#Ekonomické dopady sankcií #Geopolitické stratégie #Globálna energetická politika #Mierové vyjednávania #Moskovské rokovania #Rusko-americké vzťahy #Sekundárne sankcie #Steve Witkoff #Trump-Putin vyjednávania #Úloha Európy v konflikte #Ultimátum Rusku

Svet čelí turbulentnej dobe plnej neistoty a napätia. Vzťahy medzi veľmocami sú krehké a každý diplomatický ťah môže mať zásadný vplyv na budúcnosť. Práve preto sú moskovské rokovania také dôležité. Ich výsledok a následné stretnutie prezidentov Trumpa a Putina môžu určiť smerovanie medzinárodných vzťahov na dlhé roky dopredu.

V tomto článku sa dozviete, aké sú výsledky rokovaní, čo môžu znamenať pre budúcnosť konfliktu na Ukrajine a aké dopady budú mať na globálnu ekonomiku, energetickú politiku a aj na Slovensko. Získate komplexný pohľad na sofistikovanú geopolitickú hru, ktorá sa práve odohráva.

Pozadie a kontext rokovaní

Mnohí ľudia nevedia, kto vlastne zastupoval záujmy USA na takých kľúčových rokovaniach v Moskve.

Odpoveďou je Steve Witkoff, dlhoročný Trumpov spojenec a skúsený vyjednávač. Jeho výber naznačuje, že Trump chcel do Moskvy vyslať niekoho, komu maximálne dôveruje a kto presne pozná jeho zámery.

▪️Witkoff je známy svojím neústupčivým vyjednávacím štýlom

▪️Má bohaté skúsenosti z prostredia newyorských realitných developerov

▪️V minulosti úspešne vyjednával viacero kontroverzných dohôd

Práve Witkoffove schopnosti tvrdého vyjednávania môžu byť kľúčom k úspechu americkej stratégie v Moskve.

Trump pred rokovaním avizoval, že plánuje na Rusko vyvinúť bezprecedentný tlak. Pár dní pred Witkoffovou cestou do Moskvy Washington oznámil ultimátum. Ak Rusko do 8. augusta nepristúpi na podmienky USA, bude čeliť tvrdým dodatočným sankciám. Táto Trumpova stratégia „cukru a biča“ mala Rusko motivovať k ústupkom.

Kombinácia Trumpovej neoblomnosti a Witkoffových vyjednávacích schopností vytvorila silnú pozíciu, z ktorej USA mohli v Moskve vyjednávať. Otázkou je, či tento tlak stačil na prelomenie patovej situácie.

Teraz, keď poznáme pozadie rokovaní, pozrime sa na ich konkrétne výsledky.

Hlavné výsledky rokovaní v Moskve

Mnoho ľudí očakávalo, že moskovské rokovania nepriniesú žiadny zásadný prielom a skončia len vzájomnými útokmi a obviňovaním.

Realita je však prekvapivo odlišná. Napriek počiatočnému skepticizmu priniesli rokovania niekoľko dôležitých výsledkov, ktoré naznačujú možnú cestu k deeskalácii napätia.

▪️V najbližších dňoch by sa mali stretnúť prezident Trump a prezident Putin, Američania opatrne naznačujú aj možnosť následných trojstranných rokovaní Trump-Putin-Zelenský

▪️USA a Rusko rokovali o vytvorení stáleho komunikačného kanálu na vysokej úrovni

▪️ Obe strany deklarovali záujem na postupnej normalizácii vzťahov

▪️Rusko naznačilo miernu ochotu rokovať o podmienkach prímeria na Ukrajine

Tieto body predstavujú prvé náznaky diplomatického zbližovania po mesiacoch eskalácie.

Spojené štáty prekvapili svet v nedávnej minulosti, keď sa im podarilo presvedčiť Saudskú Arábiu, aby dramaticky zvýšila ťažbu ropy. Tento krok výrazne oslabuje ruskú vyjednávaciu pozíciu, keďže znížil globálny dopyt po ruskej rope. Zdá sa, že pod týmto tlakom a hrozbou sekundárnych sankcií bude Rusko nútené urobiť ústupky.

Moskovské rokovania vykresali nádej, že kombinácia diplomatického tlaku a ekonomických pák môže priniesť výsledky aj v zdanlivo neriešiteľných situáciách. Je to dôležité ponaučenie pre budúce geopolitické krízy.

Do dosiahnutia dohody je samozrejme ešte veľmi ďaleko. Tieto rokovania predstavujú len prvý krok na dlhej ceste k normalizácii vzťahov a hlavne zastaveniu nezmyselnej ruskej vojny na Ukrajine. Skutočný zlom bude závisieť od ochoty oboch strán plniť záväzky a pokračovať v dialógu a samozrejme od stanoviska Ukrajiny, ktorá bola z tohto zatiaľ akosi vynechaná.

Pozrime sa teraz na to, aké môžu byť širšie globálne dôsledky amerického ultimáta a týchto rokovaní, najmä v oblasti energetiky.

Globálne energetické implikácie

Väčšina ľudí si neuvedomuje, do akej miery môžu diplomatické rokovania medzi USA a Ruskom ovplyvniť globálne energetické trhy.

V skutočnosti majú moskovské rokovania,najmä ak by nedospeli k ukľudneniu situácie, potenciál úplne prekresliť mapu svetových energetických tokov. Dôvodom sú bezprecedentné americké sankcie, ktoré by de facto odrezali Rusko od energetických trhov.

▪️Až 47% ruského exportu ropy smeruje do Číny

▪️India odoberá ďalších 40% ruskej ropy

▪️Výrazné obmedzenie ruského exportu a presmerovanie obrovských objemov dopytu po rope na nové trhy môže dramaticky narušiť ceny

Ak by sa sankcie ešte viac sprísňovali, Čína a India budú nútené hľadať nové zdroje pre svoju potrebu ropy a plynu.

Čína je na spadnutie stať sa ekonomickou superveľmocou číslo jeden, pričom má obrovský hlad po energiách. India zase zažíva raketový ekonomický rast. Ak by sa nepodriadili americkému tlaku, Rusku by podarilo ešte viac si primknúť svojich ázijských partnerov prostredníctvom výhodných energetických kontraktov. Malo by to nedozierne geopolitické dôsledky.

Americký tlak na Čínu a Indiu, aby obmedzili nákupy ruskej ropy, je jednou z kľúčových tém moskovských rokovaní. Washington dúfa, že sa mu podarí pritlačiť Rusko k múru a donútiť ho súhlasiť s mierovým riešením na Ukrajine.

Výsledok tohto geopolitického zápasu bude mať zásadný vplyv nielen na Ukrajinu, ale na celý globálny ekonomický poriadok. Štáty, ktoré sa dokážu adaptovať na nové energetické reality, z toho môžu dlhodobo profitovať.

Energetika je však len jedným z aspektov. Pozrime sa na širšiu geopolitickú konfiguráciu.

Štvorujholník záujmov: USA, Rusko, Čína a India

Ak chceme skutočne pochopiť globálny význam Trumpovho ultimáta a moskovských rokovaní, musíme sa pozrieť na komplexnú sieť záujmov a vzájomných závislostí medzi kľúčovými veľmocami.

V centre diania sú štyri krajiny – USA, Rusko, Čína a India. Každá z nich má vlastné strategické ciele, ktoré sa často prelínajú a dostávajú do konfliktu.

▪️USA sa snažia udržať si globálnu dominanciu a zabrániť vzniku konkurenčných mocností

▪️Rusko chce obnoviť svoj vplyv na postsovietskom priestore a oslabiť proamerické aliancie

▪️Čína túži po ekonomickej dominancii a rozšírení svojho politického vplyvu

▪️India potrebuje stabilné dodávky energie pre svoj rastúci priemysel

Vzájomné ekonomické prepojenia medzi týmito krajinami vytvárajú komplikovanú sieť závislostí.

Dobrým príkladom je obchod s ropou. Ak USA príliš pritlačia na Čínu a Indiu, aby prestali odoberať ruskú ropu, riskujú tým vážne ekonomické škody pre ázijské ekonomiky. To by mohlo podkopať americké snahy o spoluprácu s Čínou v iných oblastiach, napríklad v obchode a otázke klimatických zmien. Zároveň by to mohlo poškodiť krehkú rovnováhu síl v Ázii.

Čína a India tak stoja pred zásadnou dilemou. Na jednej strane nechcú ohroziť svoje energetické zaistenie a ekonomický rast. Na druhej strane si uvedomujú, že príliš tesné väzby na Rusko a poškodenie väzieb so Západom môžu poškodiť ich dlhodobé záujmy. Nájdenie správnej rovnováhy bude pre nich kľúčové.

Práve moskovské rokovania a hlavne možné stretnutie Trumpa s Putinom môžu naznačiť, akým smerom sa bude tento geopolitický tanec uberať. Ak USA dokážu presvedčiť Čínu a Indiu, aby tlačili na Rusko, môže to viesť k zásadnému prielomu. Ak však Washington svojím tlakom zájde priďaleko, riskuje, že sa ázijskí giganti postavia na stranu Moskvy.

Európa má v tomto geopolitickom rébuse tiež dôležitú úlohu. Pozrime sa na ňu bližšie.

Úloha Európy v geopolitickej partii

Európa sa často cíti ako šachová figúrka v geopolitickej hre veľmocí, bez skutočnej možnosti ovplyvniť dianie.

Trumpove ultimátum však ukazuje, že Európa má stále silné páky, ktorými môže prispieť k riešeniu globálnych kríz. Dôležité je, či je schopná ich použiť. Kľúčom je využitie európskej soft power a ekonomickej sily.

▪️Európa môže podporiť americkú stratégiu diplomatickým tlakom na Rusko

▪️Európske investície do alternatívnych energií znižujú závislosť od Ruska

▪️Sankcie EÚ v koordinácii s USA môžu zmeniť ruskú kalkuláciu nákladov a prínosov

Ak Európa dokáže vystupovať jednotne a koordinovane s Washingtonom, výrazne to posilní pozíciu Západu.

Dôležité je, aby Európa nebola v pozícii prosebníka, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť. Masívne investície do diverzifikácie energetických zdrojov a infraštruktúry za posledné roky znížili závislosť EÚ od ruských dodávok. To dáva Európe väčšiu slobodu presadzovať vlastné záujmy a hodnoty vo vzťahu k Rusku.

Európa sa teda z figúrky pomaly mení na hráča. Aktívne zapojenie EÚ do diplomatického úsilia môže byť kľúčom k dosiahnutiu udržateľného mieru na Ukrajine. Samozrejme to bude vyžadovať jednotu a ochotu podstúpiť krátkodobé ekonomické náklady v mene dlhodobej stability.

Pre krajiny ako Slovensko to znamená dve veci. Po prvé, musíme pokračovať v diverzifikácii našich energetických zdrojov a zvyšovať energetickú efektívnosť. Po druhé, musíme aktívne podporovať spoločnú európsku zahraničnú politiku a prispievať k diplomatickému úsiliu. Len tak si môžeme zaistiť prosperitu a bezpečnosť.

Ak bude Európa konať koordinovane a využije svoju ekonomickú a diplomatickú silu, môže zásadne prispieť k mierovému riešeniu na Ukrajine a novému geopolitickému usporiadaniu. Otázka je, či lídri EÚ budú mať dostatok politickej odvahy a jednoty.

Doteraz sme hovorili hlavne o „mäkkých“ nástrojoch diplomacie a ekonomiky. Pozrime sa však aj na „tvrdšie“ páky, ktoré má Washington k dispozícii.

Trumpove nástroje tlaku na Rusko

Mnohí ľudia vidia ekonomické sankcie ako málo účinnú a skôr symbolickú zbraň v geopolitickej konfrontácii.

Trump však ukazuje, že cielené a dobre načasované použitie sankcií v kombinácii s ďalšími nástrojmi môže priniesť výsledky. Jeho administratíva pripravuje balík bezprecedentných opatrení, ktoré majú potenciál zásadne zmeniť ruskú kalkuláciu.

▪️Rozšírenie sankcií na kľúčové ruské firmy a oligarchov blízkych Kremľu

▪️Hrozba úplným odstrihnutím Ruska od medzinárodného platobného systému SWIFT

▪️Zvýšenie vojenskej podpory Ukrajine vrátane dodávok útočných zbraní

▪️Zavedenie tzv. sekundárnych sankcií proti krajinám a firmám obchodujúcim s Ruskom

Najmä posledný bod je kľúčový. Ak by Washington skutočne trestal čínske a indické firmy za obchod s Ruskom, malo by to devastačný účinok na ruskú ekonomiku.

Tieto opatrenia samozrejme predstavujú dvojsečnú zbraň. Príliš tvrdý postup by mohol vyvolať geopolitickú eskaláciu a poškodiť americké záujmy v iných oblastiach. Taktiež hrozí riziko, že sa Rusko ešte viac primkne k Číne a vybuduje alternatívne ekonomické štruktúry nezávislé od Západu. Preto je dôležité, aby bol akýkoľvek nátlak vyvážený diplomatickým úsilím a motiváciou pre Rusko.

