žalobcom bol JUDr. Matej Greško z Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Obžaloba trpela dôkaznou núdzou a nebola schopná predložiť hodnoverné dôkazy o vine Martina Macka okrem výsledkov nezákonných rekognícií.

V spomínanom tablete a osobnom počítači sa nenachádzali žiadne dôkazy poukazujúce na vinu Martina Macka. Vyšetrovatelia počas domovej prehliadky v bydlisku Macka nezaistili akékoľvek iné dôkazy, ktoré by ho spájali s útokmi na ženy.

Počas domovej prehliadky nebol nájdený ani jeden kus odevu alebo obuvi, či iné predmety, ktoré podľa výpovedí mal na sebe či so sebou skutočný útočník (napr. mobilný telefón špecifickej farby), ktorý ich mal napadnúť. Taká vec sa nenašla ani pre jeden zo šiestich útokov, ktoré vtedy boli kladené za vinu Mackovi.

Keďže vyšetrovatelia nenašli počas domovej prehliadky nič čo hľadali podľa súdneho príkazu, vyšetrovateľ Kovarčík v rozpore s príkazom zaistil úplne iné odevy. Tie dal na podrobné znalecké skúmanie. Ani takýmto nezákonným postupom neboli zistené žiadne biologické stopy, zhoda DNA alebo iné dôkazy, ktoré by spájali Macka s útokmi. Dokonca ani z odevu a obuvi, ktoré mal Macko na sebe v čase zdržania sa nezistili žiadne dôkazy proti nemu.

Väzneného Macka skúmali štyria prizvaní znalci z odboru psychológie, psychiatrie, sexuológie a toxikológie. Znalci nezistili u neho žiadnu sexuálnu úchylku ani sklony násilnému sexuálnemu konaniu. Nezistili žiadnu psychosomatickú závislosť na alkohole alebo omamných látkach, žiadnu duševnú alebo inú liečiteľnú poruchu správania. Koonštatovali, že jeho pobyt na slobode nepredstavuje pre spoločnosť riziko a nenavrhli mu žiadnu liečbu.

Prokurátor klamal, že Macko trpí sexuálnou úchylkou

To, že Macko nemal akúkoľvek sexuálnu úchylku bol vážny dôkazný problém pre obžalobu. Prítomnosť takejto úchylky, pri ktorej má jej nositeľ nutkavú potrebu vykonávať patologickú sexuálnu praktiku na verejnosti, je nutnou podmienkou pre spáchanie trestného činu podľa § 364 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. b Trestného zákona. Naviac Macko mal na čas viacerých útokov preukázateľné alibi. Obžaloba ho nevedela nijako vyvrátiť a viacerí svedkovia vypovedali v prípravnom konaní v prospech Martina Macka.

Je tade jasné, že obžaloba Macka stála na vode. Prokurátor sa chýbajúce dôkazy svojvoľne rozhodol nahradiť vlastným výmyslom. Zámerne uviedol v obžalobe  a následne prečítal na súde vlastné klamstvá o tom, že Macko je úchyl, ktorý mal fekálne porno v tablete a počítači.

Prokurátor chcel pred súdom a hlavne prítomnými médiami vykresliť Macka ako nebezpečného sexuálneho devianta. Dôkazom malo byť aj to, že Macko vo svojom tablete a počítači uchovával súbory s násilnou a deviantnou sexuálnou tematikou. V skutočnosti Martin Macko nič také vo svojom tablete a PC nemal a ani nenavštevoval internetové stránky s takým obsahom alebo tematikou.

Závery znalca v posudkoch č. 001/2016 a č. 003/2016 sú v tomto smere úplne jasné a vylučujú akúkoľvek inú interpretáciu na základe nejakého právneho názoru prokurátora. Znalec to jasne deklaruje dva krát v prípade tabletu a to na strane 9 a na strane 10 znaleckého posudku č. 001/2016.

V prípade PC tento záver vyslovil znalec celkom 15 krát, konkrétne na strane 8 (1x), strane 9 (3x), strane 10 (5x), strane 11 (5x) a na strane 13 (1x) posudku č. 003/2021. Akýkoľvek omyl prokurátora Greška je teda vylúčený. Greško konal cieľavedomo so zámerom očierniť Macka a dosiahnuť tlak verejnej mienky na jeho odsúdenie.

Prokurátor Greško chcel využiť skutočnosť, že prípad bol intenzívne medializovaný a pokrývaný všetkými hlavnými televíznymi stanicami, rozhlasovým a printovými médiami, internetovými spravodajskými  portálmi a dokonca aj konšpiračnými médiami. Veľká časť obyvateľov Slovenskej republiky bola klamne informovaná o prípade. Bola porušovaná prezumpcia neviny a Macko bol systematicky označovaný za fekálneho fantóma a úchyláka, ktorý mnohokrát útočil na ženy.

Polícia  a prokuratúra zamlčiavala pred verejnosťou a médiami to, že Macko skutky popiera a nepriznáva sa k ich spáchaniu. Verejnosť bola až do hlavného pojednávania systematicky udržiavaná v omyle, že obž. Martin Macko je nebezpečný fekálny fantóm, ktorá trpí úchylkou a k útokom sa priznal.

Trestné oznámenie na prokurátora a výzva na ospravedlnenie

V prípade sa nič nehýbe. Martin Macko bol nespravodlivo odsúdený a viac ako päť a pol roka je prokuratúrou a médiami špinený, že je nebezpečný sexuálny deviant. Prípad je právoplatne uzavretý senátom trestne stíhaného sudcu Molnára, ktorý zamietol Mackove odvolanie. Podal som kvôli tomuto konkrétnemu konaniu prokurátora trestné oznámenie generálnemu prokurátorovi Žilinkovi. Nie je to prvý podnet v tejto veci. Verím, že pán Žilinka si tentoraz bude stáť za svojimi slovami a nebude chrániť gaunerov v radoch prokuratúry.

Trestné oznámenie podávam kvôli dôvodnému podozreniu zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ohovárania podľa § 373 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. c) Trestného zákona.

Aj keď ide o úplne jasný prípad, polícia a prokuratúra môžu naťahovať čas tak ako doteraz. Martin Macko je nezamestnaný a nezamestnateľný kvôli biľagu, ktorý mu úmyselne vyrobili nečestní policajti a prokurátori. Preto som vyzval generálneho prokurátora, aby sa prokuratúra okamžite ospravedlnila za túto konkrétnu špinavosť a uviedla veci na pravú mieru.

Klamstvo a špinavosť od prokurátora Greška je pri porovnaní so znaleckými posdukami natoľko jasná, že nie je treba čakať ďalších päť rokov na výsledky vyšetrovania. Bez ohľadu na ne, prokuratúra sa môže a musí ospravedlniť okamžite. Právne kľučky a overovanie motívu prokurátora Greška si môžu robiť počas vyšetrovania podozrenia z trestnej činnosti. Ale Martin Macko a jeho rodina si zaslúžia okamžitú nápravu zverejnených klamstiev prokuratúry.

Výzvu pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku v plnom rozsahu reprodukujem v nasledovnom texte.

Plné znenie listu prokurátorovi Žilinkovi zo 16. marca 2021

Sp. Značka: TO-Pro-1-1/2021

Vec: Zaslanie trestného oznámenia a žiadosť o ospravedlnenie

Vážený pán generálny prokurátor,

ja, dole podpísaný Ing. Pavel Macko, CSc. MSc., štátny občan SR, nar. 5.10.1964, trvale a prechodne bytom na adresách v záhlaví podania, Vám v súlade s ustanovením § 196 ods. 1) Trestného poriadku v prílohe zasielam trestné oznámenie s prílohami  o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ohovárania podľa § 373 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. c) Trestného zákona.

Podrobnosti tohto dôvodného podozrenia uvádzam v priloženom trestnom oznámení. Týmto Vás žiadam o zabezpečenie dôkladného a nestranného vyšetrenia podozrenia. Z riadenia vyšetrovania alebo dozoru nad ním žiadam úplne vylúčiť Okresnú prokuratúru Bratislava IV a Krajskú prokuratúru Bratislava, nakoľko uvedené zložky prokuratúry boli v danej veci priamo zainteresované a už v minulosti zámerne nekonali vo veci.

Podľa priloženého trestného oznámenia podozrivý verejný činiteľ zneužil svoju právomoc prokurátora a v extrémnom rozpore so zaopatrenými dôkazmi, s cieľom poškodiť práva  Martina Macka a sťažiť mu uplatnenie jeho základných práv v konaní pred súdom, zámerne uviedol v obžalobe Č.k. 1 Pv 651/15/1104-102 zo dňa 13.5.2016 nepravdivé údaje o Martinovi Mackovi a zistených dôkazoch.

Uvedených trestných činov sa mal páchateľ dopustiť tým, že Martina Macka zámerne a v hrubom rozpore so závermi znaleckých posudkov označil za osobu, ktorá vo svojom počítači a notebooku prechovávala obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy a súbory s násilnou sexuálnou problematikou a patologickými sexuálnymi praktikami, s cieľom označiť poškodeného Martina Macka ako osobu trpiacu sexuálnou úchylkou, ktorú nevie ovládať a vyhľadáva patologické sexuálne praktiky. Teda u verejnosti a súdu mal vzniknúť dojem, že Martin Macko  je osobou, ktorá musela páchať sexuálne motivované útoky  na nevinné ženy, ktoré mu boli kladné za vinu obžalobou.  Konkrétne, prokurátor v citovanej obžalobe na strane 7, v prvom odseku zhora doslovne uviedol:

V skutočnosti je toto tvrdenie prokurátora JUDr. Mateja Greška v hrubom rozpore s výsledkami znaleckého skúmania pribraným súdnym znalcom Doc. Ing. Ivanom Neprašom, CSc. tak, ako sú zaznamenané v znaleckých posudkoch č. 001/2016 zo dňa 4.1.2016 k tabletu a č. 003/2016 k PC z 11.1.2016. Naopak, z výsledkov znaleckého skúmania  tabletu a PC obžalovaného Martina Macka jednoznačne a mimo akúkoľvek rozumovo zdôvodniteľnú pochybnosť vyplýva, že znalec nenašiel absolútne žiadne počítačové údaje, obrazové a obrazovo-zvukové záznamy, ktoré by spĺňali požadované znaky podľa zadania pre vypracovanie znaleckých posudkov.

Teda mám za to, že prokurátor zámerne uviedol v obžalobe a na verejnom hlavnom pojednávaní, za rozsiahlej účasti médií a verejnosti, nepravdivé údaje o obžalovanom Martinovi Mackovi s cieľom spôsobiť mu vážnu ujmu na povesti, označiť ho za sexuálneho devianta a dosiahnuť jeho nespravodlivé odsúdenie za skutky, ktoré nespáchal.

Na základe uvedených informácií a ďalších podrobností uvedených v trestnom oznámení, podložených dôkazmi v prílohách daného oznámenia, mám dôvodné podozrenie, že:

◾️ mnou uvádzané konanie verejného činiteľa a skutok ohovárania sa stali, sú trestným činom a spáchala ich konkrétna osoba.

Súčasne  mám za to, že mimo akúkoľvek pochybnosť sú jednoznačne preukázané a je možné ustáliť nasledovné fakty:

◾️ súdny znalec Doc. Ing. Ivan Nepraš, CSc. skúmal tablet a PC Martina Macka na základe príkazu prokurátora a uznesenia vyšetrovateľa o pribratí znalca a v uvedených zariadeniach nezistil žiadne zvukové, obrazové a obrazovo-zvukové záznamy, ktoré by spĺňali vyhľadávane znaky a akýmkoľvek spôsobom spájali Martina Macka so žalovanými skutkami,

◾️ obžalobu spísal JUDr. Matej Greško, ktorý vykonával dozor v prípravnom konaní a zastupoval prokuratúru na hlavných pojednávaniach súdu a osobne čítal obžalobu na verejnom pojednávaní za prítomnosti verejnosti a médií,

◾️ pred spísaním obžaloby mal prokurátor k dispozícii trestný spis vrátane znaleckých posudkov č. 001/2016 (tablet) a č. 003/2016 (PC), ktoré vypracoval súdny znalec Doc. Ing. Ivan Nepraš, CSc.,

◾️ obžaloba Č.k. 1 Pv 651/15/1104-102 zo dňa 13.5.2015, podpísaná osobou „JUDr. Matej Greško prokurátor“ a čítaná tou istou osobou na hlavnom pojednávaní súdu, obsahuje na strane 7, prvý odstavec nepravdivú informáciu v hrubom rozpore so závermi vykonaného znaleckého skúmania, spôsobilú verejne  označiť Martina Macka ako osobu prechovávajúcu záznamy s násilnou sexuálnou a patologickou sexuálnou tematikou, ktorá trpí sexuálnou úchylkou a musí teda byť sexuálny útočník, ktorý napáda na verejnosti bezbranné ženy exkrementami a močením.

Zdôrazňujem, že Martinovi Mackovi bola uvedeným konaním JUDr. Mateja Greška a postupom orgánov činných v trestnom konaním, a to konkrétne vyššie uvedeným zámerným zverejnením nepravdivých informácií opakovane spôsobená vážna ujma na povesti a ľudskej dôstojnosti.

Toto konanie prokurátora a jeho nesúlad so skutočne zisteným stavom súdnym znalcom je natoľko zrejmé a jednoznačne preukázané, že v tejto časti nie je potrebné čakať na výsledky preverovania tohto trestného oznámenia.

Na základe uvedeného a na základe splnomocnenia na zastupovanie vydaného Martinom Mackom týmto žiadam o okamžité ospravedlnenie zo strany prokuratúry Martinovi Mackovi a jeho rodine, za úmyselné zverejnenie nepravdivých údajov a uvedenie pravdivých informácií o výsledkoch znaleckého skúmania PC a tabletu Martina Macka. Teda žiadam uverejnenie skutočnosti, že Martin Macko nie je sexuálny deviant, ktorý prechovával vo svojom počítači a tablete súbory so sexuálne deviantnou problematikou ani také súbory nevyhľadával, tak ako to nesprávne uviedol v obžalobe prokurátor.

Verejné ospravedlnenie prokuratúry žiadam zverejniť v televízii, rozhlase a formou tlačovej správy prokuratúry zaslanej printovým médiám v najkratšom možnom termíne.

O vybavení tejto žiadosti o verejné ospravedlnenie a o výsledkoch preverenia tohto trestného oznámenia žiadam byť informovaný písomne na korešpondenčnú adresu:

Ing. Pavel Macko

XXX

V prípade potreby doplnenia informácií alebo vysvetlenia k tejto žiadosti a trestnému oznámeniu ma môžete kontaktovať aj na tel. +421 xxx , alebo emailom na adrese yyyy.

S úctou

Ing. Pavel Macko. CSc. MSc.

Prílohy:

Trestné oznámenie (12 strán) plus 7 príloh (30 listov A4).

The post Výzva generálnemu prokurátorovi na verejné ospravedlnenie appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

S postupujúcou informatizáciou spoločnosti budú spravodajstvo a spravodajská komunita čeliť stále väčším výzvam. Masívna digitalizácia nášho každodenného života prináša nové príležitosti, ale aj nové výzvy. Kybernetický priestor nie je už len nejakým transportným médiom, či prostredím cez ktoré prebieha komunikácia medzi osobami, inštitúciami a štátmi.  Postupne sa stal skutočným priestorom každodenného života jednotlivca a spoločnosti.

V kybernetickom priestore prebieha obrovské množstvo transakcií a udalostí. Mnohé z ich v tomto priestore vznikajú aj zanikajú. Zásadným rozdielom oproti iným sféram ľudského pôsobenia ako zem, vzduch, voda a vesmír je to, že kybernetický priestor je priestorom sám o sebe a súčasne priamo preniká do všetkých ostatných sfér.

Žijeme v zosieťovanom svete. Vedci odhadujú, že až 97 % všetkých informácií je už niekde v kybernetickom priestore. Cez tento priestor prebieha koordinácia  a riadenie ľudských aktivít. Na spoľahlivosti a stabilite kybernetického priestoru sme už dnes životne závislí. V súčasnosti máme k dispozícii takzvaný internet ľudí. Na internet je v ňom pripojených viac ako 5 miliárd osôb, niektorí viacnásobne.

V súvislosti s pokračujúcou robotizáciou a nasadzovaním autonómnych systémov, ako aj zmenou prístupu k takým aktivitám ako je napríklad pozáručný servis spotrebičov, postupne prechádzame do obdobia internetu vecí. V priebehu pár rokov bude okrem ľudí na internet pripojených okolo 200 miliárd ďalších zariadení. Tento exponenciálny rast objemu transakcií a informácií obsiahnutých na internete sa ešte ďalej exponenciálne zvýši s plošným zavedením sietí 5. generácie.

Piaty rozmer: digitálny svet a spravodajstvo

Zatiaľ čo význam ostatných, fyzických sfér života sa nijako nemení, určujúcou sférou sa stáva práve kybernetický priestor. Toto má priamy dopad aj na všetky otázky súvisiace s národnou bezpečnosťou. Zákonite, ak sa väčšina informácií nachádza v kybernetickom priestore, toto sa musí adekvátnym spôsobom premietnuť aj do oblasti spravodajstva.  Kybernetický priestor sa stáva aj kľúčovým priestorom súperenia štátov a mocenských skupín.

Na tento vývoj reagujú viaceré štáty. Reagovalo aj NATO, ktoré na samite vo Varšave v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za piatu vojenskú doménu. Stalo sa to aj napriek tomu, že v súvislosti s konfliktom prebiehajúcim v kybernetickom priestore máme neujasnený celý rad medzinárodno-právnych, morálnych a etických otázok. Súperenie v tomto priestore je totiž realitou a jeho účastníkmi nie sú len štátni aktéri. Práve rozvoj internetu a digitalizácia umožnili povýšiť hybridné hrozby na novú úroveň. Do značnej miery sa vyrovnali šance medzi rôznymi aktérmi bez ohľadu na ich fyzickú silu. 

Digitalizácia priniesla celý rad špecifík. Tradičný koncept národnej suverenity alebo možnosť uplatnenia článku 5 Washingtonskej zmluvy nie je možné v plnom rozsahu uplatniť v kybernetickom priestore. Postupne sa vytráca význam alebo vplyv tradičnej hierarchickej štruktúry usporiadania štátu, firiem, ale aj vojenstva. Ako napísal Thomas L. Friedman, svet sa sploštil. [1]

Digitalizácia je fakt vo vývoji spločnosti, ktorý sa nedá zmeniť. Prináša celý rad možností, výziev, ale aj rizík. Od toho, ako ich zvládneme respektíve využijeme, bude závisieť aj úroveň našej obrany a odolnosť voči hrozbám, či účinnosť včasného varovania pred nimi.

Dovoľte mi pozastaviť sa pri troch najväčších výzvach do blízkej budúcnosti a z nich vyplývajúcich požiadavkách na spravodajské zložky

1. Veľké možstvo dát

Dobré spravodajstvo znamená dobrý zber informácií, ich správnu analýzu a interpretáciu a návrh účinných opatrení na rozhodnutie. Najväčšou výzvou súčasnosti nie je ani tak informácie a údaje získať. Najdôležitejšie je nájsť tú podstatnú či kritickú informáciu pre správne rozhodnutie.

Postupným prechodom na internet a rozvojom nových technológií máme dnes k dispozícii obrovské množstva dát. Nejde len o klasické dáta a citlivé informácie ako texty. Podstatne sa zmenili možnosti v získavaní a spracovaní satelitných obrázkov, geografických údajov, obrazovo-zvukových záznamov, biometrických údajov. Výrazne sa rozšírili sociálne siete a množstvo aktivít na nich.

Na jednej strane nám dostupnosť týchto nástrojov, údajov a silná komunikačná sieť poskytujú účinné nástroje na urýchlenie a spresnenie rozhodovacieho cyklu. Platí to rovnako pre biznis, politiku, aj pre vedenie ozbrojeného konfliktu, či bezpečnostných a vojenských operácií.  Na druhej strane sa na týchto údajoch a technológiách stávame čoraz závislejší a zraniteľnejší. Narušenie satelitného navigačného systému alebo vyradenie našich komunikačných sietí môže vyradiť aj značnú časť nášho obranného potenciálu.

Závislosť na informáciách pôsobí našťastie obojstranne. Všetko toto poskytuje aj obrovskú príležitosť pre získavanie informácií pre spravodajskú komunitu. Odhliadnuc od právnych a technických otázok zberu informácií, hlavným problémom však je, že dát máme až príliš veľa. Pohybujeme sa v oblasti tzv. big data, kde sa ich klasický zber, ukladanie a spracovanie nedajú účinne použiť.

Vyšetrovanie pozadia útokov  11. septembra 2001 okrem iného ukázalo, že informácie a indície o možnom útoku boli niekde v systéme. Ale chýbal im kontext a správne vyhodnotenie a preto sa stali zrejmými až po samotných útokoch.

Ak má byť spravodajstvo účinné, bude musieť presunúť svoje ťažisko zo zberu utajovaných informácií k zberu a vyhodnocovaniu neutajovaných informácií. Napríklad z komunikácie vojakov na sociálnych sieťach pred nasadením alebo počas neho sa dá získať podstatne viac informácií, ako si chceme pripustiť.

Spravodajské služby sa budú musieť naučiť s obrovskými súbormi neštruktúrovaných dát. To si bude vyžadovať úplne iné analytické postupy a nástroje ako aj prípravu personálu, než na aké sme boli zvyknutí. Problémom pre menšie krajiny môže byť dostupnosť príslušných technológií pre spracovanie veľkých objemov dát.

2. Umelá inteligencia a kvantové počítače

Rozumné využívanie prvkov umelej inteligencie a zachovanie kľúčovej úlohy človeka v rozhodovacom cykle je najväčšou výzvou pre nasledujúce generácie. Pre spravodajskú komunitu predstavuje najväčšiu príležitosť a hrozbu súčasne.

S rozvojom technológie veľmi rýchlo postupuje rozvoj umelej inteligencie a kvantových počítačov. Bez ohľadu na kontroverznosť a etické otázky súvisiace s umelou inteligenciou, jej rozvoj rýchlo napreduje. Už dnes často krát na sociálnych sieťach komunikujeme s „botom“ – samo učiacim sa programom. Softvéroví asistenti nás sprevádzajú komunikáciou s bankami, ale aj pri vyhľadávaní údajov.

Aj keď toto má ešte ďaleko do umelej inteligencie, predznamenáva to budúci vývoj. Súčasne prebieha intenzívny vývoj na úseku kvantových počítačov. Prvý skutočný kvantový počítač definitívne vyradí všetky súčasné šifrovacie mechanizmy.

Umelá inteligencia v serióznejších oblastiach použitia dosiahla  významný pokrok. Už dnes dokáže napríklad diagnostikovať množstvo chorôb lepšie ako skúsení lekári. Veľký výkonnostný skok je možné očakávať pri spracovaní zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Už dnes dokážu algoritmy sociálnych sietí, bežne dostupné ľuďom, pomerne spoľahlivo rozpoznávať tváre osôb podľa pár referenčných fotografií.