Trumpova administratíva si zrejme uvedomuje tieto riziká. Preto paralelne s hrozbami odkazuje Moskve, že je otvorená dialógu a hľadaniu vzájomne prijateľných riešení. Trumpova stratégia „cukru a biča“ môže byť účinná, ak bude dávkovaná v správnom pomere.

Moskovské rokovania naznačujú, že Putin berie americké hrozby vážne. Otázkou zostáva, či budú sankcie stačiť na to, aby Kremeľ skutočne zmenil svoj postoj, alebo sa Rusko ešte viac zatvrdí. Od toho sa bude odvíjať ďalší vývoj konfliktu.

Existuje viacero scenárov, ako sa môže situácia vyvinúť v najbližších týždňoch a mesiacoch.

Scenáre ďalšieho vývoja

Väčšina ľudí očakáva, že rokovania medzi USA a Ruskom neprinesú žiadnu zásadnú zmenu a konflikt na Ukrajine bude pokračovať doterajším tempom.

Detailnejší pohľad na diplomatické signály a geopolitické faktory však odhaľuje, že situácia nie je taká jednoznačná. V hre je niekoľko možných scenárov vývoja v závislosti od krokov kľúčových aktérov.

▪️Scenár 1: Rusko pod tlakom sankcií a diplomatickej izolácie ustúpi a bude súhlasiť s rokovaniami o prímerí

▪️Scenár 2: Obe strany sa zakopú na svojich pozíciách, čo povedie k dlhodobému zamrznutiu konfliktu

▪️Scenár 3: Eskalácia napätia v dôsledku neprijatia ultimáta a uvalenia ďalších sankcií na Rusko

Ktorý z týchto scenárov sa naplní, bude závisieť od udalostí v najbližších týždňoch.

Kľúčovým míľnikom bude 8. august, kedy vyprší ultimátum USA a následená schôdzka Trump-Putin. Ak Rusko dovtedy nepríjme požiadavky Washingtonu, budú s najväčšou pravdepodobnosťou nasledovať ďalšie sankcie. To by mohlo vyústiť do zhoršenia situácie a ďalšej eskalácie. Zároveň sa tým však zvýši tlak na Rusko, aby prehodnotilo svoju pozíciu.

Dôležité budú aj kroky Číny a Indie. Ak sa pod hrozbou sekundárnych sankcií rozhodnú obmedziť spoluprácu s Ruskom, Kremeľ sa ocitne v zložitej situácii. Možno by bol nútený urobiť ústupky, aby zabránil ekonomickému kolapsu. Ak však Peking a Dillí neustúpia tlaku USA, posilní to Rusko a zníži vyhliadky na mierové riešenie.

Veľa bude závisieť aj od jednoty Západu. Ak USA a EÚ dokážu postupovať koordinovane a vyvinúť spoločný tlak na Rusko, bude to mať väčší efekt. Prípadné trhliny v euroatlantickom spojenectve by naopak mohli Putina povzbudiť k ešte asertívnejšej politike.

V ideálnom prípade by mal rastúci tlak prinútiť Rusko pristúpiť na mierové rokovania v priebehu niekoľkých mesiacov. Aj v prípade zamrznutia konfliktu však bude diplomatické úsilie pokračovať, aby sa našlo dlhodobé riešenie. Kľúčom bude trpezlivosť a schopnosť udržať jednotný postoj.

Akýkoľvek scenár však bude mať svoje dôsledky. Pozrime sa na možné praktické dopady pre bežných ľudí a ekonomiku.

Praktické dopady pre bežných ľudí

Aj keď sa geopolitické hry odohrávajú na vysokej diplomatickej úrovni, ich výsledky majú veľmi konkrétne dopady na každodenný život ľudí.

Sankcie, protisankcie a zmeny v globálnych obchodných tokoch sa skôr či neskôr premietnu do cien tovarov a služieb. Najmä ceny energií a pohonných hmôt sú citlivé na geopolitické turbulencie.

▪️Ceny benzínu a nafty môžu v dôsledku sankcií a obmedzenej ponuky výrazne narásť

▪️Účty za energie budú pravdepodobne vyššie, keďže dodávatelia premietnu vyššie náklady do cien

▪️Zdraženie dopravy ovplyvní ceny potravín a spotrebného tovaru

Tieto faktory budú mať dopad na infláciu a kúpnu silu obyvateľstva.

Okrem priamych cenových dopadov hrozí aj spomalenie ekonomického rastu. Obmedzenia v medzinárodnom obchode môžu narušiť dodávateľské reťazce a znížiť dostupnosť niektorých tovarov. Firmy závislé od exportu alebo dovozu z Ruska sa môžu dostať do problémov. Geopolitická neistota taktiež znižuje ochotu investorov riskovať, čo spomaľuje ekonomiku.

Pre bežných ľudí to znamená neistotu. Hrozí vyššia nezamestnanosť, nižšie príjmy a celkové zhoršenie životnej úrovne. Najviac postihnuté budú nízkopríjmové skupiny a ľudia zamestnaní v citlivých odvetviach ako automobilový priemysel, doprava či cestovný ruch.

Okrem ekonomických dopadov treba zvážiť aj bezpečnostné riziká. Eskalácia konfliktu na Ukrajine by mohla destabilizovať celý región a zvýšiť migračné tlaky. Hybridné hrozby ako kyberútoky, dezinformačné kampane či sabotáže kritickej infraštruktúry môžu vo zvýšenej miere zasiahnuť aj štáty EÚ. Slovensko ako susediaca krajina musí byť pripravené čeliť zvýšeným bezpečnostným výzvam.

Ako sa teda pripraviť na možné scenáre? V prvom rade je dôležité zachovať si chladnú hlavu a nenechať sa unášať panikou. Súčasne je však namieste urobenie praktických opatrení. Vytvoriť si finančnú rezervu, diverzifikovať investície, zabezpečiť zásoby základných potrieb. Rovnako dôležité je udržiavať sociálnu súdržnosť a vzájomnú podporu v komunite. Len spoločne môžeme zvládnuť prípadné náročné časy.

Celkovo americko-ruské rokovania ukazujú, aké prepojené a navzájom závislé je dnes celé ľudstvo. Životy bežných ľudí na Slovensku ovplyvňujú rozhodnutia politikov a diplomatov vzdialených tisíce kilometrov. O to dôležitejšie je porozumieť týmto súvislostiam a aktívne sa zaujímať o geopolitické dianie.

Záver: Geopolitická partia s nejasným koncom

Rokovania medzi Trumpovým vyslancom a Putinom a hlavne nasledujúce rokovania medzi Trumpom a Putinom predstavujú kľúčový moment v zápase o budúce usporiadanie sveta. Ich výsledky môžu mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre Ukrajinu a Rusko, ale pre nás všetkých.

Hoci rokovania priniesli nádej na diplomatické riešenie, situácia zostáva mimoriadne krehká. Vyhrážky, ultimáta a potenciál ďalších sankcií vytvárajú prostredie neistoty, kde aj malá iskra môže spôsobiť požiar.

Svet sa ocitá na geopolitickej križovatke. Smeruje k novému usporiadaniu, kde staré istoty prestávajú platiť. Roly USA ako hegemóna a Ruska ako agresívnej regionálnej mocnosti sú spochybnené. Čína a India vystupujú ako nezávislí hráči s vlastnými záujmami. Európa zatiaľ hľadá svoju novú identitu a miesto vo svete.

V tomto turbulentnom období je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby sme sa zaujímali o dianie okolo nás. Len informovaní a kriticky zmýšľajúci občania dokážu čeliť výzvam dnešného prepojeného sveta. Sledovanie vývoja po 8. auguste a jeho zasadenie do širšieho kontextu by malo byť prioritou pre každého zodpovedného človeka.

Osud Ukrajiny a výsledky moskovských rokovaní nemusia byť ešte istý čas známe. Isté však je, že ich dopady pocítime všetci. Či už vo forme vyšších cien, hospodárskych turbulencií alebo zvýšeného geopolitického napätia. Preto je dôležité byť pripravený a zároveň pracovať na zmierňovaní konfliktov všade, kde je to možné.

Veľká geopolitická šachová partia pokračuje. Jej výsledok nie je predurčený. Závisí od rozhodnutí lídrov, ale aj od tlaku verejnosti a občianskej spoločnosti. Aktívny záujem, informovanosť a ochota konať sú kľúčom k tomu, aby sme neostali len figúrkami cudzích hier, ale aktívnymi tvorcami svojej budúcnosti.

Dúfam, že tento článok pomohol čitateľom zorientovať sa v spleti geopolitických vzťahov a porozumieť významu moskovských rokovaní. Len pochopením komplexnej reality môžeme prijímať kvalifikované rozhodnutia a formovať svet, v ktorom chceme žiť. Je to náročná úloha, ale aj fascinujúca výzva pre nás všetkých.

Váš Pavel Macko

Výzva pre čitateľov

1) Zostaňte informovaní: Naďalej sledujte spravodajstvo z dôveryhodných zdrojov a snažte sa o ucelený prehľad o vývoji situácie.

2) Diskutujte a zdieľajte: Rozprávajte sa s priateľmi, rodinou a kolegami o geopolitickom dianí. Zdieľajte tento článok a podporujte kvalifikovanú debatu vo svojom okolí.

3) Buďte pripravení: Zvážte vytvorenie finančnej rezervy a základných zásob pre prípad turbulencií. Posilňujte svoju odolnosť a schopnosť adaptovať sa.

4) Podporujte mier a spoluprácu: Svojím každodenným konaním prispievajte k zmierneniu napätia a budovaniu porozumenia medzi národmi a komunitami.

5) Zapojte sa: Vyjadrite svoj názor na geopolitické témy politikom a médiám. Účasťou vo voľbách spolurozhodujete o smerovaní svojej krajiny a sveta.

Teraz je rad na vás. Ako vnímate výsledky americko-ruských rokovaní? Aké kroky plánujete podniknúť vo svetle týchto geopolitických zmien? Podeľte sa o svoje myšlienky a nápady.

The post Kľúčové výsledky moskovských rokovaní appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#Czechoslovakia #mobilization #modern mobilization #USA #WWI

You can listen this article in a form of podcast:
https://www.podbean.com/ew/pb-smb8q-1922dd1 or here Mobilisation! – Pavel Macko – Bezpečnosť, Technológie, Stratégie

Coalition politicians mobilized people against COVID measures and corruption investigations. It brought them to power. Have we experienced a real mobilization? Most people would think that we were lucky and haven’t experienced any mobilization firsthand. But if you were ten or more years old in 2000, you did experience a mobilization. A different kind than military.

With the arrival of the millennium, there was a worldwide mobilization of forces and a major software and computer systems cleanup to handle the transition to four-digit year display in computer systems (the so-called Y2K mobilization).

Computers stored only the last two digits of the year in dates. If you had 98, the system added 19 and the year in the date was 1998. But how would systems interpret 00? Mostly as 1900. The world had a problem. Although Slovakia wasn’t as digitized as the West, there could still have been problems in banking, public services, and similar areas.

Unlike military mobilization, this one was led by civilian IT experts, companies, and officials. Governments and international organizations only coordinated it. Thanks to joint efforts, the transition to the new millennium was problem-free. The mobilization also resulted in increased computer production and renovation of old equipment.

What is mobilization?

Y2K mobilization is considered a model of proactive risk management. It turned out that mobilization doesn’t require tanks or soldiers – it can be about information, coordination, and foresight. When we talk about mobilization at the state level, we typically mean concentrated efforts to avert a major, potentially existential threat, or to minimize its impacts.

Mobilization – whether military, civil, digital, or disaster-related – is always about preparing the right people, resources, and systems for action. Every mobilization must have a clear purpose. It’s a response to a threat, crisis, or opportunity. Mobilization of healthcare, security, and logistics capacities during the COVID pandemic was also an opportunity to activate the scientific research base. Mobilization can be:

▪️military

▪️ civil

▪️technical

▪️political

Speed and coordination

Mobilization isn’t about standard procedures; we demand rapid deployment of people and resources. Mobilization shows us how strong and effective the state is. Not the number of police officers or hand-holding citizens in everyday life. During a crisis, it’s not about what comes to someone’s mind. Centralized command with synchronized action across sectors is needed.

Communication with the public is a key condition for success, especially for non-military threats. People must receive transparent information about why mobilization is taking place. They need to be reassured to reduce panic and ensure their cooperation.

Without prepared resources, all effort is futile. Infrastructure, logistics, supplies, personnel must be available from the start. Emergency plans and backup options allow them to respond flexibly. The legitimacy of extraordinary measures and the authority of those who order them are also important. Mobilization requires legal support and a public mandate. It often involves executive decision-making or emergency powers.

Without the participation of citizens, experts, and organizations that play key roles, it would be just an intellectual exercise. Participation can be voluntary, or people can be officially drafted or professionally assigned. Efficiency and discipline require a detailed plan, synchronization of activities, clear tasks, and rapid execution. Even civil mobilizations are similar to war preparedness. All activities must be monitored and managed.

Monitoring and adaptability are also important for successful mobilization. This gives leaders feedback to adjust strategy on the go. This cannot be achieved without transparent reporting of results, failures, and successes.

This is exactly what we expected from government commissioner Kotlár. Instead of a serious analysis of processes and state crisis management during the pandemic, we got metaphysical nonsense from an orthopedist with a child’s microscope. This is almost a guarantee that this government would totally fail in a similar mobilization.

From Clausewitz to drones

The modern concept of mobilization took shape only in the 19th century. Clausewitz, in his timeless theory of war, came up with the famous statement that „war is the continuation of politics by other means“ and is always subordinate to political goals. In his understanding, war is a dynamic interplay of:

▪️ violence and passion (ordinary people)

▪️ chance and probability (the army)

▪️ rational calculation (the government)

Using this „remarkable trinity,“ he explains war as a social and political phenomenon, not just a military one.

Clausewitz came up with the concept of „absolute war.“ This might suggest that he is also the author of mobilization. Clausewitz never used this term. However, his theory of war is the philosophical foundation for mobilization. He emphasized that war requires complete social engagement, which mobilization later defined. The term „mobilization“ appeared only in the 1850s and was first used to designate Prussian military preparations. It reflects the idea that war is shaped by political will, national emotions, and strategic calculation.

Mobilization is Clausewitz’s theory in action. It’s about transforming political intent into military power through social effort. Let’s look at how mobilization evolved during the First and Second World Wars, up to today’s hybrid forms, including cyber and cognitive mobilization.

The First World War brought the birth of systematic mobilization

From June 28, 1914 (the assassination in Sarajevo) to August 6 (the first major battle), only 39 days passed. The world went from peace to global war in just over a month. This rapid escalation is often called the „July Crisis“ and is a textbook example of how diplomacy, alliances, and miscalculations can escalate into disaster. Mobilization was declared in Austria-Hungary on July 25, 1914. Less than two weeks later, fighting had already begun.

For the first time, entire national economies were redirected to war. Governments created central planning boards to allocate raw materials, labor, and transportation. Experiences from the war led to the systematization of mobilization preparations. Nations learned that mobilization had been reactive and chaotic. The war revealed the need for planning and coordination between ministries and agencies.

The Second World War brought the peak of total war mobilization

The international situation deteriorated gradually as the Nazis consolidated their power in Germany. By 1938, the world was at a breaking point. Mobilization plans were elaborated in detail, institutions were prepared, and the population was motivated. Czechoslovakia was one of the first to experience mobilization for real. The government carried out two mobilizations in 1938.

The first was a partial mobilization on May 20 during the so-called May crisis, when reports of German troop concentrations near the borders appeared. About 180,000 reservists were called up, expanding the army to about 380,000 men. The State Defense Guard (SOS) was also activated, which began to occupy border areas. After the situation calmed down, mobilization was canceled on June 13.

After Hitler presented an ultimatum to cede part of the territory, Jan Syrový’s government declared general mobilization on September 23 at 22:00. 1,250,000 men were called up. The mobilization proceeded quickly and successfully. Within 24 hours, 60% of reservists reported. The army used a 1936 plan to quickly mobilize:

▪️350 tanks

▪️5,000 artillery pieces

▪️950 military aircraft

▪️217,000 horses

▪️26,000 vehicles

▪️5,000 motorcycles

Soldiers were to bring food for two days, cutlery, cleaning supplies, and a backpack.

The speed and efficiency of mobilization was unprecedented, even by today’s standards. After the declaration of general mobilization, society united. People were ready to defend the republic, although they knew they were facing overwhelming odds. Spontaneous gatherings were held in cities, and banners proclaimed: „We won’t give up an inch of the republic!“ or „Czechoslovakia will defend itself!“. Radio served as a bonding agent. Residents sat by their radios, waiting for orders and news. People waited for a clear decision, and while many cried, others rejoiced that a decision had finally been made.

American mobilization as a key to victory

After the US was drawn into the war, mobilization also took place across the ocean. The Americans further refined the concept of mobilization. It wasn’t just about immediate action as in Czechoslovakia, but about long-term mobilization of all national resources. This was also one of the important factors for the final victory over fascism and Japanese imperialism. The USA long-term mobilized resources for its European allies as well.

There was a fundamental revision of the economy. The USA transformed into a planned war economy:

▪️Civilian factories were rebuilt to produce tanks, aircraft, and ammunition

▪️The federal government financed most industrial investments

▪️It often owned facilities and leased them to private companies

▪️There was a significant managed expansion of the workforce

▪️Massive work shifts were introduced

▪️Women and minorities entered the workforce in record numbers

▪️Agencies such as the War Manpower Commission coordinated its allocation

The war showed that government-led industrial transformation is possible and effective.

Mobilization during the Cold War

During the Cold War, mobilization was perceived as part of deterrence. The main goal was to secure and demonstrate strategic readiness. Mobilization planning shifted from implementation to preparedness. Countries introduced:

▪️Long-term storage of critical materials (e.g., rubber, rare earths)

▪️Maintaining emergency production capacity for defense supply chains

How useful would these be today, when we can’t restart production even after more than three years since the Russian invasion of Ukraine!

Technological mobilization was also taking place. Emphasis was placed on research and development and innovation (e.g., DARPA). Technologies became an element of deterrence. Mobilization expanded to education, infrastructure, and scientific policy. Mobilization planning was embedded in national security strategy.

Current challenges require fragmented mobilization

The COVID-19 pandemic revealed gaps in supply chain resilience and coordination between the public and private sectors. Climate change is an epochal matter and requires long-term civil mobilization with a shift toward sustainability, decarbonization, and adaptive infrastructure.

The war in Ukraine and hybrid threats bring new dimensions to the view of mobilization. Ukraine’s defense shows how civil society, technology startups, and decentralized logistics can mobilize under fire. Western countries face challenges in mobilizing national will. This raises the need to revise mobilization theory.

From trenches to algorithms: mobilization change

Experiences from Ukraine, our inability to keep pace with a weaker Russia in military production, and future challenges force us to comprehensively reassess our approach to mobilization. While we have almost forgotten about mobilization, today we must simultaneously address several conceptual problems. We need to answer basic questions:

▪️„What to mobilize and why?“

▪️„Mobilization or modernization?“

Researchers call for a revival of the mobilization economy. Not just for war, but also for existential threats. Mobilization now includes information warfare, cyber resilience, and economic deterrence.

At the NATO summit, allies agreed to significantly increase defense spending. The real increase in hard military spending to 3.5% of GDP and total spending to 5% of GDP is not just an effort to please President Trump. The numbers come from military planners‘ data on the minimum military capabilities that are supposed to guarantee our deterrence and ability to defend ourselves.

Maintaining national will

In a long conflict, victory is rarely achieved by firepower alone. It requires mobilization of national will. It’s about combining:

▪️military readiness

▪️civil resilience

▪️social cohesion

The concept of total defense transcends traditional battlefield boundaries and integrates every layer of society into the defense architecture. We must be able to conduct combat operations and protect the entire territory simultaneously. Modern war is decentralized. Territorial defense blurs the boundaries between soldier and citizen and promotes a culture in which defense is a shared responsibility.

Infrastructure protection and civil defense

A separate chapter is infrastructure protection and civil defense. Energy networks, transportation hubs, and communication networks are increasingly vulnerable in hybrid warfare. We need to plan for resilience. Countries invest in:

▪️redundant systems

▪️cyber resilience

▪️rapid repairs

All this to withstand long-term disruption of their function.

Slovak specifics and weaknesses

Slovakia might have problems maintaining the determination to invest in defense and defend the homeland. Deep divisions persist in society regarding:

▪️the war in Ukraine

▪️Russian influence

▪️internal governance

We lack volunteer networks or a culture of civic resistance. Energy dependence on Russia and inadequately funded infrastructure could lead to collapse under constant pressure. Cyber attacks, disinformation, and energy sabotage could disrupt cohesion without a single shot fired. We would have difficulty replicating the Ukrainian model of total defense without fundamental reforms in civic engagement, infrastructure, and political unity.

Mobilization or modernization?

As Europe increases defense spending in response to renewed geopolitical threats, a critical question arises: Are we mobilizing for past wars or preparing for future conflicts? Many current spending plans still favor older platforms and traditional procurement cycles.

The sharp increase in spending also brings strategic risks:

▪️Investing in outdated systems risks irrelevance on battlefields saturated with drones and cyber capabilities

▪️One-time spending spikes can undermine research and development, dual-use technologies, and startup ecosystems

Paradigm shift

To avoid mobilizing for the wrong war, defense spending must prioritize:

▪️modular, scalable systems over older platforms

▪️investments in artificial intelligence, quantum, cyber, and space capabilities

▪️support for civil-military integration including territorial defense and infrastructure resilience

NATO or EU mobilization will be joint, but sustainability must also be local. We need to promote joint procurement, interoperability, and industrial sovereignty. This is homework for policymakers and politicians.

Mobilization is no longer just about tanks and soldiers. It’s about systems, societies, and strategic purpose. In today’s threat environment, the question is not just how we mobilize, but why and for what we mobilize. For deterrence, the concept of mobilization must have signaling capability to the adversary and demonstrate our credible determination.

Deterrence is not just about having power. It’s about showing that you can use it effectively and sustainably. For resilience, ensuring continuity and recovery of state operations is critical. The most important mobilization assets are:

▪️civil society

▪️volunteer networks

▪️territorial defense

▪️psychological preparedness

▪️critical infrastructure

▪️state management capacity

▪️private sector

Conclusion: Mobilization as a strategic act

Mobilization is not just a budget line in public finances. It is a strategic act of national existential purpose. To be effective, it must be:

▪️aligned with modern threat paradigms

▪️integrating deterrence and resilience

▪️engaging the whole society, not just the army

Despite our constitutional officials putting on uniforms and training with weapons in hand, immediate military mobilization is not imminent. We have a few years to reconsider our concepts, change laws, build capacities, and especially trust.

The next mobilization that we won’t avoid will be political mobilization to maintain the democratic constitutional system and our continued membership in the EU and NATO. But if we fail in this, we can forget about the rest. Our fate will be determined by others who won’t take our national interests and goals into account.

The post Mobilization! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Ruský útok na ukrajinské výcvikové stredisko si vyžiadal obete.
Ruské rakety zabili troch vojakov a ďalších osemnásť zranili pri útoku na ukrajinské výcvikové stredisko, uviedol Kyjev. Moskva tvrdí, že zasiahla areál v Černihivskej oblasti na severe napadnutej krajiny. Predchádzajúci deň Ukrajinci informovali o tridsiatich obetiach ruského ostreľovania rôznych miest brániaceho sa štátu.

#armádne zbory #drony #Putin #reorganizácia ukrajinskej armády #Rusko #Trump #Trumpove ultimátum #Ukrajina

Rozhovor s generálporučíkom Pavlom Mackom

Moderátor: Podrobnejšie s ďalším hosťom štúdia ČLT24, Pavlom Mackom, generálporučíkom vo výslužbe, bývalým veliteľom výcvikového centra spojeneckých síl NATO, ktorý je s nami v spojení. Dobré dopoludnie.

Pavel Macko: Dobrý deň.

Moderátor: Americký prezident Trump skrátil ultimátum, počas ktorého má Rusko uzavrieť prímerie s Ukrajinou, a to na desať dní. Ako sa americké ultimáta odrážajú do situácie na bojisku, do postupu Ruska voči Ukrajine?

Pavel Macko: Rusko jasne deklarovalo pri tom prvom oznámení ultimáta na 50 dní, aj teraz, že ono mieni pokračovať naďalej vo vojne a stupňuje svoj tlak. Jednak zvyšuje útoky do vnútrozemia Ukrajiny – to sú presne tie civilné straty, o ktorých ste pred chvíľkou hovorili. Ale zároveň stupňuje tlak aj na bojisku.

Je uprostred letnej bojovej sezóny. Zostáva mu niekoľko týždňov, maximálne dva mesiace optimálnych bojových podmienok. Potom bude také prechodné obdobie. Takže to nemá priamy vplyv. Rusi jednoducho ignorujú toto ultimátum a snažia sa získať maximálne možné zisky. A už teraz robia Ukrajincom maximálne škody počas toho behu ultimáta.

Moderátor: Pokiaľ ultimáta nefungujú, čo by mohlo Vladimíra Putina primäť k tomu, aby si sadol za rokovací stôl?

Pavel Macko: Tak úplne zásadné by bolo, keby to ultimátum vypršalo – ono ešte nevypršalo, takže nevieme posúdiť, či funguje alebo nie. Takže by došlo k nejakej akcii. A tá akcia by bola, že by Spojené štáty naozaj pristúpili k výraznejším ekonomickým sankciám, ale samozrejme v tomto prípade aj sekundárnym.

K tomu sa prípadne môžeme vrátiť, lebo je to komplikované – znamenalo by to narušenie vzťahov s Indiou, s Čínou, kde medzitým bežia rokovania o iných tarifných urovnaniach medzi Spojenými štátmi a týmito krajinami. Ale je to jedna možnosť.