Komplexné expertné systémy s prvkami umelej inteligencie sa stanú výkonným nástrojom nielen spravodajcov, ale napríklad aj kriminalistov. Tieto systémy už existujú dnes a postupne sa zdokonaľujú. Avšak zavádzanie umelej inteligencie má v sebe množstvo rizík a výziev.

Možné aplikácie prvkov umelej inteligencie v oblasti obrany sú podľa najnovšej správy pre americký kongres nasledovné [2]:

✅ spravodajstvo, sledovanie a prieskum

✅ logistika

✅ operácie v kybernetickom priestore

✅ informačné operácie a klamné produkty (“Deep Fake”)

✅ velenie a riadenie

✅ poloautonómne a autonómne vozidlá a prostriedky

✅ smrtiace autonómne zbraňové systémy (LAWS – Lethal Autonomous Weapon Systems)

Americká spravodajská komunita pracuje na projektoch umelej inteligencie na základe strategického dokumentu spracovaného bývalým riaditeľom „National Intelligence“ Danom Coatsom  pod názvom „AIM iniciatíva“ (Augmenting Intelligence using Machines Initiative).

Okrem morálno-etických, majú ozbrojené sily a bezpečnostné zložky pred sebou niekoľko výziev v súvislosti s prvkami umelej inteligencie:

🔻 dostupné technológie

🔻 zmena procesov

🔻 adekvátny personál

🔻 inštitucionálna kultúra

1️⃣ Autonómnosť

Tá je výhodou, pokiaľ dokáže odbremeniť ľudí od náročných mechanických a opakujúcich sa činností a sústrediť sa na rozhodovací proces. Problémom je nájsť rovnovážny stav medzi morálnou dilemou a výkonnosťou, teda ako veľa autonómnosti môžeme dovoliť systémom.

2️⃣ Rýchlosť a výdrž

Tieto systémy nepodliehajú únave a môžu výrazne zvýšiť operačné tempo. Ma druhej strane limitujúcim prvkom v operačnom tempe zostáva človek a jeho schopnosť vykonávať rýchle kognitívne rozhodnutia.

3️⃣ Umocňujúci účinok (Scaling)

Ten umožňuje podstatne rozšíriť možnosti a výkonnosť súčasných systémov. Na úrovni krajín môže umožniť zmazať rozdiely vo veľkosti a ekonomickej či vojenskej sile.

4️⃣ Informačná prevaha

Nasadenie autonómných prvkov pre zber a vyhodnocovanie informácií umožňuje exponenciálny rast objemu dát, ale aj vyhodnotených informácií.

5️⃣ Predvídateľnosť výsledkov

Problémom umelej inteligencie je, že k záverom či výsledkom môže dospieť aj neočakávaným spôsobom. Nefunguje ako mechanický systém, kde je presne definovaný priebeh deja. Teda tieto systémy môžu aj fatálnym spôsobom zlyhať aj pri pomerne ľahkej úlohe.

6️⃣ Vysvetliteľnosť procesov

Najvýkonnejšie algoritmy umelej inteligencie nevedia hodnoverne vysvetliť svoj vlastný proces. Otázkou teda zostáva ich spoľahlivosť a hodnovernosť.

7️⃣ Zneužiteľnosť

Všetko, čo poskytuje obrovské  množstvo dát a je autonómne, je súčasne aj napadnuteľné a zneužiteľné protivníkom.

Využívanie prvkov umelej inteligencie a zvyšujúci sa výpočtový výkon sú faktom a budú ich mať k dispozícii nielen štáty, ale aj silní neštátni aktéri.

3. Zmena paradigmy spravodajstva: od podpory k „bojovej“ sile

Hybridný konflikt z veľkej časti môže prebiehať v kybernetickom  a informačnom priestore. Klasická úloha spravodajstva je v pozícii podporného prvku rozhodovacieho procesu alebo podpory exekúcie (combat enabler). Maximálne môže byť prvkom umocňujúcim účinnosť bojových prvkov, letálnych aj neletálnych (force multiplier).

Prechodom do online konfliktu vedenému priamo v kybernetickom priestore  sa postupne stáva priamou „bojovou silou“. Teda mení sa paradigma z klasickej podpory rozhodovacieho procesu a podpory operácií na priame vedenie operácií.

Táto zmena paradigmy zo sebou prináša celý rad výziev a rizík, ako aj požiadavky na zmenu legislatívneho rámca. Najme v stave bezpečnosti tak proti sebe stoja dva záujmy. Tým prvým je zvýšenie účinnosti spravodajstva a skrátenie reakčného času vyžadujúce si priamu aktívnu angažovanosť spravodajských zložiek v obrane alebo protiútoku. Na druhej strane je to potreba ochrany spoločnosti pred zneužitím spravodajských zložiek.

Záverečné odporúčania:

V dôsledku zmien v spoločnosti v súvislosti s digitalizáciu, spravodajské služby budú musieť prejsť zásadnou obsahovou a štrukturálnou reformou. Vhhľadom na stav slovenského bezpečnostného prostredia a spravodajskej komunity týmto sdystémovým zmenám bude musieť predchádzať aj zásadný očistný proces vo vnútri inštitúcií a vymedzenie pôsobnosti medzi jednotlivými zložkami spravodajskej komunity.

1️⃣ Analyzovať úlohy spravodajských zložiek a zmeniť ich poslanie a legislatívne prostredie.

2️⃣ Zásadným spôsobom zmeniť výchovu a prípravu spravodajského personálu a zaisťovanie jeho lojality voči štátu.

3️⃣ Investovať do nových technológií.

4️⃣ Posilniť verejnú a parlamentnú kontrolu spravodajských služieb bez zníženia ich výkonnosti.

Použité zdroje a referencie:

[1] Thomas L. Friedman: The World is Flat, New York, 2005, Farrar, Straus and Giroux

[2] Artificial Intelligence and National Security, Updated November 21, 2019, správa pre kongres USA, dostupná na https://fas.org/sgp/crs/natsec/R45178.pdf

[3] https://www.belfercenter.org/publication/cyber-security-and-intelligence-community

[4] https://www.rand.org/pubs/research_reports/RR1582.html

[5] https://www.c4isrnet.com/intel-geoint/2019/08/19/4-big-problems-the-intelligence-community-faces-moving-to-a-new-data-system/

[6] https://www.c4isrnet.com/artificial-intelligence/2019/11/26/heres-how-a-national-intelligence-watchdog-is-improving-ai-oversight/

[7] https://fas.org/irp/dia/vector21/index.html

[8] https://www.afcea.org/content/great-power-competition-defines-defense-intelligence

[9] https://www.oxfordhandbooks.com/view/10.1093/oxfordhb/9780195375886.001.0001/oxfordhb-9780195375886-e-0026

[10] https://ndupress.ndu.edu/Publications/Article/621113/defense-intelligence-analysis-in-the-age-of-big-data/

[11] https://www.nato.int/docu/review/articles/2018/02/19/adapting-nato-to-an-unpredictable-and-fast-changing-world/index.html

[12 https://www.dia.mil/News/Articles/Article-View/Article/1601186/big-data-and-the-future-of-war/

[13] https://fas.org/sgp/crs/natsec/R45178.pdf

The post Tri kritické požiadavky na účinné spravodajstvo digitálnej éry appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#bezpečnostné zložky #korupcia #reforma #riaditeľ SIS #SIS #tajné služby #vnútorná bezpečnosť #zneužívanie moci

Začalo to Mečiarom, ktorý nachádzal na stole obálky a zatiaľ to končí tajomnými vyhláseniami ministra Krajniaka v sprievode predsedu parlamentu a šéfa straníckeho poslaneckého klubu o obsahu trestného oznámenia podaného na základe činnosti SIS. Ak sa nám ešte aj vyhrážajú ďalšími senzačnými odhaleniami z práce SIS, nutne vzniká dojem, že minimálne riaditeľ SIS pracoval viac pre stranícku centrálu Sme rodina ako pre štát.

V podcaste Sme „Dobré ráno“ sa redaktori zamýšľajú nad tým, či koalícia odoberie SIS strane Sme rodina. Veď oni, ani žiadna iná strana ich nikdy nemali dostať. Akým právom si politické strany sprivatizovali inštitúcie, ktoré si občania draho platia z daní, aby sa cítili bezpečnejšie?

Je čas s týmto okamžite skoncovať a začať budovať tieto inštitúcie pre občanov a nie pre politické zápasy, obchodovanie s informáciami a vydieranie! Najlepšie by bolo celú SIS aj niektoré ďalšie inštitúcie úplne zrušiť a postaviť nanovo. Teda odznova prijať každého jedného člena a vylúčiť každého, kto sa podieľal na ich zneužívaní alebo sa na ich úkor obohacoval až do piateho kolena. Buhužiaľ, takéto zložky za zrušiť nedajú. Nastalo by nielen vnútorné ale j medzinárodné prerušenie kontinuity zaručovania našej bezpečnosti.

A tak budeme ešte nejaký čas žiť aj s krysami vo vnútri systému. Jednotlivci môžu zlyhať, ale systém nesmie, Treba ho reformovať.

Podcast sme.sk nájdete tu:

https://domov.sme.sk/c/22617054/dobre-rano-problemy-dalsieho-sefa-tajnych-pcolinsky-konci.html

Viac k téme:

Zadržanie riaditeľa SIS nie je prípad zlodejíčka z trhoviska – Pavel Macko

Vláda zahodila šancu na reformu SIS a začína cítiť dôsledky – Pavel Macko

Grafika: Pavel Macko, Zdroje: SIS, facebook/sme.sk

The post Najlepšie by bolo SIS zrušiť a postaviť nanovo. Nejde to! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

https://www.cas.sk/clanok/1101050/trpke-slova-roberta-fica-priamo-na-adresu-hlavy-statu-prezidentka-mala-radsej-mlcat/

#Fico #konšpirácie #mafia #mafiánsky štát #mocenský boj #prevrat #troll

Keď paranoicky hľadal za všetkým Georga Sorosa, Fico ešte vyzeral len smiešne. Jeho najnovšie konšpirácie začínajú byť nebezpečné. Môžu vážne poškodiť štátne záujmy SR. Z Fica sa stáva konšpirátor a malý jedovitý červený troll. Po vražde J. Kuciaka a M. Kušnírovej vystavoval milión na stole, ale takisto šíril konšpirácie o štátnom prevrate. Dokonca sa jeho policajný prezident Gašpar snažil médiá zaviesť na falošnú stopu s drogami. Konšpirácie a stimulovanie najnižších pudov na vyvolávanie vášní je Ficova základná pracovná metóda. Robili to komunisti v 50-tych rokoch minulého storočia, dnes to robí to aj Fico.

Komunistický revolucionár Fico

Fico nikdy nemal rešpekt k demokratickému ústavnému zradeniu. Nikdy to nebol jeho vzor či cieľ. Ak o ňom rozpráva, tak len vtedy, ak chce využívať výdobytky demokracie na ochranu svojich ľudí a záujmov. Keď bol pri moci, jeho rétorika bola iná. Rozprával z pozície moci a autority konať za ľudí a pre ľudí.

Už ako šudent bol prominentom komunistického režimu a zarytým komunistom zostal dodnes. On úprimne verí v nutnosť diktatúry proletariátu a triedny boj. Cítiť to z podtónov jeho vyjadrení, keď sa neustráži a povie, čo naozaj cíti. S luxusnými hodinkami na ruke, v peknom obleku a v spoločnosti dám si užíva prepychový život ako kedysi komunistickí pohlavári. Na sociálneho demokrata sa len hrá, podobne ako jeho stranícki biznis partneri. V skutočnosti mu asi nejde ani o majetok. Jeho skutočnou túžbou je moc. Neobmedzená. Dnes už naplno preberá rétoriku komunistickej propagandy, ktorou na Husákových obrazovkách širil nenávisť k Západu nejaký pán Jambor. Ten v 80-tych rokoch každý týždeň chrlil jedovaté protiamerické a protizápadné komentáre v československej televízii v hlavnom vysielacom čase.

Fico bol vždy protizápadný, má to v DNA. Nikdy ste ho nepočuli, že by spoň okrajovo spomenul nejaké vzory demokratických svetových lídrov. Ani nevideli, že by vo svojich vášnivých rečiach odkazoval na zakladateľov európskeho projektu. Jeho priatelia sú v Pekingu, či Moskve. Jeho vzormi boli revolucionári ako F. Castro, Che Guevara, H. Chavés a Maduro, či diktátori ako M. Kaddáfí a B. Asad.

Falošný sociálny demokrat

Keď Smer-SD začínal, tak z bilboardov po celom Slovensku ukazoval na EÚ holé zadky. No keď sa v roku 2006 dostal Fico so Smerom k moci a nám sa medzitým podarilo vstúpiť do EÚ a NATO, zjemnil rétoriku. Prijať európske miliardy a posunúť časť z nich svojim sponzorom stálo za to. Popri tom si naoko kopol do USA a ohlásil stiahnutie vojakov z Iraku. Skutočné stiahnutie vojakov mu trvalo takmer dva roky a vojaci odišli z Iraku v čase, keď už to tak nebolelo spojencov. Okázalé gesto bolo pre domáce publikum, realita pre spojencov.

Potom prišla éra európskeho jadra. Fico sa vyľakal, že by sa mohol uzavrieť peňazovod, ak by Slovensko prepadlo mimo hlavný integračný prúd. Jeho sponzori a údajne úspešní podnikatelia totiž nedokázali žiť z ničoho iného, než z verejných peňazí. Úspech ich podnikania stál a padal na verejných zákazkách prideľovaných Smerom a jeho nominantmi. Ohrozené boli aj krycie firmy jeho ministrov a spolupracovníkov z vedenia strany. Tie síce oficiálne negenerovali takmer žiadny zdaniteľný zisk, ale ich majitelia rozšafne investovali v zahraničí. Dnes tam majú lukratívne nehnuteľnosti, firmy a ktovie koľko krabíc s bankovkami z éry kešu na Slovensku tam ukrývajú jemu blízki podnikatelia a funkcionári.

Konšpirátor túžiaci po pomste

Všetko vyzeralo perfektne. Fico a jeho partia dokonale ovládli celý štát, prenikli do všetkých jeho kútov. Dokázali rozdávať peniaze tam, kde to potrebovali. Dokonca vedeli zaretušovať akékoľvek svistvo ako napríklad zverstvá v Čistom dni, či únos Vietnamca. Lenže mafia to prehnala a bola už tak nenažratá, že to nešlo ďalej zakrývať. Čoraz viac do jej aktivít rýpali novinári a opoziční politici. Po skrate mocných v pozadí zostali mŕtvi dvaja mladí ľudia a občania vyšli do ulíc. Žiadali koniec neobmedzenej moci Fica a mafie, ktorej Fico dovolil prevziať kontrolu nad štátom.

Fico vytiahol osvedčenú komunistickú taktiku a začal strašiť rozbíjaním republiky a štátnym prevratom. Nemal ešte odvahu ukázať prstom priamo na USA ako symbol Západu, tak prišiel so Sorosom. Neustál to a s hanbou musel odísť. Nakoniec ho ponížili aj vo vlastnej strane, keď ho začal vytláčať jeho niekdajší chránenec a protežant Peter Pellegrini. Zostala mu len druhá a tretia liga a najmä strach, kedy príde NAKA a zaklope na dvere u niekoho z čela tejto partie.

Dnes sa Fico správa ako dravec, ktorý zacítil krv. Je v jednom šíku s ruskými trollmi a ukazuje už priamo na USA ako zdroj nešťastia Slovákov a jeho odstavenia od moci. Jeho inštinkt mu velí, že nastal správny moment na mocenský zvrat. Vláda je v rozklade, vonku zúri pandémia, ľudia sú historicky nespokojní a naštvaní. Fico vie, že lepšiu revolučnú situáciu podľa príručky komunistického revolucionára už nebude mať.

Robert Fico sa pre svoju sektu tvári ako človek, ktorý vie všetko. Naozaj toho vie dosť. Reálne ešte stále ovláda veľkú časť tajných služieb, polície a má svojich ľudí v prokuratúre. Sudcovia sa u nás daju kúpit pomerne lacno. Fico vie všetko okrem toho, že skoro všetci okolo neho sú zapojení v mafii a že skoro všetky nikty vedú k Smeru. Zvláštne polarizačné videnie.

Robert Fico je nebezpečný pre demokraciu. Zrejme nie je v tesnom spojení s cudzou mocou. Fico sa len snaží o prevzatie moci akýmikoľvek prostriedkami. Aj takými, aké použili komunisti v 1948-om.

The post Fico vie o všetkom, okrem mafie vo vlastných radoch appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#korupcia #NAKA #reforma #riaditeľ SIS #SIS #vláda #Vladimír Pčolinský #vnútorná bezpečnosť

Ako človek, ktorý 35 rokov strávil v uniforme a stal sa obeťou špinavých hier bezpečnostných zložiek a prokuratúry som obzvlášť citlivý na akékoľvek zneužívanie bezpečnostného aparátu štátu proti občanom alebo na obohacovanie sa.

Bez ohľadu na to, ako celé vyšetrovanie nakoniec dopadne, zadržanie riaditeľa SIS je problém prvej kategórie. Poukazuje na zlyhanie buď jednej, alebo druhej strany. Slovensko sa stále nevysporiadalo s kauzou únosu prezidentovho syna štátnymi orgánmi. Rovnako sa dodnes poriadne nevysporiadalo ani s dedičstvom Lexovej a Mečiarovej SIS. Ten zápach je stále cítiť.

SIS potrebuje transformáciu do 21. storočia

Silná protikorupčná vláda s pohodlnou ústavnou väčšinou občanom sľúbila zásadnú zmenu. Po tridsiatich rokoch mala šancu aj zo SIS vybudovať konečne modernú spravodajskú službu. Namiesto toho si zvolila politické trhanie koristi, ako za čias Mečiara. Nejde až tak o zlyhanie jedného človeka v čele inštitúcie, ale o systémový problém, ktorý musí vláda vyriešiť. Ak sa koalícia nespamätá a nebude systémovo riešiť dôsledky tejto kauzy, stratí zvyšok kreditu a moc. Zároveň zanechá za sebou rozvrátený štát a šancu pre extrémistov, aby sa ujali moci.

Čítajte viac: Vláda má systémový problém a mala by ho riešiť

Už pri vymenovaní riaditeľa SIS som 8. apríla minulého roku vyjadril pre .týždeň pochybnosti o tomto kroku. Napísal som aj toto: „Vláda týmto obsadením SIS dáva jasne najavo, že jej odhodlanie vysporiadať sa s nepríjemným dedičstvom končí tam, kde začínajú vlastné mocenské benefity. Je to dobrá správa pre politikov pri moci, ale zlá správa pre občanov. “ Zvyšok nájdete na konci tohto článku v kurzíve.

Čítajte viac: Vláda zahodila šancu na reformu SIS a začína cítiť dôsledky – Pavel Macko

Vracia sa zápach Lexovej éry?

Je neprípustné, aby členovia vlády a ústavní činitelia vynášali verejne svoje hodnotiace úsudky a napádali činnosť štátnych orgánov. Ak pán Krajniak a jeho kolegovia len blafujú, tak je to stále brutálny politický nátlak a zastrašovanie vyšetrovateľov zo strany vysokých ústavných činiteľov. Generálny prokurátor by sa mal okamžite ozvať a dať najavo, že nedopustí politické zásahy do vyšetrovania. Pokiaľ sa však páni Krajniak a spol. preriekli a chceli naznačiť, že medzi SIS a Sme rodina prebiehali informačné orgie, tak si zarobili na najväčší škandál od únosu M. Kováča mladšieho. V takomto prípade majú blízko k tomu, aby sa dostali na tiulné stránky moskovskej Pravdy aj the New York Times. Ale my občania o takú slávu nestojíme!

Čítajte viac: Kto tu rozpútava mocenský boj, pán minister?

Grafika: koláž Pavel Macko

Zdroje: facebook/topky.sk, martinus.sk, facebook/sme.sk

The post Zadržanie riaditeľa SIS nie je prípad zlodejíčka z trhoviska appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#korupcia #mafiánsky štát #reforma #SIS #Sme rodina #spravodajské služby #Vladimír Pčolinský

B týchto dňoch sa ukazuje, že naozaj máme väčší problém so spravodajskými službami a bezpečnostnými zložkami, než si mnohí vedeli priznať alebo predstaviť. Stalo sa určite niečo mimoriadne a takmer nevídané. NAKA si v skorých ranných hodinách prišla pre riaditeľa spravodajskej služby do jeho obydlia. To sa stáva málokedy v hociktorom štáte na svete. prokurátor si osvojil návrh vyšetrovateľa a žiada pre Riaditeľa SIS väzobné stíhanie.

Nemáme dostatok informácií a treba byť pri hodnotení situácie veľmi zdržanlivý. V každom prípade je to udalosť, ktorá išla okamžite na stôl šéfom v spravodajských centrálach členských krajín NATO a EÚ.

Súčasné bezpečnostné hrozby a organizovaný zločin nepoznajú hranice. Pôsobia regionálne alebo dokonca globálne. Tajná služba sa nemôže zamerať len naše malé domáce pieskovisko. Ak má dobre fungovať, je závislá na intenzívnej výmene informácií s partnermi. Taká výmena je postavená na hlbokej dôvere k partnerom, že poskytnú správne informácie a naopak obdržané infomácie nezneužijú ani nezobchodujú.

Ale ako môžete dôverovať nejakej slovenskej spravodajskej službe, ak si pre jej šéfa príde ráno kriminálka a dozviete sa, že je podozrivý z korupcie? Najmä, ak pred pár mesiacmi už bol zadržaný jeho námestník a je väzobne stíhaný? Ako môžete veriť ostatným príslušníkom tejto služby, ak najvyššie šéfstvo je kompromitované a dokonca podozrivé, že je napojené na mafiánske štruktúry, ktoré sme zdedili od vlád Smeru?

Vyšší level. Je mafia napojená aj na „nových“?

Dnešná operácia prináša nóvum. Vedeli sme, že špičky bezpečnostných zložiek nominované Smerom a jeho ľuďmi, prokuratúra a skorumpovaná časť justície boli navzájom prepojení. Ukazuje sa, že boli napojení aj na organizovaný žločin a vytvorili skutočnú mafiu. Ale ani vo sne by nás nenapadlo, že by mohli byť napojení aj na súčasných nominantov, ktorí mali stáť v čele vojny s mafiánskym štátom.