A druhá možnosť je, že Spojené štáty zrejme majú pripravený nejaký plán. A v prípade vypršania ultimáta naozaj príde zvýšenie dodávok zbraňových systémov pre Ukrajinu a zvýšenie podpory celkovej pre Ukrajinu tak, aby nebola s jednou rukou zviazaná za chrbtom pri vedení tohto konfliktu.

Inými slovami, prezident Trump sa snažil prezentovať od samého začiatku, už počas kampane, ako mierotvorec, ktorý zabezpečí mier. Teraz si zbiera dostatok argumentov na to, aby mohol komfortne vycúvať z tohto postoja, a to, čo všetci považujú za neúspech jeho diplomacie a stratégie, aby mohol predať tak, že to je vlastne vina na strane Ruska. A tým pádom sa mohol vrátiť k tej politike jasnej jednoznačnej podpory Ukrajiny, samozrejme za iných ekonomických podmienok, ako tomu bolo za Bidenovej administratívy.

Situácia na bojisku

Moderátor: Dostávame sa k tomu, ako sa darí jednej či druhej strane na bojisku. Ten ruský postup je aktuálne aký? Pred niekoľkými týždňami sa zdalo, že pomerne akceleroval. Platí to stále?

Pavel Macko: Nemyslím si. Rusi samozrejme mierne postupujú, ale skúsim to dať do perspektívy. Najkritickejšia situácia je v oblasti Pokrovska, kde Rusi, či už smerom juhozápadne od Pokrovska, akoby obchádzajú ten Pokrovsk. Mali v predchádzajúcich dňoch aj čiastočné úspechy na tom severnom smere. Potom ich zase Ukrajinci na chvíľu zatlačili, ale pravda je tá, že prieskumno-diverzné oddiely alebo malé prieskumno-diverzné jednotky ruských vojsk prenikli priamo do Pokrovska. No ale o ten Pokrovsk sa bojuje už rok, aj keď sa tá situácia zhoršuje.

Ale dám to ešte do väčšej perspektívy, lebo sa veľa bojuje aj pri Limane, v tom smere na Siversk, Torecka vlastne ešte bližšie pri Kupiansku. Keď si pozrieme Kupiansk, tak Rusi sa snažia dostať Kupiansk naspäť do svojich rúk od novembra 2023. Zintenzívnili v lete tú ofenzívu proti Kupiansku. Na jeseň minulý rok bola evakuácia, vlastne máme koniec júla 2025.

A Rusi síce rozširovali to predmestie, tá situácia v Kupiansku je zložitejšia, lebo sa dostali na druhú stranu rieky a postupujú akoby od severu a snažia sa podobne ako v tých ostatných prípadoch obísť Kupiansk zo všetkých smerov a tak ho dostať. No ale nedobíjajú ho.

Keď sa pozrieme na Toreck, bojuje sa viac ako rok, od mája minulého roku. Keď sa pozrieme na Časivjar, tak to je od pádu Bachmutu, to už je viac ako dva roky. To znamená, je to relatívne. Samozrejme, že Rusi za cenu nesmiernych strát získavajú postupne také predmestia a posúvajú sa mierne, ale ten postup nenaznačuje niečo, že by dochádzalo k nejakému dramatickému zvratu.

Ten prišiel napríklad minulý rok tým vpádom Ukrajincov do Kurskej oblasti. To znamená, aj teraz je to tak, že jedna aj druhá strana sa snaží udržať svoje pozície. Rusi mierne postupujú, ale môže sa stať, že pokiaľ by koncentrovali všetky sily do svojho útoku, buď budú úspešní a prekročia vlastne… ale môže sa stať opačne, že napríklad prepadnú, a vtedy by sa vyskytla príležitosť pre ukrajinský rýchly protiútok.

Moderátor: V tomto smere, teda v tom smere, kto by do budúcna mohol mať iniciatívu – predstavuje niečo zásadného to znovudobytie malej obce v Sumskej oblasti Ukrajinou? Alebo je to proste epizóda sama osebe, ktorá nenaznačuje nič smerom do budúcna?

Pavel Macko: Ja to vidím skôr ako epizódu, ale ona má svoj význam, pretože Rusi sa v tomto momente snažili otvoriť akoby ďalší úsek frontu, a tým pádom vedia, že Ukrajinci majú pomerne málo síl proti Rusom a že vlastne by roztiahli akoby tú ukrajinskú zostavu. A tým pádom by ju viac napli, ako keď naťahujete pružinu, a vlastne snažili by sa ju niekde pretrhnúť.

Tým, že toto Ukrajinci viac-menej vyriešili alebo vyriešili, naznačili, že nie sú tak slabí v tejto oblasti. Tak to odobralo Rusom túto možnosť a uvidí sa, či Rusi sa budú snažiť znovu ďalej tam pokúšať preraziť, alebo skonsolidovať tú líniu pri Charkove. Lebo na sever od Charkova majú tiež také dve oblasti a minimálne Rusi by sa snažili ich spojiť dokopy, aby to skonsolidovali, vytvorili si konsolidované predmostie alebo také nárazníkovú zónu. A z nej by potom mohli sa pokúsiť opäť na odlákanie pozornosti alebo na prekvapenie Ukrajincov pokúsiť zaútočiť v smere na Charkov.

Samozrejme, dobyť Charkov je úplne… Cieľ v tomto okamihu z ríše snov. Neprerusom nevedia dobyť ani ten Časiv jar.

Reorganizácia ukrajinskej armády

Moderátor: Ukrajina sa tiež snaží znižovať svoje straty. Ako zásadná v tomto smere je reorganizácia ukrajinskej armády, budovanie nových zborov, zložených z niekoľkých brigád a ďalších formácií? Ako kľúčové to je?

Pavel Macko: Je tu viacero aspektov:

▪️Sú tu technologické aspekty

▪️Sú tu organizačné aspekty

▪️Sú tu aj doktrinálno-taktické aspekty

Organizácia na brigádny systém a zborový systém znamená, že tieto brigády sú koncentrované pod jednotné velenie jedného armádneho zboru, čo umožňuje tie špecializované podporné prvky, ako palebnú podporu, delostrelectvo brigádu alebo dronové jednotky koncentrovať. Tým pádom ich aj flexibilnejšie realokovať, presmerovávať na jednotlivé smery tam, kde je treba.

Lebo pokiaľ to máte v inej štruktúre a máte to viacero rozdelené medzi taktické manévrové jednotky, tak je to fajn, majú to okamžite k dispozícii, ale nemôžete to potom presmerovať niekam inam, trvá to proste dlhšie.

Druhá vec je, že výrazne sa posilňuje úloha dronov na jednej aj na druhej strane. Napriek tomu, že už boli dominantné, sú stále dominantnejšie, a hľadá sa efektívna organizačná štruktúra aj pre tieto dronové jednotky. Skrátka, tie sa stávajú hlavnou palebnou alebo bojovou silou. Takže to je tento aspekt.

No a samozrejme, Ukrajina sa snaží nájsť aj optimálny pomer medzi tým, ako skoncentrovať tie kapacity vzhľadom na meniacu sa taktiku – že útočí sa v menších jednotkách, ale zároveň potrebujete kryť väčší priestor na tie možné náhle prieniky. No a výsledkom je vlastne táto reorganizácia.

Ja som presvedčený, že je to krok správnym smerom, ale samozrejme ten diabol je v detaile – ako sa im podarí to reálne realizovať a či si to osvoja aj tí velitelia.

Moderátor: Pavel Macko, veľmi vám ďakujem. Pekný deň.

The post Prelomia Rusi ukrajinskú obranu alebo ustúpia ultimátu? appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

„It is not the strongest of the species that survives, nor the most intelligent, but the one that is most adaptable to change.“ – a paraphrase of Charles Darwin’s evolutionary theory. It’s not enough to just understand the war in our neighborhood and recognize who is in the right. It’s important to learn from it and adapt.

#civil defense #civil-military cooperation #cyber warfare tools #ethics of autonomous weapons #fifth generation warfare #information warfare #innovations in military technologies #lessons from the war in Ukraine #military communication #military tactics drones #modern warfare

Note: Originally published at weekly .tyždeň. Illustrations by Pavel Macko, with support of AI moduls Flux Utra Pro and Copilot.

In Ukraine, we can observe in real-time how doctrines, tactics, and technology are changing. Some changes are the result of limited pre-war resources and losses during the exhausting war. The rest is innovation.

The West is helping Ukraine. But significant assistance is also coming to the huge and supposedly invincible Russia. According to the latest estimates, Russians have received more than 12 million 152mm artillery shells from North Korea. Russians are getting drones, weapons, and missiles from North Koreans and Iran, and industrial support from China.

A Battle of Will, Determination, and Innovation

The real struggle is taking place at the front and in the rear on both sides. From my visit to Kyiv as part of Globsec’s VIP group, I remember an image that characterizes this war. After a night attack, in the morning we met young CEO Tatiana at Brave 1. She had spent the night in a shelter with her children, took them to school in the morning, and came to work to welcome a group of guests – generals, MPs, diplomats, former intelligence chiefs, and an ex-president.

We found ourselves in an environment among people who looked like a group of hipsters and computer geeks. Brave1 was a newly established coordination agency. A cluster for defense innovations bringing together ministries, startups, and financiers to support the development of defense technologies. The organization is formed and managed by young women whose husbands are fighting at the front, and young men without mobilization obligations. Their mission is to ensure the modernization and development of new technologies for people on the zero line.

Do you have a good idea but don’t know how to implement it? Need money to produce a prototype? Want to test your product with soldiers? Go to Brave 1. The agency helps individuals, small companies, and technology giants. Brave 1 is far from being the only organization with such a mission. There are a whole range of arms and innovation associations operating there. The innovation cycle has shortened from decades to years and months. In the field of drones, generational change occurs every 3 to 6 months.

NATO has established the NATO-Ukraine Joint Analytical, Training and Education Center (JATEC). It wants to learn from Ukrainian insights on modern warfare. JATEC also coordinates the training of Ukrainian soldiers and analyzes new threats such as cyber warfare, drones, glide bombs, and AI technologies.

While Ukraine demonstrates enormous will and nationwide efforts for survival, we have the opportunity to observe in peace and safety how warfare is changing. Will we be able to analyze rapid changes? Can we not only identify lessons but also adopt them, learn them? Can we make the right strategic and investment decisions so that we don’t have to face aggression and learn everything only during defense like the Ukrainians?

Most Important: Defense is a National Matter

Even during Russian maneuvers before the invasion, it was clear that unequal opponents were facing each other. Ukraine was expected to hold out for a few days, at most weeks. But Ukrainian citizens overturned Putin’s chessboard with all its pieces. Russia hit hard. The main reason was that they weren’t just facing a less equipped but otherwise battle-experienced 200,000-strong army. They faced a nation that came together, had the determination to survive, and learned quickly.

From the first hours, not only the armed forces and central state bodies responded, but the entire country. Regional and local governments and territorial defense forces played a key role. Most governors and mayors knew what to do. They felt responsibility and had authority. Despite the advancing front, they organized local defense, ensured public services, and quickly removed the consequences of attacks.

Ukrainians quickly switched to total defense. The integration of civil-administrative components, rescue and security forces, territorial troops, and the regular army is unprecedented by our Western standards. There were also outages, but leaders knew what to do.

Despite Russian propaganda about a totalitarian regime, Ukraine is a democratic and decentralized country. Thanks to decentralization, independence, and initiative, they were able to quickly fill gaps. Including those in the logistical support of fighting troops. What centrally managed army logistics couldn’t provide was replaced by local civil-military cooperation and support.

For a country’s survival in an exhausting war, overall resilience is important, the ability to quickly remove the consequences of attacks, quickly restore public services, functions of energy and critical transport infrastructure. This was one of the key factors why Russians failed to stop and destroy military aid deliveries from the West. Ukrainians could repair railways faster than Russians could destroy them.

Ukrainians mobilized the military and all other human and material resources. They could only do this because they had supplies and prepared people. According to Ukrainian experiences, we in NATO and Slovakia must reconsider the concept of mobilization, the system of state crisis management, and the preparation of professional components and the population.

If we want to deter aggressors and resist, we must quickly adopt a whole range of measures, implement them, and demonstrate our capabilities to deter an aggressor and successfully repel aggression if deterrence fails. Providing basic military training to large groups of the population must be part of the measures. The professional army cannot handle everything alone nor last long; we need robust reserves. Those that maximize the civilian capabilities of reservists.

The best preparation is regular simulations and exercises at the local and regional level. We need to:

▪️Strengthen the defense awareness of the population

▪️Improve knowledge of civil protection principles

▪️Build communities for homeland defense

▪️Ensure professional preparation and training of mayors and local governments

This will be useful not only in a major crisis but also in dealing with extraordinary events. Our civil protection and infrastructure are neglected. We must invest in infrastructure so that it allows us to withstand in case of attack and improves the quality of life and comfort in peace.

Smart People and Technologies

While the strong fighter from the arena is training somewhere in Záhorie together with the president and the minister of defense, the muscular Rambo is no longer the archetype of a soldier. We still need skilled, physically fit, and mentally resilient soldiers. But today we need more smart and educated soldiers, flexible engineers, and operators who can fully utilize new technologies that looked like sci-fi just ten years ago and are increasingly penetrating the military.

Artificial Intelligence (AI). It powers autonomous systems, predictive analysis, and real-time decision-making. It is used for target recognition, logistics optimization, and battlefield simulation. It enables faster threat assessment and adaptive combat strategies.

Autonomous and Unmanned Systems. These include drones, robotic ground vehicles, and unmanned vessels. They are used for surveillance, precision strikes, and supply deliveries in hostile zones. Swarming technology enables coordinated attacks by multiple drones.

Cyber Warfare and Digital Defense focuses on enemy infrastructure, communication, and data systems. It includes disinformation campaigns and psychological operations. Countries are significantly investing in cyber resilience and offensive capabilities.

Quantum Technologies. Quantum encryption promises ultra-secure communication. Quantum sensors could revolutionize navigation and surveillance. They are still in the initial stage but are considered a strategic game-changer. Whoever masters them earlier will jump to a higher league.

Hypersonic Weapons. They reach over 5 Mach, making them extremely difficult to intercept. Russia’s Kinzhal missile has already been used in Ukraine, and hypersonic weapons have also been tested in combat by Iran. They force us to reconsider missile defense systems and deterrence strategies.

Space Capabilities. Satellites provide real-time intelligence, navigation, and communication. Space is becoming an arena for military superiority. Anti-satellite weapons and orbital surveillance are on the rise.

Advanced Manufacturing and Materials. 3D printing allows rapid production of parts and weapons in the field. New materials improve armor, „invisibility,“ and energy efficiency. They reduce logistical burden and increase battlefield adaptability.

Next-Generation Communications. 5G and secure networks enable faster and more reliable coordination. Stable and secure communication is crucial for operations across multiple domains, cyber security, and in space.

These technologies are changing the way wars are conducted and redefining what „war“ even means. On the other hand, technologies such as AI, autonomous weapons, and cyber warfare bring not only tactical advantages but also a number of ethical dilemmas. Among the most pressing dilemmas we can include:

▪️Addressable responsibility for decisions leading to death

▪️Human judgment vs. machine decisions

▪️Loss of moral will in autonomous systems

▪️Protection of civilians and collateral damage

▪️Permanent cyber warfare and information integrity

▪️Arms races due to a lower threshold for war

▪️Regulation of space activities and AI

Modern Combat Tactics

New technologies are revolutionizing war tactics by shifting the focus from brute force to precision, speed, and adaptability.

Precision and Targeting. Ukrainians started with an amateur fire control system called Kropyva (nettle) during the Russian aggression in Donbas. They ended up with an AI-powered system in a cloud environment. This allowed them to turn ordinary citizens into the equivalent of military reconnaissance and fire guidance. All they had to do was upload images and videos from their smartphones to the cloud via an application with geolocation enabled. Suddenly, they had thousands of scouts without more than a year of training and a lot of data.

AI helped them process this data and determine target coordinates and fire destruction priority. Even with a small number of older guns and a small amount of ammunition, Ukrainians could compete with massive Russian artillery. Smart weapons, such as guided missiles and loitering munitions, allow hitting high-value targets from a safe distance. Drones provide constant surveillance, improving target identification and strike accuracy.

Command and Control. Autonomous systems speed up decision-making by executing pre-programmed responses in dynamic conditions. Automated battlefield analysis helps commanders anticipate enemy movements and adjust tactics during combat. AI simulations train soldiers and test strategies in realistic conditions without risk.

Mobility and Deployment. Unmanned assets (air, ground, and naval) work in dangerous zones, reducing the threat to humans. Swarm tactics use coordinated groups of drones to overcome defenses or carry out attacks from multiple sides.

Cyber and Information Warfare. Cyber attacks today can deactivate enemy infrastructure, communication, and logistics without physical attack. Disinformation campaigns shape public perception and morale and become a tactical tool of hybrid warfare. Electronic warfare disrupts GPS, radar, and communication, forcing opponents to return to manual systems.

Multi-domain Operations. We are moving from joint operations to integrated operations across domains. Space assets, such as satellites, provide real-time intelligence and secure communication. Remember the problems Ukrainians had when access to satellite intelligence support was turned off? Next-generation networks such as 5G enable seamless coordination across land, sea, air, cyber, and space domains.

Tactical Changes. Smaller forces using asymmetric warfare can face larger ones using technologies such as drones and cyber tools. Precision weapons allow attack without direct confrontation. Combat is decentralized, units can operate independently with real-time data, reducing dependence on central command.

Fifth Generation Warfare?

To laypeople watching the news, it seems that the war in Ukraine has returned to the trench warfare period of World War I. Experts agree that the current conflict in Ukraine is a so-called fourth-generation war with elements of the emerging new, fifth-generation warfare. Let’s look at how modern warfare has evolved. Each generation reflects a shift in technology, doctrine, and social structure.

First Generation Warfare – line and column tactics were applied from the 17th to roughly the mid-19th century. Typical was mass manpower in fixed combat formations. Uniformed soldiers fought under state authority. Combat took place on limited battlefields with clear front lines. Examples include the Napoleonic Wars and the American War of Independence.

Second Generation Warfare – industrial firepower. This was conducted in the period from the late 19th century and World War I. Emphasis was placed on indirect fire using artillery and machine guns. It was trench warfare and static defense with a centralized command and attrition strategy. These include the Russo-Japanese War and World War I.

Third Generation Warfare – maneuver warfare – took place in World War II and during the Cold War. Typical were speed, secrecy, and surprise to bypass enemy lines, blitzkrieg tactics were introduced, and deep penetrations (tank wedges, attack helicopters). Command was decentralized and the principle of mission command was introduced. Typical examples are the German invasion of France (1940) and the Gulf War (1990-91).

Fourth Generation Warfare – asymmetric and decentralized conflict prevailed from the end of the 20th century to the present. Non-state actors (partisans, terrorists, militias) enter the game, blurring the lines between civilians and fighters. War is complex, has a political, psychological, and cultural dimension. Examples include the Iraqi insurgency, the war against the Taliban, Ukraine’s hybrid defense.

Fifth Generation Warfare – war of information, perception, and influence. Unlike previous generations, the emphasis is on non-kinetic capabilities. Tanks or units are not needed – conflict takes place through cyber attacks, disinformation, and economic pressure. It is significantly asymmetric; small actors (even individuals) can rock powerful states. The battlefield is everywhere – online, in the media, in financial systems.

Fifth generation warfare challenges traditional military doctrines. It forces nations to think about national security beyond borders and battlefields. The state must invest in:

▪️Cyber resilience

▪️Digital literacy

▪️Information integrity

It is necessary to develop multi-domain strategies that include diplomacy, technology, and civil society.

In reality, conflicts will be hybrid, meaning they will include multiple capabilities and technologies. They will take place in all mutually integrated domains, and there will be no front and rear. There will only be local differences in tools and intensity of action. One asymmetry will balance another. If we don’t have artillery and tanks, expect that’s where our adversary will surprise us. If we don’t digitally deter and are not cyber resilient, the adversary will defeat us without firing a shot.

The biggest mistake we could make in the feverish effort to increase defense spending would be to focus only on quickly available weapon systems and filling long-term holes in the system that arose during budget droughts. Preparing for the past war is a waste of effort and resources. We must prepare for a future war whose contours we are only beginning to sense.

The only chance to succeed and purposefully invest in our defense and security is to build versatile armed forces and a resilient society that will be sufficiently flexible, adaptive, and agile. Such that they can quickly adapt and respond to changing threats and conditions. Armed forces must have iron and reason, society must have prudence and cohesion.

Read also:

1) Ukrainian War for Existence – Pavel Macko – Bezpečnosť, Technológie, Stratégie

2) Analysis: Is a lasting and just peace within reach? – Pavel Macko – Bezpečnosť, Technológie, Stratégie

The post Ukrainians and Russians are Learning. What About Us? appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

But fighting without vision and strategy is not enough. It’s important to know why we fight and what we fight for.

#EU #NATO #Putin #Russia #Trump #Ukraine #USA #War in Ukraine #Zelensky

Pavel Macko reporting for Týždeň magazine. Full transcript of the podcast https://youtu.be/GmSQTqTEAQA?si=QePWcXi8HiZLAVVC

Eve of War

In Europe, at the beginning of 2022, we sensed that something terrible was brewing, but most of us didn’t want to admit it. Neither citizens nor politicians. We were still enjoying the euphoria of three-quarters of a century of peace and over three decades of general freedom.

The public and politicians not only in the Baltic states but throughout Europe anxiously watched Russian maneuvers around Ukraine’s borders. They also perceived the continuing diversionary actions of Russian intelligence services and „vacationing“ soldiers in eastern Ukraine. These were accompanied by artificial hysteria about an impending Ukrainian attack on two separatist republics.

Russia had more than 100,000 armed soldiers on the borders, bringing in blood supplies, field hospitals, and additional troops. Meanwhile, pro-Russian collaborators there were already talking about a Ukrainian invasion in autumn 2021 and organizing forced evacuation of the population. Ukrainians showed not even a hint of any troop regrouping. President Zelensky even downplayed warnings from Western intelligence services.

After Russian ultimatums in December 2021, when they demanded Ukraine’s disarmament and its reintegration into the „Russian world,“ as well as the annulment of NATO expansion after 1997, the tension was palpable. But few could imagine a major war. It made sense to no one except Putin.

Slovak Anomaly

Slovakia was already an anomaly on a global scale at that time. Politicians of today’s ruling coalition organized protests and, under the pretext of peace, openly supported Russian aggression and demands. They even accused the West, especially the USA, of trying to provoke aggression against Russia. They organized a hunt against our MPs for supporting the defense agreement with the USA and threatened, together with today’s department head, a general strike. All in support of Russian interests, not Slovak ones.

Whether they did so out of complete confusion or were coordinated from the Russian embassy may one day be discovered by historians and investigators. Today, these are under the thumb of Maroš Žilinka, who as late as February 8, 2022, threatened parliamentarians with „the judgment of history“ for not wanting to hear his desperate fight against the agreement with the USA. Just before that, he praised the benefits of Soviet occupation.

Fight for Independence and Freedom

In July, we commemorate the anniversary of the American Revolution – the war for independence that culminated in the declaration of independence of American colonies. Since then, July 4 has been Independence Day in the USA. The French Revolution began with an attack on the Bastille and was a war for freedom. The French commemorate July 14 as Bastille Day.

Ukrainians today are fighting a combined war – for the bare existence of their own nation and their own free state. How this war turns out will determine our future history. In Slovakia’s case, probably also the existence of our state in its current form and borders.

Let’s analyze in two parts what happened, what is still happening, and what it means for Europe and Slovakia. What we have believed in so far is gradually disappearing, fears are being fulfilled.

Historical Parallels and Putin’s Strategy

To many people, President Putin’s approach just before the invasion of Ukraine resembled Hitler’s strategy during the Munich Dictate. Historical parallels are always somewhat flawed, but there might be something to it.

Russia had been conducting hybrid operations for a long time to prepare the international audience for a new reality. After the West’s strategic blunder of ending operations in Afghanistan and the massive disruption of normal life during COVID, Russia gained the impression that the West was tired. They thought it was self-absorbed and people were frightened of losing comfort.

Political leaders were at odds and trying to solve one cascading crisis after another, as well as strategic adaptation to rapid climate change. For Russia, like all autocratic regimes, this was a secondary matter. The primary concern is maintaining and strengthening power.

Ukraine and the entire West were strategically disturbed, unable to concentrate on the existential threat. The Russians evaluated this as an opportunity to capitalize on long-term disruptive activities in the world, into which they had invested billions of dollars for years.

Putin’s Ultimatum

But Putin’s ultimatum failed. Not so much because the West felt strong and united. Rather, they underestimated Putin and his determination.

The nearly 200,000 troops around Ukraine in late January 2022 looked threatening but not convincing enough that Russia could really engage in a major war. So the US rejected Putin’s ultimatum.

He maneuvered himself into a situation where he didn’t have many options left:

◾️Either admit he was bluffing and his costly show of force didn’t work

◾️Or attempt a lightning action, this time with the risk of high losses compared to the occupation of Crimea without a shot

But if he quickly achieved strategic goals, he would be able to politically sell it to his domestic and international audience. The West and the rest of the world would, according to Putin’s reasoning, come to terms with the new reality.

Beginning of the Invasion

The order to start the invasion came. In the early morning hours, around 5 AM on February 24, 2022, a large-scale invasion of Ukraine began.

Similar to Hitler, who attacked Poland early in the morning at 4:45 AM on September 1, 1939, Putin counted on a Blitzkrieg – a rapid advance into Ukraine’s interior and its rapid collapse.