Vyšetrovatelia vyšetrujú stále tú istú partiu smeráckych nominatov a skorumpovanú časť justície a prokuratúry. Narazili pritom aj na súčasných funkcionárov. Čo je horšie, existujú podozrenia, že sú navzájom prepojení s tými smeráckymi. Teda, je tu podozrenie, že tí, čo mali vypratať mafiu, ktorá tu vyrástla za vlád Smeru, to urobiť nemôžu . Hoci by aj neboli súčasťou starej mafie, tak máme podozrenie, že boli jej spojencom. To je hrozné zistenie, už len v polohe podozrenia. Ak by sa podozrenie preukázalo ako opodstatnené, ako môžeme ešte veriť v úprimnosť boja proti korupcii u tejto vládnej garnitúry?

Je treba vyhnúť sa vynášaniu prečasných súdov. Zatiaľ však musíme vychádzať z predpokladu, že orgány činné v trestnom konaní postupovali zákonne a mali na taký krok dostatočné dôvody. Zadržanie šéfa tajnej služby nie ja doťahovačka s nejakým vreckárom na trhovisku. Vyšetrovatelia si boli dobre vedomí, že idú zadržať človeka, ktorý mal tie najvyššie mimoriadne právomoci a komplexný technický a represívny aparát. Jeho úlohou bolo chrániť tento štát a včas ho varovať pred hrozbami vrátane mafie.

AK sa dnes ozývajú takmer spolustraníci riaditeľa SIS zo Sme rodina (Vladimír Pčolinskýnebol členom Sme rodina, ale úzko s ňou spolupracoval) a spochybňujú vyšetrovanie, trebsa sa mať na pozore. BUď len zastrašujú vyšetrovateľov, alebo dokonca zneužívali spravodajskú službu na politické účely. Odkiaľ inak by vedeli minister Krajniak a poslanec Pčolinský o tom ká závažné informácie nás prekvapia. Všetci politici, najmä tí z vládnej koalície by mali dať ruky preč od vyšetrovania a zdržať sa akýchkoľvek komentárov a prejavov politického nátlaku až do úplného vyšetrenia prípadu.

Koalícia začína mať problémy aj na protikorupčnom fronte

Vládna koalícia má teda mimoriadne vážny problém. K moci sa dostala najmä vďaka prísľubu zmeny, silnej protikorupčnej agende a protimafiánskej rétorike. Lenže pandémia pre túto vládu otvorila úplne nový front, na ktorom doteraz prehráva na celej čiare. Kompenzovala to prísľubom intenzívneho boja na protikorupčnom fronte. Doteraz sa zdalo, že aspoň na tomto pôvodnom hlavnom fronte sa jej darí. Isté pochybnosti o tom ale narastali už dlhšie. Živilo ich aj podozrenie, že súčasný šéf NAKA vynášal informácie, ktkré sa dostali až k podozrivým. Našťastie pre vládu, vo virvare vládnej krízy kvôli neúspechom na pandemickom fronte, takmer zaniklo, že môže mať problémy aj v boji s korupciou.

Po zadržaní šéfa SIS má vláda už zreteľný problém a vážnu trhlinu v bojovej línii aj na svojom druhom a pre ňu hlavnom fronte, v boji s korupciou. Vystrašení koaliční politici sa ponáhľajú s vyhláseniami, že je to vlastne dobre, že zadržali aj šéfa SIS kvôli podozreniam. Áno, máme tu dôkaz toho, že vyšetrovatelia a prokurátori majú voľné ruky. Politici však dobre vedia, že majú nielen reputačný, ale aj systémový problém. Tu predsa nejde o to, že zlyhal jednotlivec. Tu nám predsa zlyhal systém. Riaditeľ SIS mal byť spolu s riaditeľom Vojenského spravodajstva, náčelníkom generálneho štábu, generálnym prokurátorom a špeciálnym prokurátorom ten najčistejší, najbezpečnejší a najlepšie preverený človek v tomto štáte.

Evidentne sa tak nestalo. Pozícia riaditeľa SIS predsa nesmie byť teplý flek pre nejakú politickú odloženku. Musí to byť tvrdý profesionál, ktorý vie do čoho ide, je nepriestrelný a nerozplače sa, keď sa mu nedarí. Už len to, že existuje dôvodné podozrenie, že niekto zlyhal na pozícii, kde mal byť ten najlepší a najčistejší človek, je obrovský problém. To, že ho nikto poriadne nepreveril a bol to aj blízky spolupracovník súčasných politickýcb a prokurátorských špičiek je škandál.

Ale podozrenie, že tí, ktorí mali bojovať proti mafii, ktorú nám tu zanechali vády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, sú priamo napojení priamo na túto mafiu, je výbuchom atómovej bomby. Najmä, ak podozrenia smerujú okrem šéfa SIS aj k šéfovi NAKA. Tlaková vlna z toho výbuchu môže totálne zmiesť nielen vládu, ale aj rozmetať túto spoločnosť a pustiť k moci extrémistov.

Vláda by mala okamžite konať

Zadržanie šéfa SIS je nebezpečná rozbuška bez ohľadu na to, ako celý ten prípad nakoniec dopadne. Má dopady vo všetkých troch rovinách, politickej, bezpečostnej a spoločenskej.

V politickej rovine vláda dopustila to, aby bolo zdiskreditované jej rodinné striebro a pritikorupčný front dostal vážnu trhlinu. Je treba ju čo najkôr zaceliť a celú líniu vystužiť. Nebude stačiť trápny a príliš horlivý pokus predsedu parlamentu odpútať pozornosť a dokonca otravovať prezidentku svojími nemiestnymi radami a návrhmi. Platí to o to viac, ak šéf SIS bol jeho politický nominant a on sám nemá nad tajnou službou absolútne žiadnu kompetenciu.

Vláda má poslednú šancu sa konečne poriadne a bez koristníckeho pudu pozrieť na fungovanie Národného bezpečnostného úradu, spravodajskej služby a systému bezpečnostných previerok. Mala by do vedenia týchto inštitúcií a procesov dosadiť skutočných profesionálov a začať s dôkladnou deratizáciu. Ihneď po tom by mala prijať radikálne opatrenia na preverovanie pôvodu majektu a účinný protimafiánsky balíček. Len tak má šancu, že dá aspoň iskierku nádeje znepokojenej verejnosti.

Na úseku bezpečnosti by mal premiér bezodkladne zvolať výbor Bezpečnostnej rady SR pre koordináciu bezpečnostných služieb a následne Bezpečnostnú radu SR. Obidvom predsedá Igor Matovič z titulu funkcie predsedu vlády. Výbor a Bezpečnostná rada by mali pripraviť a predložiť na rozhodnutie vlády okamžité opatrenia na konsolidáciu bezpečnostného sektoru. Tu už nejde o statusy na sociálnej sieti. Ide o základnú dôveru v bezpečnostné zložky štátu v očiach občanov aj našich partnerov v NATO a EÚ. Následne je treba vypracovať cestovnú mapu a vydať úlohy na prípravu komplexnej reformy bezpečnostného sektora a začať ju realizovať.

V spoločenskej rovine je treba zastaviť rozvrat spoločnost, ktorá upadá do depresie v dôsledku pandémie a informácií, čo za mafiánsky systém tu fungoval za predošlých vlád. Teraz začína strácať aj vieru, že porážka mafiánskeho štátu je vôbec možná.

Ak sa vládna koalícia nespamätá a nebude systémovo riešiť dôsledky tejto kauzy, stratí zvyšok kreditu a moc. Zároveň zanechá za sebou rozvrátený štát a šancu pre extrémistov, aby sa ujali moci.

******************************************************

8. apríla 2020 som pre .týždeň napísal:

Možno sme mali príliš veľké očakávania. Nová vláda prináša istú zmenu, ale „biznis“ asi pôjde v starých koľajach. Zásadná zmena prístupu sa v prípade SIS nekoná. Najskôr len jedna partia vystrieda druhú. To je až nebezpečne málo.

Je dobre, že Dankov nominant odchádza z vedenia Slovenskej informačnej služby. Sme rodina si podľa predpokladov do čela tejto spravodajskej služby pretlačila svojho straníckeho nominanta. Nemám žiadne osobné výhrady voči novému riaditeľovi SIS. Dokonca som ho raz stretol aj osobne a urobil na mňa celkom dobrý dojem. Lenže je to zaujatý stranícky nominant a nie niekto nezaujatý, kto by konečne vymietol spravodajský Augiášov chliev. 

Naša justícia, prokuratúra a spravodajské služby sa nikdy poriadne nevysporiadali s prechodom od totality k demokratického štátu. V prípade Slovenskej informačnej služby je stav asi najhorší. V tejto inštitúcii sa za mečiarizmu staré eštébácke praktiky rozšírili o prepojenie na organizovaný zločin, mocensko-politické skupiny a oligarchov. 

Únos prezidentovho syna, snaha o likvidáciu kľúčových svedkov, využívanie zločineckých skupín či rôzne diskreditácie nie sú ani zďaleka jedinými excesmi SIS. Príslušníci bývalých pátracích „kománd“ majú veľmi blízko k najvyššej politike a naďalej v úzadí ťahajú za nitky. 

Okrem oficiálnej SIS na našom území operuje viacero paralelných spravodajských skupín. Vraždu Jána Kuciaka predchádzalo nelegálne sledovanie osôb. Nikto si nemôže byť istý, či sa v ňom angažovali len bývalí príslušníci SIS. U viacerých osôb by som sa nedivil, že ich väzby so SIS neboli úplne prerušené. 

Spravodajci, aj tí bývalí, majú svoje chápadlá všade. Ich pavučina prerastá do justície, polície a ďalších zložiek štátu. Väzobne stíhaný sudca Molnár nie je ani zďaleka jediný, kto má úzke väzby na spravodajskú komunitu. Aj taký maznák sa nás snažil presvedčiť, že jeho komunikáciu s obžalovanou A.Sz. riadila „nejaká“ spravodajská služba. Toto všetko musí upratať nový riaditeľ SIS. 

Vládna koalícia sa dostala k moci s protikorupčnou kampaňou. Sľubovali, že tentokrát to nebudú len kozmetické zmeny. Malo prísť k zásadnej očiste spoločnosti vrátane bezpečnostných zložiek. Niektoré personálne nominácie na rezortoch však vyvolávajú otázniky. Utvrdzujú nás v tom, že žiadna revolúcia sa konať nebude. Len jednu mocenskú skupinu vystrieda druhá, možno o niečo lepšia. 

Spravodajské služby potrebujú zásadnú reformu ako soľ. Mali by dostať nové zákonné poslanie, aby sledovali skutočné hrozby pre Slovensko a nemohli byť zneužívané na politické účely či krytie a legalizáciu korupcie a špinavostí. Ich financovanie a hlavne používanie rôznych legalizačných fondov je potrebné dostať pod nezávislú kontrolu. Rovnako ako používanie moderných informačno-technických prostriedkov. 

Ani kríza okolo pandémie koronavírusu neprekryje to, že nakoniec si vládne strany len rozdelia korisť a sféry mocenského vplyvu. Národniarsko-smerácke služby nedokázali zaregistrovať ani pôsobenie Nočných vlkov a slovenských polovojenských skupín. Možno to na pokyn niekoho ani zaregistrovať nechceli. To je v prípade Nočných vlkov, napojených na cudziu moc a ilegálne pôsobiacich na Ukrajine, červený varovný signál pre našu demokraciu. Nie je jediný, varovné signály prichádzajú aj od novej koalície. 

Akú hlbokú reformu môžeme čakať u SIS, ktorú povedie nominant strany, ktorej predseda sa fotografuje s Nočnými vlkmi a obdivuje krajnú pravicu? Nový riaditeľ SIS nie je nestranný odborník. Je to človek, ktorý sa dlhšiu dobu pohybuje v šedej zóne medzi politikou a súkromnými spravodajcami. Veď kto by veril, že fotografia P. Tótha, M. Kočnera a Z. Tománkovej z Čistého dňa vznikla náhodou. 

Vláda týmto obsadením SIS dáva jasne najavo, že jej odhodlanie vysporiadať sa s nepríjemným dedičstvom končí tam, kde začínajú  vlastné mocenské benefity. Je to dobrá správa pre politikov pri moci, ale zlá správa pre občanov. 

The post Vláda zahodila šancu na reformu SIS a začína cítiť dôsledky appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Komentáre týždňa:

1. Máme najlepšiu možnú vládu, ale s najhoršími možnými výkonmi

V pondelok naplno prepukla koaličná kríza. Najprv odišiel poslanec Za ľudí Tomáš Valášek z vládnej koalície a vzdal sa funkcie predsedu európskeho výboru NR SR. Následne sa dôrazne ozvali strana Za ľudí a SaS a žiadajú rekonštrukciu vlády. Tá je asi nutná, aspoň čiastočná. Nevyhnutná je najmä zásadná zmena štýlu vládnutia a spôsob komunikácie vládnej koalície.

Krajina je v hlbokej kríze, zomierajú stovky ľudí, nemocnice sú preplnené a pred kolapsom. Opozícia zneužíva tragédie na lacný populizmus a ľudia sú oprávnene naštvaní. Ale hlavne sme už všetci unavení a podráždení z ročnej pandémie a obmedzení. Niečo je objektívne a podobné ako všade na svete, ale niečo je subjektívne a môžeme s tým niečo robiť.

Zámerne som počas týždňa nekomentoval politické prekáračky v rámci koalície. Nie že by som sa bál, že mi všetci v zlosti naložia. To robia niektorí aj tak. Nech sa na situáciu a politickú scénu pozrieme akokoľvek, táto krajina nemá na výber lepšiu kombináciu vládnych strán. Nie je k nej žiadna lepšia alternatíva. Predčasné voľby uprostred takejto krízy je to isté, ako organizovať karneval uprostred prechodu vojnového frontu.

Nemá zmysel viesť nekonečnú volebnú kampaň na úkor partnerov uprostred krízy. Ani nejdem niekoho obhajovať alebo hľadať, kto má väčšiu vinu. Všetkým nám chýba hlavne pokora, najviac vo vrcholovej politike.

Občania by si nemali robiť ilúzie o lepšej alternatíve v podobe návratu hlasosmeru. Veď tí boli bezradní už na začiatku krízy, keď stačilo len vyhlásiť núdzový stav. Už vtedy premiér Pellegrini krčil plecami a kričal, aby občania každý deň neotravovali vládu a pomohli si sami. Ak by sa hlasosmeráci ujali vlády dnes, bol by s nimi bol ešte väčší chaos. Využili by ho na upratanie mafie, jej ziskov a jej preskupenie do nových štruktúr.

Koaliční politici by si nemali robiť ilúzie, že niečo získajú pre seba pokračovaním hašterenia. Nezískajú nič, len potopia túto krajinu a svoje strany. V jednote je sila! Ale pozor, aby sa národ v hneve nezjednotil proti svojej vláde.

2. Popili kávu a ide sa ďalej!

Boris Beňo, bývalý zástupca šéfa SIS vypovedal ako kajúcnik voči ďalším osobám. Všetko bolo v poriadku až dovtedy, než povedal, že Zurian mu poskytol informáciou o tom, že majú rozpracovaného Makóa a jeho štyroch ľudí a majú ich napichnutých. Beňo mal informovať Makóa a ten so spoločníkmi prijal protiopatrenia. Toľko dostupné informácie.

Po zverejnení týchto informácií okamžite Zurian spochybnil výpoveď Beňa a šéf NAKA ho považuje za nedôveryhodného svedka. Pritom Kovařík má jednoduché zákonné možnosti:

1) Overiť pravdovravnosť Zuriana bez toho, aby zasahoval do vyšetrovania podozrení voči nemu.

2) Dočasne Zuriana pozbaviť výkonu funkcie až do vyšetrenia podozrení. Práve na takúto siutáciu bol ten paragraf daný do zákona.

Čo sa stalo? Nič! Kovařík popil kávu so Zurianom a Zurian je aj naďalej vo funkcii s rozsiahlymi právomocami. Kto si ešte myslí, že vyšetrovanie podozrení voči Zurianovi bude určite objektívne? Budú mať vyšetrujúci policajti naozaj pocit, že majú rozviazané ruky? Pochybujem o tom, najmä po masívnom prepúšťaní väznených sudcov na slobodu minulý týždeň Najvyšším súdom a po rušení obvinení sudcov generálnym prokurátorom.

Pondelok, 1.3. 2021

Rok po voľbách: Všetko je inak, ako sme si to predstavovali

Ubehol rok od volieb. Vtedy som kandidoval za PS/SPOLU. Ľudia čakali veľkú zmenu a dali na ňu silný mandát, aj keď nie nám. Chýbalo nám 926 hlasov, možno to boli práve tie moje. S odstupom roka som sa pozrel na krajinu, moje „politické“ pôsobenie a poďakoval ľuďom.

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4092584264095671

Zásah do čierneho

Generálny prokurátor pozastavil výkon funkcie prokurátorky Ivete KOPČOVEJ, predtým už odvolanej a obvinenej bývalej krajskej prokurátorke v Bratislave. Bohužiaľ, bol to aj posledný dobrý zásah Žilinku v tomto týždni.

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4093058574048240

Utorok, 2.3.2021

Dobrý úmysel nestačí, transparentnosť je základom dôvery

Priaznivci vlády ma nebudú mať radi. Ale vláda dostala silný mandát voličov na zmenu, lebo „NIE SME AKO ONI“, teda hlasosmeráci. Ale je to aj záväzok vlády voči občanom! Ak ho vyžadujem plniť, nie som hneď nepriateľ vlády.

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4095497970470967https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4097587906928640

Streda, 3.3. 2021

Trest pre sudcu Polku je ako dodatočná (nízka) daň z nelegálnych príjmov

Súdy a aj prokuratúra stále chránia svojich. Nielen mňa rozhorčilo pustenie Polku na slobodu (podmienka na 3 roky) a peňažný trest 150 tis. eur namiesto 12 rokov basy za dlhoročnú korupciu. Je to veľmi nebezpečný precedens do budúcnosti.

https://pavelmacko.blog.sme.sk/c/556640/prave-sme-zaviedli-dan-z-prijmu-zo-zlocinu.html

Dobrí sudcovia sa vracajú. Na slobodu!

Generálny prokurátor zrejme postupoval správne pri rušení nedostatočne podložených obvinení sudcov. Ale svojou voľbou mediálnej prezentácie vyslal však aj jasný signál o svojich prioritách. Justičná kasta sa raduje, občania sú smutní.

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4100146320006132

Piatok, 5.3. 2021

Prepúšťanie sudcov na slobodu je znepokojivé

Rok po operácii NAKA Búrka, ktorá na jeseň pokračovala operáciou Víchrica, smerujú všetci obvinení sudcovia z väzby na slobodu. Doteraz nebola podaná ani jedna obžaloba. Bol prepustený aj sudca Molnár, ktorý nehorázne zlomil kauzu fekálny fantóm. Ten bol podľa obvinení známy justičný vybavovač s kontaktami na tajné služby a podľa svedeckej výpovede aj mafiu. Moje obavy o bezpečnosť a pokračovanie aktivít justičnej mafie sa zvýšili. Preto som zverejnil prehľad hlavných špinavostí v tejto kauze.

https://pavelmacko.blog.sme.sk/c/556807/spravodlivost-alebo-organizovany-zlocin.html

Vietnamec sa samouniesol, skutok sa nestal!

Tak nejako by sa dalo parafrázovať vyjadrenie generálnej prokuratúry, ktorá preverila spis, ale nechce v podstate nič vyšetrovať. Neverím prokuratúre, lebo mám s jej praktikami a zavádzaním veľmi zlú osobnú skúsenosť.

Únos Vietnamca: Neverím prokuratúre, v kauze fekálny fantóm nehorázne klame – Pavel Macko

6.3.2021

Mafiánsky štát sme ešte neporazili

Môj najkratší článok na blogu:

https://pavelmacko.blog.sme.sk/c/556877/pozor-justicne-imperium-vracia-uder.html

Ďakujem za pozornosť a priazeň a želám Vám príjemný týždeň.

The post Politika a spoločnosť očami generála: týždeň 1.-7. marca 2021 appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Docent práva Róbert Fico a jemu podobní by sa mali verejne ospravedlniť. V rovnakom rozsahu v akom robili nenávistnú kampaň a šírili lži a nepodložené správy, či krivé obvinenia. Mali by tak bezodkladne urobiť v reakcii na výsledky vyšetrovania nariadeného novým generálnym prokurátorom.

Jediným cieľom kampane R. Fica a ďalších osôb bolo spochybniť a narušiť riadne vyšetrovanie rozsiahlej trestnej činnosti. Tá bola páchaná zhodou okolností práve počas vlád R. Fica a P. Pellegriniho.

The post Sloboda slova a politický boj majú svoje hranice appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Prečo Maroš Žilinka zatiaľ nemá moju dôveru som písal tu: https://pavelmacko.blog.sme.sk/…/nelamem-nad-nim-palicu…

Ale môže si ju zaslúžiť konkrétnou prácou. Nemám formálne právo mu niečo nariaďovať. Ako trocha starší a skúsenejší mu môžem len poradiť. Rada č. 1: Zabezpečte osobnú integritu všetkých prokurátorov. Pani prezidentka Čaputová mu pri jeho vymenovaní do funkcie pripomenula jednu skvelú zásadu: „Je dôležité, aby prokurátor nielen bol nestranný a nepodliehal vplyvom okolia, ale aby sa takým aj javil.“

Bohužiaľ, veľa prokurátorov ani navonok nevyzerá, že sú nestranní a už vôbec nie čestní. O špeciálnom prokurátorovi sme mali dlho pochybnosti. Nosiť do banky státisíce kešu pochybného pôvodu akosi s postavením prokurátora nejde dokopy. Cítili to všetci, okrem samotných prokurátorov, prokurátorskej rady a vtedajších vládnych politikov. Vyšetrovatelia NAKA, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd SR nám potvrdili, že je to s ním ešte ďaleko horšie, ako sme sa báli. Falošná tichá solidarita všetkých prokurátorov s Kováčikom, vrátane pána Žilinku, zdiskreditovala celú prokuratúru.

Previerky prokurátorov

Na to, aby sa Žilinka verejne dištancoval od nosenia nezákonného množstva kešu do banky prokurátorom, ako „ekonomický“ prokurátor nepotreboval žiadne ďalšie dôkazy. Nemusel ho stíhať, stačilo sa odborne vyjadriť. Žilinka to neurobil. Dnes sa už Žilinka nemôže na nič vyhovárať, stal sa konečne capo di tutti capi celej prokuratúry. Ako prvé by mal začať s očistou prokuratúry od tých, ktorý sa ako nestranní, čestní a dôstojní prokurátori nejavia ani náhodou. Je ich veľa, ale stačí začať s tromi menami, Trnka, Šufliarsky a Tichý a vyriešiť ich status čo najskôr.

Treba tak urobiť zákonnými, ale všetkými dostupnými prostriedkami. Trebárs aj dôsledným uplatnením požiadaviek na bezpečnostnú spoľahlivosť. Občania nemajú záujem si týchto ľudí naďalej platiť na lukratívnych postoch na Generálne prokuratúre SR.