Like the Nazis in Poland, the Russians quickly attacked Ukraine from three strategic directions:

◾️From the north toward Kyiv

◾️From the east toward Kharkiv and Donbas

◾️ In the south to Zaporizhzhia, Kherson, and further along the Mykolaiv-Odesa axis

The entire maneuver was supported from the first minutes by strategic bombing of key defensive points and critical infrastructure. The cherry on top was to be a strategic airborne operation in Hostomel and the rapid occupation of Kyiv’s center and key political-administrative facilities.

Stalled Blitzkrieg

An exemplary lightning chess game, which the Russians had doctrinally and practically rehearsed and tested multiple times in the post-World War II period. It always went smoothly. Now the Russians suddenly got stuck.

Although the media still talks about a „three-day war,“ according to available information, the Russians had planned the entire operation for 10 days. In 10 days, they wanted to control not only Kyiv but the entire Ukraine, break its armed resistance, install a puppet government, suppress resistance hotspots, and stabilize the situation. This is what empires have been doing for centuries in rebellious provinces or with disobedient small neighbors. They know that any long conflict is exhausting and a strategic risk.

All of this failed for the Russians. The world was shocked not only that the Russians engaged in a war we haven’t seen since 1945 – that is, a war where a strong opponent attacks a relatively large neighbor with all means, who effectively defends itself.

Strategic Shocks for Russia

The Russians experienced several strategic shocks and couldn’t withdraw from the conflict in time. Regardless of the current state on the battlefield after more than three years, they strategically lost at the beginning. But they can still gain operational and tactical victory at an enormous cost.

First Strategic Shock

The biggest strategic shock for the Russians was that Ukrainians began to spontaneously defend themselves – ordinary citizens with Molotov cocktails. What was an advantage for the Russians – an attack on a more than 2,200-kilometer-long front, which was to ensure the overloading of Ukrainian defense and rapid collapse – turned into a Russian nightmare.

Their own troops became overloaded, their logistics failed, they couldn’t generate what everyone expected from a military superpower: massive dynamic combined arms maneuvers of large military formations with full support from the air, artillery, and mobility.

Second Strategic Shock

The second strategic shock for the Russians was the rejection of the invasion by Russian-speaking Ukrainians. The entire „liberating“ myth about the invasion fell.

Third Strategic Shock

The third strategic shock for the Russians was the vigorous and unified approach of the EU and NATO, which managed to respond within 24 hours with a clear political message. This then gradually transformed into breaking the barrier of fear of Russia and gradual aid to bleeding Ukraine.

Long Exhausting War

Instead of a lightning conquest of Ukraine, the Russians ended up in a long exhausting war. Ukrainians are fighting for bare survival.

Meanwhile, this war, with more than a million human casualties on the Russian side alone, has turned into a war of survival for the Russians as well. First and foremost, it’s about the survival of Putin’s regime and Putin personally. In the long term, it’s also about the survival of Russia as a strong and respected empire.

Russia is being exhausted, internal tension is growing, and on its borders, it has not only increasingly sovereign former colonies but also a numerically superior and economically stronger China.

Despite the failure of the lightning war, the Russians managed to destroy hope for a peaceful life in Europe. The Russians totally destroyed the post-war model of peaceful coexistence of countries and the OSCE security mechanism. There is a deep furrow not only between Russia and Ukraine but also between Russia and the West. Unfortunately, this is also within our societies. It is a consequence of the long-term hybrid war that the Russians are waging against us.

Life in a Different World

On February 24, 2022, in my very first media commentary on the beginning war, I expressed the opinion that regardless of whether the Russian invasion ends the next day or lasts for years, from 2/24/2022, we live in a different world, and our children will probably never experience the era of relaxation like all of us after November 1989. War is returning as a common political-historical phenomenon into our lives.

That’s why it’s important to analyze what happened, what is happening, and where it might lead. The Russian war in Ukraine has and will have a transformative effect on warfare and socio-political conditions for the next generations.

From Blitzkrieg to Gradual Dying Out

The war still continues. But it already is and will be a source of numerous studies and analyses. It will shape an entire generation of politicians, soldiers, and experts. I myself had the opportunity to participate in one of the first extensive studies. Our international three-member team attempted to generalize the lessons from the first ten months of the war. We provocatively named the report „How to Defeat Russia.“

Another two years have passed since then, and dozens of similar analyses have appeared. The situation on the battlefield has also changed and continues to evolve.

Distorted Intelligence Information

The Russian invasion was based on distorted intelligence information and poor strategic assessment. Putin was hungry for war, and no one had the courage to tell him that Russia, despite the relative weakness of Ukraine, was not prepared for a major war.

The Russians calculated that the population would quickly reconcile with the fall of Zelensky and Russian power. The Russians had practiced combat operations for several months, but they were not prepared for real combat.

Logistics Failure

The structure of Russian logistics was not adapted to conducting intensive combat operations for a longer period on foreign territory. The Russians had their so-called operational logistics outsourced to a state civilian company at that time.

At the tactical level, Russian troops carried with them only two calculation days of supplies at the battalion and at the brigade or regiment level. This was far from enough for the tens to hundreds of kilometers of advances in the first days. NATO has up to seven days of supplies at the same level.

Ukrainian tactics and weather also played their part. The Russian war machine got stuck. The rapid conquest of Ukraine turned into long-term battles in multiple dimensions.

Moreover, despite strategic bombing, the Russians failed to suppress Ukrainian air defense and gain air superiority. This has marked the entire course of the war so far.

Three Phases of the War

If we take into account the key factors and the prevailing character of activities, we can talk about three phases of the war.

First Phase (2022)

The first phase of the war took place in 2022. Briefly, it can be said that the Russians suffered a Ukrainian defensive shock, and Ukraine’s counteroffensive repelled the Russian advance at Kyiv, Kharkiv, and Kherson.

Ukrainians even rapidly liberated a large part of the occupied territories, pushing the Russians into heavy defense. They had to resort to partial mobilization to prevent the collapse of front lines in southern Ukraine.

Western aid increased sharply, allowing precise strikes and recapturing territory. But Ukrainians partly became victims of their own success, and by the end of 2022, aid slowed down.

Second Phase (2023)

The second phase took place in 2023. Ukraine maintained tactical initiative almost the entire year but failed to turn it into operationally significant success. A stalemate ensued.

Russia strategically adapted, abandoned ideas of a quick victory, and dug in in eastern and southern Ukraine. Surovikin’s multi-layered line was too tough a nut to crack for Ukraine’s limited offensive formation.

Ukraine’s summer offensive stalled amid fortified lines saturated with a new generation of Russian drones. Ukraine shifted toward attrition warfare. What normally serves to shape the operational environment became the main content of combat activities aimed at logistics, command centers, and the enemy’s rear infrastructure.

It was confirmed that recapturing one’s own occupied territory, if the aggressor shifts to strategic defense, is extremely difficult.

Third Phase (2024 – Present)

The third phase of the war has been ongoing from the beginning of 2024 until now. It could be called hybrid escalation and technological transformation.

Although the Russians have operational initiative all the time, they cannot perform a fundamental rapid operation that would move the battlefield. Attempts at modern combined arms maneuvers of large formations have failed; instead, tactics have shifted toward constant small tactical attacks.

The battlefield is fully transparent, nothing can be hidden, soldiers often have only 10 minutes for combat maneuver and taking a new position. Moreover, it is saturated with all-seeing and all-destroying drones.

Ukraine has expanded drone and missile attacks deep into Russian territory, for example, in the case of Kursk. Russia has intensified aerial bombing and pressure on the Donetsk and Kharkiv fronts. The battlefield is becoming increasingly fragmented, decentralized, and technologically driven.

Main Factors for Ukraine’s Survival

When the invasion began, many experts believed we were seeing an atypical war, a clash of two post-Soviet armies irrelevant to Western armies.

The truth is that in the first months of the war, Ukrainians had the tactical and doctrinal upper hand. Especially that part of the Ukrainian army that had experience with operations in Donbas and had undergone Westernization. Commanders were independent, able to make decisions flexibly according to the situation, and mastered the principles of so-called mission command, where you only assign a goal to the unit, not a rigid procedure.

Russians were the exact opposite at the beginning – rigid, unable to make independent decisions, always looking at their superior and his detailed instructions. This has changed in the meantime. Russians are learning too.

Despite this, Ukrainians have so far managed to resist regardless of Russian numerical superiority and Russian superiority in strategic weapons.

Hybrid Model of the Ukrainian Army

The Ukrainian army has evolved from post-Soviet forces into a hybrid model that combines NATO-style mission command, asymmetric tactics, and targeting with AI support.

Russia, despite failures, has also adapted its Soviet-era doctrine and strengthened it with multi-layered defense, electronic warfare, mass artillery, and finally strong air support at the line of contact.

The course of the war so far shows that if Ukraine wants to survive, it must prioritize the strategic neutralization of the stronger Russia over a decisive victory on the battlefield. Ukraine’s victory may not come in the form of a signed treaty or complete restoration of territory. Instead, it may depend on the strategic neutralization of Russia and its aggression, making Russian aggression futile, even if the war persists.

Five Key Factors for Survival and Success

From this perspective, these 5 key factors for survival and success can be identified:

1) Disabling and Denying Russian Operations

◾️Ukraine must continue to paralyze Russian offensive capacity through drone warfare, remote mining, and attacks into the strategic operational depth of the adversary

◾️Functional defeats of enemy capabilities, such as disabling a bomber base or oil infrastructure, can shift the war from attrition to operational insignificance of that Russian capability

2) Sovereignty of the Defense Industry

◾️Ukraine started in a very difficult situation. It could rely only on limited supplies from the Soviet era, a weakened defense industry, and foreign aid

◾️Today, it can produce up to 52% of its needs itself, and this share is rising despite Russian bombing

◾️Domestic production of drones, artillery, and air defense systems is essential

◾️European partners are financing Ukrainian weapons production to reduce dependence

3) Civil-Military Integration

◾️In war, not only the armed forces but the entire country is involved. Not only because rockets and drones fall everywhere, but mainly because Ukraine correctly introduced the concept of total defense and resilience

◾️Territorial defense forces, volunteer battalions, and civilian mobilization form the backbone of Ukraine’s resilience

◾️Protection of critical infrastructure and maintaining societal continuity are as important as success on the battlefield

◾️For example, the ability to quickly repair damaged railways and the inability of Russians to hit moving targets deep in Ukrainian territory were the main reasons why the Russians failed to stop growing foreign aid

4) Strategic Deterrence

◾️Ukraine’s victory plan has partly fallen by the wayside, especially after the advent of the Trump administration in the US

◾️But it correctly proposes a package of non-nuclear deterrence including capabilities for long-distance strikes and joint defense operations with future partners

◾️Deterrence must be credible, sustainable, and anchored in Ukraine’s post-war security architecture

5) International Support and Political Unity

◾️Continued Western assistance – financial, military, and diplomatic – is essential

◾️Ukraine’s survival depends on maintaining global attention and fighting war fatigue, especially amid changing US politics

This applies not only within Ukraine but also in Slovakia and the West. In Ukraine, our security and free existence are being fought for. If Russia succeeds, the chance that we will find ourselves under Russian control again or live in constant fear of what the Russians will do will dramatically increase. Such a state would not only have political and psychological impacts but would mainly significantly cut into our resources. It would be the end of our security and relative prosperity.

Peace is Still Not in Sight and Democracy in Crisis

„It was supposed to be resolved within 24 hours.“ It’s hard to estimate whether Donald Trump’s pre-election statements were just conscious populist lies or the self-indulgent naivety of a politician whom the Russians bailed out of problems several times as a businessman.

No one expected President Trump to actually end the war in one day, but the US administration’s approach so far has been a huge disappointment and hasn’t brought the end of the war closer. It’s nowhere in sight.

Ukrainians so far cannot push the Russians out, and they cannot defeat Ukraine. But they can cause increasing suffering to civilians. This is due to the increasingly exhausted Ukrainian air defense, periodic blocking of American aid, and the inability of Americans and the West to produce more means to combat Russian missiles, drones, and heavy bombs.

Bad American Strategy

The Americans chose a very bad strategy. Despite knowing for decades that only a tough stance works against the Russians and their expansionism, they tried to buy the Russians at the cost of unilateral pressure on Ukraine.

If it had worked, Ukrainians might not have liked it, but at least it could be said that the end justifies the means. But the exact opposite happened. Putin stopped taking the Americans and their president seriously. Behind polite diplomatic phrases is mockery and even greater arrogance and brutality from the Russians. They rejected all of Ukraine’s offers for a ceasefire and negotiation and indicate that they only accept complete capitulation of Ukraine and humiliated forgiveness from the West.

Instead of stopping the war, long-time allies quarreled because of it. Europe is putting together a coalition of the willing in case it’s no longer possible to count on the Americans. But without American capabilities, Europeans will still be players in a supporting role for a long time if it comes to direct confrontation with Russia.

NATO in Crisis

Meanwhile, the Americans are giving them (Russians) too much space. It’s not just about American pragmatism and focusing more on China as the main competitor, but also about the inability, even after more than three years, to increase production of critical systems and missiles for air defense.

The recent NATO summit thus threatened a major dispute or even catastrophe. Some European politicians like Fico and Orbán were even prematurely celebrating Russian victory and new orders in Europe.