The post Každý prokurátor musí mať nespochybniteľnú morálnu integritu appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Ak je toto pravda, tak rozsah komunikácie a jej kontext je ďaleko mimo zdvorilostnú občasnú komunikáciu ako tvrdil pán Šufliarsky. Naopak, z pohľadu občana, ktorý očakáva, že prokuratúra bude pilierom cnosti, zákonnosti a dôveryhodnosti občanov v štátne inštitúcie, je takáto komunikácia nezlučiteľná s postavením každého prokurátora, nielen námestníka generálneho prokurátora.

Etická komisia, ako si môžete sami prečítať, alibisticky (podmienene) a veľmi opatrne konštatovala, že pokiaľ by sa komunikácia preukázala ako pravá, tak došlo k porušeniu etického kódexu prokurátora podľa citovaných ustanovení. A to má byť akože všetko!

Ako ďalej postupovať v kauze Šufliarsky?

K celému postupu mám niekoľko poznámok a odporúčanie ďalšieho postupu:

1️⃣ Pokiaľ viem, tak z medializovaných informácií a verejného pojednávania súdu v procese s obžalovaným M.K., súdny znalec aj súd považujú komunikáciu za autentickú a súd ju prijal ako dôkaz. Neviem, či aj tú časť týkajúcu sa prokurátora Šufliarskeho. Ja si to overiť neviem, ale prokuratúra to môže overiť. Ale tak buď neurobila, alebo nechce tak urobiť už takmer dva roky.

2️⃣ Generálny prokurátor (J. Čižnár) bol ako vedúci pracovník na úseku ochrany utajovaných skutočností povinný konať v súlade so Zákonom o ochrane utajovaných skutočností (zák. NR SR č. 2015/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Rovnako bol ex offo povinný konať aj Národný bezpečnostný úrad. Či naozaj konali a to bez zbytočného odkladu a s akým záverom, to verejnosť nevie.

3️⃣ Pokiaľ na výkon inej prokurátorskej funkcie po odvolaní z funkcie námestníka GP pán Šufliarsky potreboval bezpečnostnú previerku a preukázalo by sa, že nespĺňal zákonné podmienky, znamenalo by to vážne porušenie zákona a povinností konkrétnych funkcionárov. Upozorňujem, že aj v prípade bezpečnostnej previerky I. stupňa (vyhradené), ktorú vykonáva len vedúci pracovník a stačí na ňu čistý odpis z registra trestov, pokiaľ vznikne pochybnosť o bezpečnostnej spoľahlivosti určenej osoby podľa § 14 zák. č. 215/204 Z.z., musí vedúci pracovník okamžite zrušiť určenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a ďalej konať podľa citovaného zákona. V takomto prípade sa teda aj končí (minimálne dočasne) spôsobilosť prokurátora na výkon funkcie, ak si vyžaduje čo i len previerku I. stupňa.

Na doriešenie uvedených nejasnosti mali prokuratúra a NBÚ takmer dva roky. Či tak aj urobili, alebo niekto porušil zákonné povinnosti, nie je z doterajších vyjadrení GP SR a NBÚ jasné.

Nebudem hádať ani konšpirovať. Svoj názor som už vyjadril v blogu, na ktorý odkazujem na konci tohto článku V najbližších dňoch postúpim novému generálnemu prokurátorovi podanie, aby preveril, či si prokuratúra aj NBÚ splnili všetky zákonné povinnosti. Ide o dôveryhodnosť prokuratúry a jej obnovenie je predsa najdôležitejšou misiou pána Maroša Žilinku.

Názor na pána Šufliarskeho:

https://pavelmacko.blog.sme.sk/c/505674/sufliarsky-by-sa-nedostal-ani-do-budovy.html

Foto: autor, TV Markíza

The post Kauza Šufliarsky: Neskoro a nedôsledne! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

O tomto konkrétnom prípade píšem vo svojom blogu, kde vyzývam na dôkladné vyšetrenie širšieho kontextu zneužívania agrodotácií. Doteraz sme zažili viacero populistických sociálnych balíčkov, najmä zo strany Smeru. Slúžili na oslepenie občanov, aby nevideli, čo sa skutočne s naším štátom a verejnými financiami pod ich riadením deje.

Dlhodobo vyzývam na vypracovanie komplexného protimafiánskeho balíčku zákonov. Ten by riešil nielen represiu, preverovanie bezúhonnosti, dokazovanie pôvodu majetku, ale aj spoločenské štandardy pre verejných funkcionárov a profesionalizáciu štátu.

Dobrých štátnych úradníkov treba chrániť a tých, čo zlyhali, treba drasticky postihovať vrátane zabavenia majetku, dokonca aj keď ho poskrývajú u príbuzných. Takýto návrh zmien si vyžaduje spoluprácu politických strán a občianskej spoločnosti a podrobnú diskusiu. Občania musia mať prví právo vyjadriť sa, aký štát chcú, lebo všetka moc pochádza od občanov a svoj štát si aj platia.

https://pavelmacko.blog.sme.sk/…/na-co-vyuzival…

https://pavelmacko.blog.sme.sk/…/potrebujeme…

The post Pripravme spoločne protimafiánsky balíček zákonov! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Rada prokurátorov, ktorú som doteraz oprávnene kritizoval za jej nečinnosť pri odhaľovaní organizovaného zločinu a odpadlíkov vo vlastných radoch, vydala vyhlásenie, ktoré zdieľam v plnom znení, aby si ho každý mohol prečítať z prvej ruky.

Oceňujem, že sa prokurátori zastali svojich kolegov a dodržiavania právneho poriadku a ohradili sa nielen voči politickým hyenám, snažiacim sa odpútať pozornosť od svojej osobnej zodpovednosti, ale aj voči nečestne konajúcej kolegyni prokurátorke. CHRAPÚNSTVO NIE JE TRESTNÉ, ALE KRIVÉ OBVINENIE ÁNO.

Poslanci okolo R. Fica a P. Pellegriniho sú najväčší vyznávači prezumpcie neviny svojich pochybných nominantov, ktorí sú podozriví, že zneužívaním právomocí a organizovaním zločinu ryžovali státisíce. Opakovane verejne paušálne obviňovali nielen orgány činné v trestnom konaní a politických súperov, ale aj konkrétne osoby z páchania konkrétnych trestných činov.

Robili tak bez akýchkoľvek dôkazov a dokonca to zakrývali táraninami o prezumpcii neviny, ktorú sami flagrantne porušovali. O takomto konaní sú záznamy verejných vyjadrení v diskusiách, záznamy tlačových konferencií a teraz je o tom aj listinný dôkaz v podobe trestného oznámenia Róberta Fica. Prokurátori vo svojom stanovisku jasne naznačili, že sa ním budú dôsledne zaoberať a verím, že v prípade, že zistia porušenie zákonov, vyvodia príslušné trestno-právne dôsledky, bez ohľadu na osoby a ich postavenie.

Pluralitná demokracia je slobodnou súťažou politických subjektov a pre jej fungovanie je nevyhnutná aj sloboda slova a právo vyjadriť svoj politický názor. Má ho aj poslanec Fico a nesmie mu byť odopierané. V demokracii musia všetci politici aj verejní činitelia znášať vyššiu mieru verejnej kritiky.

Ale aj slobodná politická súťaž má svoje pravidlá a limity. Voľná politická súťaž sa končí tam, kde začína hranica páchania trestnej činnosti. Naša ústava a právny poriadok nedáva nikomu právo páchať trestnú činnosť ani porušovať základné práva iných osôb. Už vôbec nie zastrašovať verejných činiteľov, s cieľom odradiť ich alebo zabrániť im vo výkone ich funkčných povinností.

Zdroj: rada prokurátorov SR

Zvláštny prístup prokurátorky a čudné kontakty poslanca Fica

Je pozoruhodné, že prokurátorka krajskej prokuratúry, ktorá je blízkou osobou jedného zo stíhaných podozrivých z organizovanej trestnej činnosti, sa púšťa do nekorektného boja s inštitúciou, ktorá ju celý život živila. To, či 350 tisíc eur, ktoré údajne legalizovala úložkou v banke ako dar, je naozaj legálny príjem, musia overiť príslušné orgány.

Pokiaľ sa však preukážu obvinenia jej manžela o podiele na rozsiahlej trestnej činnosti a korupcii, tak má pani prokurátorka čo vysvetľovať aj v zmysle trestného práva. Lebo ak vedela, že jej manžel nosí domov značné finančné obnosy, ktoré nezodpovedajú jeho služobnému príjmu, tam má pani prokurátorka veľký problém. Ten si zaslúži úplné objasnenie objektívnej aj subjektívnej stránky veci orgánmi činnými v trestnom konaní.

Poslanec Fico opäť preukázal, že k niektorým zložkám a najmä ich nezdravým častiam má veľmi blízko. Má s nimi nadštandardné kontakty a veľmi zvláštny prístup ako sociálny demokrat, ktorý sa zastáva najmä osôb s príjmami vysoko prevyšujúcimi oficiálne platy z verejných či štátnych funkcií, ktoré zastávajú. Vadí mu, že jeden z prokurátorov je príbuzným sudcu Klimenta. Ale už vôbec sa nedištancuje od toho, že jeho vlastná rodina rozsiahlo a hlboko prenikla do prokuratúry a justície.

No ani existencia rozsiahleho rodinného klanu, ktorý naviac aj tak nesmie svojmu papalášskemu príbuznému odovzdávať žiadne informácie, ktoré by súviseli s výkonom ich funkcie, nevysvetľuje pôvod (dez)informácií, ktorými poslanec Fico disponuje. Ak pán Fico v minulosti verejne používal informácie získané nezákonným spôsobom a momentálne prebieha vyšetrovanie podozrení o činnosti rozsiahleho zločineckého gangu nominantov jeho strany, je pochopiteľné, že je nervózny.

Nervozita však nemôže byť dôvodom na niečie stíhanie, trebárs aj Róberta Fica. Má právo byť nervózny a možno aj vážny dôvod. Rovnako ale strach nemôže byť ospravedlnením pre porušovanie zákonov. Dokonca ani Legenda o trojnásobnom premiérovaní takúto právomoc nikomu nedáva.

—–

Právne okienko nielen pre docentov trestného práva

§ 345 Trestného zákona:

Krivé obvinenie

(1) Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1a) z osobitného motívu, alebo verejne.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

The post Palec hore pre radu prokurátorov! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Títo páchatelia boli odhalení občianskou spoločnosťou už dávno predtým a zametanie pod koberec štátnou mocou už nebolo účinné. Nie Lučanský či Smer, ale novinári a ľudia ako Rajtár, Rybanič najprv usvedčili Bašternáka. Usvedčili dokonca aj najlepšieho ministra vnútra, že mu od neho chodia státisíce na účet.

Až keď už bol Bašternák usvedčený a nedalo sa s tým nič robiť, Smerom ovládaný štátny systém sa tváril, že ho zaistil a odsúdil. Pritom mu ešte umožnil upratať a poskrývať majetok, ktorý mu mal byť zabavený. Zásadná otázka je, koľko brala skutočná mafia, ak tento zločinecký policajný gang, dosadený a chránený politickou garnitúrou Smeru (aj nového Smeru), bral bokom státisíce eur.

Pritom to bol len vedľajší kšeft skupiny politicky dosadených funkcionárov. Tí mali akúsi „povolenku“ na prilepšenie si k funkciám, na ktoré boli dosadení práve preto, aby mocensko-politická mafia mala štát pod kontrolou a mohla realizovať obrovské majetkové transfery a mocenské pohyby.