President Trump eventually had his way. NATO countries committed to increasing defense spending up to 5% of GDP. The crisis was temporarily averted. But the commitment to increase defense spending has no clear timeline and also includes a lot of room for creative accounting. So real strengthening of defense may not come quickly enough.

Moreover, Russia’s 5th column in NATO, led by Fico, has already made it known that they won’t give an extra cent for their defense. On the contrary, even from the current 2% of GDP for defense, they will significantly cut for explicitly civilian projects and openly talk about leaving NATO.

This was founded not only for defense against the aggressive Soviet Union and today’s Russia, but was also built on common values. How long this alliance will last in times of business politics and permanent trade and tariff war between the US and the rest of the allies is unclear.

Ukraine Must Help Itself

Ukraine, fighting for its survival, will primarily have to help itself. Just as it spontaneously did from the first day and hope that then others will help it too.

Battle to the End?

Under the given circumstances, it’s important for Ukrainians and for all of us not to lose attention and not to get tired. If a solution to the conflict doesn’t come on the diplomatic field, Ukraine must endure it militarily as well.

The current situation is extremely complex. The Russians cannot significantly advance on land, but they attack all the more from the air. The intensity of Russian attacks on civilian targets and critical infrastructure is constantly rising.

Ukrainians have eliminated part of the strategic bombers, and then they have many long-range missiles from flat flight paths, but the Russians can compensate with ballistic missiles and especially long-range drones. They modernized originally Iranian drones and today can produce hundreds of them daily. In June alone, Russians launched more than 5,400 drones at Ukraine.

At the same time, the effectiveness of Ukrainian air defense is gradually declining. In 2022, they could eliminate 95% of drones and 74% of missiles. Today it’s only 79% and 50%.

Situation at the Front

The Russians still have tactical and operational initiative and are pushing practically across the entire front. Fortunately, they have so far failed to capture any major city except Vuhledar. The second year, there is fighting for Kupiansk, Chasiv Yar, Toretsk, and Pokrovsk. The Russians have also approached Kostiantynivka and penetrated the edge of the Dnipropetrovsk region.

The question arises whether Ukrainians still have a chance to endure. According to my estimate and the estimate of colleague experts, they still have a chance, and mainly they have no other option.

Transformation of Warfare

Ukrainians, aware of this, are not resting on their laurels. Both sides are coming up with innovations. The character of combat has fundamentally changed. It’s not just a solution out of necessity. It’s rather a fundamental transformation of warfare.

What otherwise takes years has been shortened to months. The innovation cycle, for example, in the field of drones, lasts only 3 months. Today’s tactical advantage may be marginal or completely irrelevant by the end of the year.

Although the Russians have an apparent advantage in the amount of personnel, they are not without problems either. They cannot just deploy conscripts in operations on Ukrainian territory. Training new contracted or called-up soldiers is complicated on both sides, and neither side has enough instructors.

Ukraine is more vulnerable in that training takes place in a war zone, but it can compensate for this with training from its allies and supporters.

Ukrainian Capabilities

Ukraine still has approximately 1 million men and women in arms, who are tired from long-term deployment but also have greater motivation.

Ukraine can produce more and more weapons systems by itself. For example, they can produce up to 250 self-propelled howitzers annually, which is more than all of NATO combined. Despite the massive use of drones, heavy equipment and artillery are still needed. Only the way they are used is changing.

Ukraine is gradually increasing the capacity of its air force with donated F-16 fighters and French Mirage 2000-5F fighters. The fact that they have already lost three of them is not a catastrophe but proof that they are using them more frequently and riskily.

Technological Edge

Despite significant Russian numerical, economic, raw material, and technological superiority, Ukrainians manage to keep pace with them and achieve technological excellence.

Ukraine is today a global leader in the production and use of drones. They have achieved absolute excellence with the help of Western companies in the field of artificial intelligence utilization.

An innovative way of processing data in the cloud and digitalizing the use of relatively outdated technology has brought a dramatic change in the field of target determination, targeting, and their destruction. Even with a smaller number of weapons systems of varying quality, they can achieve extremely effective fire destruction.

Strategic Asymmetry

The greatest advantage of Ukrainians lies in their strategic approach to changing doctrine. Aware of Russian numerical superiority and the unavailability of some strategic weapons and means with operational reach, Ukrainians focused on strategic asymmetry in their military operations.

They focus on mobility, deep precise strikes, and increasingly use guerrilla warfare and special forces operations deep in Russian territory. They have made the protection of air and sea routes and the long-term building of their own capabilities and capacities a strategic priority.

Despite long-term political fatigue from the war and the unpredictability of Americans, they can still rely on their allies. Support from countries of the Ramstein format continues to function, and partners help finance Ukrainian armament programs or technology transfer.

Self-Preservation Instinct and Will of the Nation

The instinct of self-preservation can mobilize and stimulate heroic performances. This applies equally to nations as to individuals.

Ukrainians are fighting an existential struggle. Every single Russian drone strike, every single rocket in the city center brings destruction. But instead of the depression and defeatism expected by the Russians, these motivate Ukrainians and mobilize the civilian population.

If before the invasion Putin dared to claim that Ukrainians don’t even exist and everyone has always belonged to the „Russian world,“ today he has a consolidated and confident nation before him.

The will of a nation to fight has been one of the main sources of strength of nations and the key to success in all long and great wars so far.

All these are factors that don’t make Ukrainians doomed to defeat by any means. The Russians experienced three strategic surprises right at the beginning. If Putin today relies on lasting longer in this war, he may experience a fourth and final strategic surprise.

Ukrainians can still withstand Russian aggression, but meanwhile, it may happen that we won’t withstand it, here in Slovakia.

Lessons from the War for Us in the West

Regardless of how Russian aggression and Ukraine’s fight for survival eventually end, we must learn from this war. It revealed the fragility of European security assumptions, the urgency of civil defense, and the need for strategic clarity and mobilization.

Slovakia and Europe as a whole – this conflict is not a distant crisis but a mirror reflecting our own vulnerability and choices.

Hundreds of treatises have already been written about this war today, although not all are fully understood and especially accepted by politicians who decide and citizens whom it concerns. Many assumptions will change, as will their final evaluations. But the main trends are clear today.

This war is already fundamentally changing views on warfare and military-political competition, as well as concepts of state survival. The long-term consequences of the Ukrainian conflict are extensive and deeply transformative – regionally and globally. Together they create a whole series of domino effects.

Main Consequences of the War

Let’s mention at least some:

Geopolitical Realignment

◾️Geopolitical realignment is occurring, and a new cold war dynamic is emerging

◾️The war has cemented the gulf between Russia and Western democracies

◾️NATO and the EU are strengthening ties and expanding military capabilities

◾️Russia is increasingly aligning with China and other non-Western powers, potentially reshaping global alliances and trade routes

◾️Countries that were traditionally non-aligned are reassessing their positions and balancing economic interests with security concerns

Security and Military Changes

◾️European countries are increasing defense budgets and weapons production. This applies not only to the Baltic states and Poland but also to Germany or Sweden

◾️NATO has rapidly expanded as a result of the war. Finland and Sweden’s entry into NATO represents a significant strategic shift in Northern Europe

◾️The conflict has accelerated the use of artificial intelligence, drones, and cyber tools in modern warfare, creating new precedents for future conflicts

Economic and Energy Disruption

◾️Sanctions, disrupted supply chains, and energy shortages have triggered inflation and economic instability worldwide

◾️Europe is rapidly diversifying away from Russian oil and gas, investing in renewable energy sources and alternative suppliers

◾️Even after the conflict ends, many sanctions against Russia will likely persist, changing global trade and investment flows

Human Rights and Social Consequences

◾️Massive casualties, emigration, and declining birth rates are accelerating Russia’s demographic crisis

◾️Widespread human rights violations, including torture and forced deportations, will leave lasting scars and complicate future reconciliation

◾️With millions of displaced Ukrainians, rebuilding communities and infrastructure will likely take decades

Strategic Uncertainty

◾️Frozen conflicts will continue to haunt the world. Even if active fighting ceases, unresolved territorial disputes and political enmity can persist for years

◾️New arms races are coming, and the importance of deterrence is growing. The war has renewed interest in hypersonic weapons, cyber capabilities, and nuclear deterrence strategies

◾️Global governance and cooperation are failing

The war in Ukraine is also bringing a completely new revolution in warfare. Doctrine and tactics are completely changing. The view of the right mix of military capabilities, strategic deterrence, defense, civil defense, and country resilience is fundamentally changing.

Views on the professional army and compulsory service are changing. Concepts of comprehensive mobilization of society await a fundamental revision.

These issues and their impact on Europe and Slovakia will be addressed in the second part of the podcast.

And that’s all for today. I look forward to listening to the second part of the podcast. Thank you for your attention.

The post Ukrainian War for Existence appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#akcia #disciplína #opcia #stratégia #VKTX

Existuje veľké množstvo osvedčených stratégií pre investovanie alebo obchodovanie (trading), ktoré sa dajú nájsť v literatúre, od známych, alebo si môžete vymyslieť vlastnú a pred ostrým použitím si ju cvične testovať.

Nie je nič horšie, ako sa pod vplyvom emócií, konkrétneho úspechu alebo neúspechu odkláňať od zvolenej stratégie, robiť v nej výnimky. Tie sú nakoniec niekedy potrebné, najmä ak máte k dispozícii informácie, ktoré Vás výnimočne nútia urobiť nevyhnutnú zmenu. Ale lepšie je sa držať zvolenej stratégie a nastavených pravidiel pre konkrétne aktivity (nákupy, predaje, krátenie, navyšovanie…) pre konkrétne pozície. Ak aj napriek tomu dospejete k záveru, že zvolená stratégia nefunguje, potom je lepšie úplne zmeniť stratégiu a zvoliť si inú, než ad hoc improvizovať.

Príklad

Pred pár dňami som Vám predstavil moje rastové strednodobé portfólio v štádiu výstavby, ktoré som začal stavať v novembri 2023. Na každú pozíciu dávam rovnako cca 500 USD. Cieľ je 30-40 pozícií. Teda jedna pozícia max, 2,5 (3) % z portfólia. Aktuálne mám len 12 pozícií. Upozorňujem, že toto nie je „value“ portfólio, ale agresívne rastové portfólio.

Obr. : Portfólio, Stav ku 22.2.2024

Ak akciová pozícia dosiahne +100 %, krátim na polovicu a reinvestujem do novej pozície. Ale len keď vidím, že pozícia stagnuje. Pokiaľ rastie, snažím sa ju držať aj po prekročení 100 % a hľadať zdroje inde. Cieľ je držať pozície minimálne rok (aj kvôli daniam), ale druhú polovicu držať stále, kým nezačne výrazne padať (aby som nepredal príliš skoro napr. budúci AMZN). Keďže som v rastovom a budovacom štádiu, pozície, ktoré sa dlho nehýbu alebo nenaplnia investičnú tézu/predpoklad, tak ich krátim, zapíšem stratu 10-20 % a reinvestujem zdroje.

VKTX – Viking Therapeutics, Inc.

Túto pozíciu som otvoril 20.12.2023. Naposledy pred 5 dňami to bola najúspešnejšia položka, kontinuálne rástla a dosiahla 100,66 %. Ide o perspektívnu biofarmaceutickú firmu, ktorá má viacero rozpracovaných vývojov a liečiv v štádiu testovania.

Investičná téza (skrátené):

Perspektívna firma, dobrý manažment, dravá, viacero dobrých projektov, veľa investícií do vývoja, EPS (-0,91 USD). Potenciálny štart prudkého rastu (breakout) buď pri dobrých testoch nových liečiv, alebo potenciálny kandidát na prevzatie (akvizíciou) veľkou farma firmou.

Udalosť:

Pozícia VKTX kontinuálne rástla od 20.12.2023, obstarávacia cena bola 18 USD/akcia, narástla až na 110 %. 27. februára 2024 oznámili pozitívne výsledky druhej fázy klinických testov liečiva proti obezite (lukratívna položka). Nastal breakout, akcie pred otvorením trhov 27.2. vyskočili o 100 %, v priebehu dňa vyskočili až na 132 %, uzavreli nakoniec vyššie o 121 % na cene 85,05 USD. Je to netypický, ale obrovský rast pozície, ale to sa u takýchto akcií stáva. Celkové zhodnotenie od otvorenia pozície (20.12.2023) ku dňu 27.2. (EOB) dosiahlo +372,5 %. Nasledujúci deň pokračovali v raste aj napriek padajúcim trhom, cena fluktuovala, v dobe písania príspevku bola cca 98 USD/akciu, teda pozícia zaznamenal priebežný rast 444,4 % od otvorenia pozície (20.12.2023).