Vypaľovanie podnikateľov, vraždy, prípravy vrážd prokurátorov, policajtov a novinárov, diskreditácia oponentov a nepohodlných, manipulácie verejných obstarávaní, rabovanie eurofondov, zneužívanie bezpečnostných zložiek štátu – toto všetko sa tu dialo počas vlád Smeru a jeho novotvarov.

Trestno-právnu zodpovednosť musia určiť orgány činné v trestnom konaní a potvrdiť súd. Ale prezumpcia neviny neznamená beztrestnosť a nedotknuteľnosť bez ohľadu na spoločenské, prípadne politické postavenie.

Skutočnú politickú zodpovednosť aj najväčší mocenský a ekonomický profit z tohto mafiánskeho systému majú tí, ktorí tento systém a jeho pešiakov inštalovali a celé roky ovládali.

Zodpovednosť z nich nezoberie ani desaťnásobné referendum. To môže len umožniť návrat tejto mafie k moci, ak tak rozhodnú občania. So všetkými dôsledkami pre občanov, aj pre vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí našli odvahu vyšetrovať zločiny a ktorým sa títo ľudia už dnes otvorene vyhrážajú a zastrašujú ich.

Viac k téme:

https://dennikn.sk/…/bodor-chcel-sledovanie…/…https://dennikn.sk/…/preco-najprv-nevysetrili…/…

Zdroje foto: dennikn.sk

The post Kto je páchateľom a kto umožnil zločiny? appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Predtým ešte niekoľko viet odo mňa. Dlho sme si mnohí mysleli, že smerácky a mafiánsky štát sú synonymá. V skutočnosti skupina ľudí okolo Smeru (starého aj nového) ovládla štát a jeho inštitúcie podstatne viac a hlbšie, ako sa to kedykoľvek v histórii podarilo akejkoľvek mafii na svete.

Zaslúžia si vlastné originálne označenie.

Prenikli všade, od miestneho úradu cez verejnú a štátnu správu, až do všetkých bezpečnostných pilierov. Rozsah ovládnutia štátu bol porovnateľný len s komunistickým alebo ľudáckym režimom. Ale to boli ideologické totalitné režimy, toto je len mafia.

Naše osudy a životy sa častokrát riešili niekde pri káve alebo kole týchto supervládcov. Tam sa často rozhodovalo, kto bude žiť, kto musí pustiť chlpy a koho dať dole (aj fyzicky). Niekedy len vyťažili so situácie, keď pritisli ku stene tých, čo im kradli ich dane a DPH. Čítate dobre, ich dane – nie štátu, alebo naše spoločné.

Patrili im, lebo týmto ľuďom, ani ľuďom okolo Fica totiž nikdy o štát a občanov nešlo. Niekedy si niečo vymysleli, alebo nafingovali, aby vystrašili a vyžmýkali tých úspešných a prinútili ich k spolupráci (plateniu desiatkov) a niektorých len účelovo diskreditovali, aby ich mohli pritlačiť k múru.

Takto fungovala „prezumcia neviny“ vo ficoštáte, o ktorej zúrivo káže jeden radoby politik s priesvitným náhubkom. Mali na to všetky páky, všetky inštitúcie a ľudí schopných všetkého. Nebolo úniku, až do osudnej dvojnásobnej vraždy, po ktorej ľudia zdvihli hlavy. Ale vyhraté nemáme ani zďaleka…

K akcii JUDÁŠ:

„V máji 2016, už po rozbehnutí policajnej akcie, sa Slobodník, Kučerka, Peter Žiga a Štefan Žiga stretli v bratislavskom hoteli s Bödörom. Kučerka im tam vysvetľoval, na čo pri vyšetrovaní prišli, a oboznámil ostatných s tým, že do podvodu bola zapojená aj jedna z firiem Štefana Žigu.Približne o dva týždne sa Bödör stretol so Slobodníkom a povedal mu, že „vec mladého Žigu je potrebné vyriešiť k jeho spokojnosti“. Slobodník povedal, že sa o to postará, a vzápätí mu Bödör odovzdal 50-tisíc eur. Slobodník si nechal 25-tisíc eur a druhú polovicu odovzdal vyšetrovateľovi Kučerkovi, ktorý povedal, že v tom nevidí problém. Aj Kučerku v stredu obvinili v rámci akcie Judáš. „

https://dennikn.sk/…/akcia-judas-bodor-zaplatil-50…/…

The post Smerácky štát je horší ako ten mafiánsky appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Generalizovať nie je správne a naozaj nie je vhodné vhodiť všetkých prokurátorov do jedného vreca s gaunermi. Z tohto pohľadu tým pár čestným do istej miery rozumiem. Lenže byť čestný, ale tváriť sa ako hluchý a slepý je úbohosť nehodná prokurátora. Lebo ten, kto zlo vidí a neozve sa proti nemu, ani nezabráni jeho páchaniu, koná skoro tak isto, ako by to zlo sám páchal.

Prokurátori sa ozvali. Niektorí aj právom, niektorí len aby odpútali pozornosť. Časť prokurátorov sa môže právom cítiť dotknutá prílišnou generalizáciou. Škoda len, že všetci do jedného, opakujem, všetci do jedného, držali hubu a krok, keď ich kolegovia páchali zločiny či alkoholické orgie a podpisovali sa svojím „oné“.

Mlčali, aj keď vyplávalo na povrch, že ich najvyšší nadriadení systematicky komunikovali s osobami napojenými na organizovaný zločin. Nenamietali, keď justíciu postupne ovládali mafiánske a rodinné klany, ktoré tam sú dodnes. Vtedy sa ani náhodou necítili dotknutí. Potichu držali basu s nemorálnou a privilegovanou prokurátorskou a sudcovskou kastou.

Občania nežerú seno, aj keď nás páni prokurátori a panie prokurátorky väčšinu času majú za tupé stádo. Medzi signatármi výzvy sú aj panie prokurátorky z generálnej prokuratúry. Kto by veril, že boli slepé celé tie roky a nevedeli kto sa na generálnej prokuratúre pravidelne presúša, čo sa tam deje a aké dostávali pokyny, ktoré bez reptania plnili?

Odmietam falošnú výzvu na oznámenie podozrení. Zaoberať sa nimi totiž budú tí, ktorí sú sami podozriví a falošný pozitívny obraz prokurátorskej kliky je pre nich viac ako život čestných občanov. Proti organizovanej trestnej činnosti s účasťou policajtov a prokurátorov v súvislosti so špinavou mocensko-politickou kampaňou voči mojej rodine a zámerným krivým obvinením syna som osobne podal 87-stranový podnet generálnemu prokurátorovi.

Páchateľom aj z radov prokuratúry sa nestalo vôbec nič. Pekne jeden druhého prikryli. Nezákonne zakryli aj rozsiahlu trestnú činnosť viacerých osôb, aj neuveriteľné špinavosti prokuratúry na všetkých stupňoch. Naopak, ako odvety som sa dočkal špinavej spravodajskej hry, pokusu o obvinenie z obzvlášť závažných zločinov a zrejme aj pokusu o fyzickú likvidáciu. Všetko mesiac po podaní môjho podnetu generálnemu prokurátorovi.

Ak sa to ešte nevyšetruje, tak len preto, že vedenie prokuratúry a špeciálnej prokuratúry doteraz nebudilo dostatočnú dôveru, že svedkovia budú v bezpečí. Môj podnet zhodila bývalá krajská prokurátorka (tá čo zakryla únos Vietnamca) zo stola s tým, že všetko je v poriadku. Dokonca prišla s originálnym právnym zdôvodnením, že skutok sa nestal, lebo z prokuratúry nikto nemá kontakty na MO SR a záujem mi škodiť.

A čo tak fakty a listinné dôkazy, vážení prokurátori? Všetko to aj s plnými menami ctihodných prokurátorov zverejním. Toto je asi len jeden zo stoviek príbehov obetí justičnej mafie. Zatiaľ čo sa prokurátori cítia dotknutí, ale celý čas mlčali, tak mnohým občanom išlo o život. Dokonca aj poctivému policajtovi, ktorý mal byť zlikvidovaný. Vyšetrovanie jeho likvidácie mal údajne sabotovať sám špeciálny prokurátor.

Nie je z tohto stavu prokuratúry na zvracanie všetkým tým prokurátorom, ktorí sa teraz ozývajú? Namiesto vyplakávania by mali činiť pokánie a svojou prácou dokázať, že sú hodní prokurátorského talára.

Vážení prokurátori, ktorých sa slová pána Baránika dotkli, rozumiem Vám. Ale: „Rozumieť neznamená odpustiť. Je to len lepšie ako alternatíva, ktorou je nerozumieť“, napísal Alec Nove, ekonóm, autor a profesor (1915-1994).

The post Čestných prokurátorov chápem, ale nemôžem im odpustiť appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Zúfalí ľudia robia zúfalé skutky. Som presvedčený, že činnosť justičnej a policajnej mafie je jednou z príčin dramatického rastu podpory fašistom. Lenže najhoršie na tom je to, že nepoctiví štátni úradníci a sudcovia by boli prví, kto bude kolaborovať s novou totalitou. Vzájomná prospešnosť medzi nimi je totiž zrejmá. Obidve skupiny chcú to isté – moc a beztrestnosť.

Preto, ak chceme aby nastala skutočná zmena, musíme realizovať reformu bezpečnostného sektora, reformu súdnictva a prokuratúry, aj reformu polície. Všetky tieto reformy sú súčasťou programu „Bod Zlomu“.

The post SÚDNICTVO A ŠTÁTNE ORGÁNY POTREBUJÚ RADIKÁLNU OČISTU appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Počas turné po Orave ma otec a syn Svojtkovci pozvali na návštevu dobrovoľnej hasičskej stanice v Trstenej. Našiel som tam úžasných ľudí s veľkým srdcom.

Táto dobrovoľná hasičská jednotka je ako jedna z mnohých na Slovensku. 35 skvelých dobrovoľníkov obetuje svoj čas a nemálo zdrojov pre blaho svojej komunity a vlasti. Trvale, 24 hodín denne, 7 dní v týždni držia pohotovosť. Sú pripravení začať konať do 20 minút od vyhlásenia signálu. Bez nároku na príplatky a odmenu. V prípade ostrého zásahu im dajú kompenzáciu 3,50 EUR/hod a štát a mesto im hradia techniku a materiál (nie všetok). To je všetko.

Majú ODVAHU zasiahnuť kedykoľvek a kdekoľvek na záchranu životov a majetku. Sú VYTRVALÍ, disciplinovaní a poctivo trénujú, aby boli rovnako dobrí ako ich profesionálni kolegovia z väčších miest. Sú VERNÍ svojmu poslaniu, obci a krajine.

Na Slovensku máme tisíce takýchto dobrovoľných hasičov. Cvičia, zachraňujú životy a majetok, školia občanov, organizujú súťaže a plesy. Títo dobrovoľníci sú v mnohých obciach to najlepšie čo majú. Hrdo nosia svoju uniformu, fungujú podľa zákona. Nepochodujú po námestiach a na ich zhromaždeniach nerečnia vášniví ideológovia.

Toto sú pre mňa skutoční VLASTENCI. Vlastenectvo je láska ku svojej obci, ku svojmu národu a vlasti. Nedá sa všetko zabezpečiť platenými zamestnancami a takýto dobrovoľníci robia naše obce a vlasť lepšími. Som na nich hrdý a musíme ich všestranne podporovať.

The post DOBROVOĽNÍ HASIČI: ODVAHA, VYTRVALOSŤ a VERNOSŤ appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.