Naspäť ku stratégii a disciplíne

Ako som naznačil, po dosiahnutí 100 % stratégia počíta s krátením pozície o 1/2 (vybratie zisku) a ponechanie 1/2 ďalej v portfóliu. Vo vyššie popísanej stratégii sú ale dôležité 2 vety: „Ale len keď vidím, že stagnuje. Pokiaľ rastie, snažím sa ju držať aj po prekročení 100 % a hľadať zdroje inde.“. Ak by som teda túto pozíciu po dosiahnutí 100 % krátil na 1/2, mal by som síce zisk z prvej poloviny 100 % a u druhej po 27.2. až +372,5 %. Lenže som dodržal svoju stratégiu doslovne v tom, že vzhľadom na to, že pozícia stále rástla, podržal som ju celú. Trh ma za to odmenil rastom o 372,5 % (444,4 %) u celej pozície. To by som nijako nedosiahol reinvestovaním zisku po predčasnom krátení pozície.

Záver

Takýto pohyb je výnimočný. Väčšina pozícií bude podstatne slabšia, niektoré budú klesať. Ale dôležité je sa držať zvolenej stratégie dokiaľ funguje a zbytočne nezmätkovať. Byť disciplinovaný a držať sa stanovených pravidiel pri otváraní, uzatváraní a vyberaní ziskov.

Táto konkrétna pozícia (VKTX) je po poslednom skoku značne prehriata a je disproporčne veľká v stále budovanom portfóliu. Ešte chvíľu zrejme bude mať hybnosť (momentum) a bude rásť v dôsledku úspešných testov druhej fázy v atraktívnom segmente farmaceutiockého trhu, liekov proti obezite. Dokonca môže vypáliť rybník mnohonásobne väčším firmám, alebo sa stať ich akvizičným cieľom.

V apríli bude reportovať hospodárske výsledky. Firma stále generuje stratu, čo je v tomto štádiu pochopiteľné. Jej výsledky v jednej konkrétnej liečebnej substancii boli podstatne lepšie než u zavedených a silnejších súperov. Ale firmu čakajú aj potenciálne prekážky na ceste. Výsledky 3, fázy testovania nemusia byť také dobré, firma nemusí zvládnuť masovú výrobu, jej ziskovosť nemusí byť podľa očakávania. Teda v b udúcnosti môže dôjsť aj k výraznému poklesu momentálne nafúknutej pozície, alebo aj k ešte výraznejšiemu rastu.

Takže budem pozíciu pozorne monitorovať a hľadať správny moment na jej krátenie na 1/2. Dnes má pôvodná pozícia v hodnote 540 USD trhovú cenu skoro 3.000 USD, Takýto rast za niečo vyše dvoch mesiacov je neobvyklý aj pre obchodovanie opcií (pákový efekt), u akcií je to extrém. Zisk z prvej polovice mi umožní v portfóliu otvoriť až tri nové pozície po 500 USD. Keďže portfólio je príliš jednostranné s prevahou technologických firiem a skôr či neskôr príde tzv. rotácia trhu (vysvetlím inokedy), potrebujem ho sektorovo diverzifikovať. Najbližšie by som chcel nejaké položky zo spotrebiteľského sektoru, napr. kozmetiku, potraviny, ktoré sa budú predávať vždy a posilniť chcem aj farma sektor, lebo lieky a výživové doplnky sa budú predávať tiež.

Upozornenie:

1) Všetky akciové tituly zverejnené v mojom príspevku sú výlučne položky môjho súkromného portfólia a v žiadnom prípade ich nemožno považovať za investičné odporúčanie.

2) Investovanie do akcií a obchodovanie s opciami si vyžaduje znalosti, prax a opatrnosť, podlieha veľkým výkyvom trhov a predstavuje značné riziko straty investovaných prostriedkov.

The post Stratégiu musí sprevádzať disciplína pri realizácii appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#Čína #hybridná vojna #Informačné operácie #meta #Rusko #Vplyvové operácie

Na základe vyšetrovania a poznatkov mety, išlo v obidvoch prípadoch o koordinované multidoménové ovplyvňovacie operácie.

⛔️čínska sieť ovplyvňovala americkú domácu politiku a českú zahraničnú politiku vo vzťahu k Číne a Ukrajine
⛔️rozsiahla ruská sieť sa zameriavala predovšetkým na Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a Ukrajinu v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine a jej dopady.

Rusko a Čína dlhodobo organizujú vplyvové operácie po celom svete. Zatiaľ čo Čína sa prevažne snaží o získavanie pozitívnych vzťahov ku svojej krajine a politike čínskej vládnej moci, v prípade Ruska ide o systematickú hybridnú vojnu s cieľom podvratnej činnosti a oslabenia rozhodovacích schopností v cieľových krajinách, majúcu charakter nepriateľských aktivít.

Jedným zo základných pilierov ruskej štátnej doktríny je vnímanie medzinárodných vzťahov ako permamentného konfliktu a neľútostného súperenia, ktoré v rôznych fázach prebieha v odlišných formách. Ale stále ide o konflikt, ktorý sa trvale prejavuje v diplomatickej, informačnej, vojenskej a ekonomickej oblasti.

Preto je treba vnímať rozdiel medzi náhodnou činnosťou konšpiračnej a dezinformačnej scény, ktorá vzniká prirodzenými aktivitami ľudí s rôznymi pohnútkami od zárobkovej činnosti až po šarlatánstvo a cieľavedomými a koordinovanými, ale dobre maskovanými aktivitami cudzej moci.

Zatiaľ čo nad prvými stačí mávnuť rukou a budovať v ľuďoch kritické myslenie, v druhom prípade ide o systematickú aktivitu s nepriateľskými úmyslami, ktorej sa musíme aktívne brániť.

Zdroj: https://about.fb.com/news/2022/09/removing-coordinated-inauthentic-behavior-from-china-and-russia/

The post Dezinformácie sú bežnou súčasťou vojny! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#agresia #Čína #India #jadrové zbrane #Rusko #Ukrajina #Vojna na Ukrajine #Vojnové zločiny

Najnovšie sa Rusi opäť vyhrážajú aj taktickými jadrovými zbraňami. Ich použitie by bol odklon od základnej jadrovej doktríny Ruska a nezostalo by bez odozvy svetového spoločenstva. Napriek tomu by ani použitie taktických jadrových zbraní  nemuselo rozhodnúť konflikt na Ukrajine. Ale mohlo by nás priviesť na okraj skutočnej tretej svetovej vojny.

Masívne porušovanie zásad vedenia ozbrojeného konfliktu

Rusko sa správa ako gangsterský štát bez akéhokoľvek rešpektu k medzinárodným pravidlám. Pri presadzovaní svojich imperiálnych ambícií zaútočilo nevyprovokovane na Ukrajinu. Namiesto vojenských operácií nasmerovaných na zlomenie vojenského odporu protivníka vedie systematickú vyhladzovaciu vojnu proti ukrajinskému štátu a národu. Ten sa, čeliac existenčnej hrozbe, húževnato a efektívne bráni proti vojenskej presile už viac ako 50 dní. Poľsko bolo v rovnakej dobe v druhej svetovej vojne už rozdrvené. Ruskí dôstojníci NKVD už zhromažďovali poľských dôstojníkov a intelektuálov a chystali masové vraždenie v Katyni a ďalších miestach.

V súčasnej vojne naopak Rusi pri útoku na Ukrajinu predviedli veľa nekompetentnosti a brutality. Úplne sa vojensky blamovali vo vzduchu, na zemi aj na mori. Ale stále majú brutálnu ničivú silu a v zálohe jadrové zbrane. Porušujú všetky zásady vedenia ozbrojeného konfliktu podľa medzinárodného humanitárneho práva (Ženevské konvencie z roku 1949 a dodatkové protokoly a rezolúcie). Dokonca aj na okupovaných územiach pokračujú v systematickom páchaní vojnových zločinov voči civilistom na hranici genocídy.

Putinov režim treba tvrdo zastaviť, ústupky nič nevyriešia

Rusi sú prekvapení, že Ukrajina sa bráni, tak sa vyhrážajú jadrovými zbraňami. Rusko neustále mení svoju rétoriku a zdôvodnenie konfliktu. Najprv to bola špeciálna vojenská operácia na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny. Fašistické zverstvá však predvádzajú práve Putinove vojská a veľká časť ruského národa tomu tlieska.

Aj u nás sa ozývajú hlasy, že treba Rusku ustúpiť a nevyzbrojovať Ukrajinu, aby sa nemohla brániť. Ako chcú toto morálne zdôvodniť? Ruská piata kolóna argumentuje, že dodávky zbraní prilievajú olej do ohňa. To si fakt myslia, že ak necháme Ukrajinu napospas, ruské vojská sa stiahnu domov? Nie! Dokončia svoju okupáciu a násilie proti civilom tak, ako to predviedli v Buči, Irpine, Černihive a ďalších mestách a obciach Ukrajiny. A potom budeme na rade my. Impéria sa v dejinách vždy zastavili len vtedy, keď narazili na tvrdý odpor. Inak majú tendenciu rozťahovať sa, pokým samé vnútorne neskolabujú.

Právo a morálka sú na strane Ukrajiny. Nie je možné neustále ustupovať gangstrom s jadrovými zbraňami. Ak sa rozhodnú ich použiť, bude to len a len ich vina. Je aj zodpovednosťou ruských občanov, aký režim tolerujú. Ruské obyvateľstvo podporuje Putina a spolieha sa na to, že sa ich vedeniu prepečie všetko, lebo majú podporu Indie a Číny.

Ak chceme zabrániť jadrovým šialencom v Kremli použiť jadrové zbrane, musia do hry vstúpiť India a Čína. Musia dať najavo, že ani oni nebudú tolerovať vojnové dobrodružstvo, ktoré chce Rusko v prípade neúspechu ukončiť jadrovými zbraňami. Čína a India by mali vyslať Rusku jasný signál, že sú zásadne proti takémuto správaniu sa na medzinárodnej scéne. Inak budú aj oni zodpovední za kataklizmu.

#NO2Putin

The post 50 dní vojny: Rusko sa vyhráža taktickými jadrovými zbraňami appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#justícia #korupcia #mafia #Najvyšší súd #nelegálne príjmy #previerky #spravodlivosť

Je mi to ľúto. V predvečer výročia nežnej revolúcie by som Vám rád priniesol niečo pozitívne. Napríklad, že 32 rokov po páde zločinného komunistického režimu nám konečne funguje spravodlivosť. Tá za komunistov bola nástrojom likvidácie odporcov režimu.

Režim sa zmenil, ale zvrátené pomery sa nezmenili

Najmä 50-te roky minulého storočia boli poznačené justičnými vraždami, zinscenovanými procesmi a rozhodovaním súdov podľa pokynov a potrieb komunistickej moci. Tam, kde sa to nedalo, tak sa zneužívala medicína a nepohodlných ľudí jednoducho zavreli do bláznicov. Tí, čo to prežili a vyšli von, boli už natoľko zlomení a psychicky poznačení neľudským zaobchádzaním, že ich okolie uverilo, že tam boli právom.

V 80-tych rokoch u našich protektorov v ZSSR už zúrila glasnosť a prerestrojka. Aj naše súdy sa čiastočne civilizovali. Disidentov aj naďalej zatvárali za trestné činy proti republike, ale zvyšok sa tváril, že sú nástrojom socialistickej spravodlivosti. Tých najhorších justičných korupčníkov si všemocná komunistická štátna bezpečnosť vedela postrážiť alebo aspoň usmerniť. Báli sa, aby netrčali príliš z radu a nediskreditovali vo svojej podstate zločinný režim. Pochopili, že aspoň vonkajší imidž nie je nanič.

Dnes je podľa všetkého situácia oveľa horšia. Celý štát je prelezený bezškrupulóznymi gaunermi a korupčníkmi. Neštítia sa ničoho a ani sa svojimi nezákonne získanými majetkami a životom nad svoje oficiálne pomery príliš netaja. Začína to už čerstvými absolventami a praktikantkami. Stačí sa vyspať s vplyvným politikom, alebo byť dieťa známeho sudcu či prokurátora a majú život ako v raji, Je ho súčasťou je garantovaný raketový kariérny rast.

Slovensko hľadá milionára

ŽIvot často píše zvláštne príbehy. Niekedy neuveriteľná náhoda vedie k odhaleniu zločinca, o ktorom to málokto v jeho okolí tušil. Trebárs masového vraha, alebo úchyla, ktorý celé roky väznil unesené dievča, ako v prípade Nataschy Kampuschovej. Náhoda tomu chcela, že sa dozvedáme, že na Najvyššom súde SR, a zrejme nielen tam, máme v systéme ukrytých miliónárov.

V súvislosti s pokutou pre jednu banku za to, že nedostatočne bránila praniu špinavých peňazí, sme sa dozvedeli neuveriteľné veci. ČSOB dostala pokutu 1,5 milióna eur za to, že nenahlásila podozrivé finančné operácie. Išlo najmä o prevody medzi schránkovými firmami. Medzi podozrivými operáciami boli aj neuveriteľne vysoké vklady na účet ctihodného sudcu či sudkyne Najvyššieho súdu. V roku 2018 prišli na tento účet tri vklady v celkovej výške 600 tisíc eur. V júni 2018 prišlo 60 tisíc a potom 90 tisíc eur. V auguste 2018 v jedinej platbe prišlo na účet 450 tisíc eur.

Za vraždu Jána Kuciaka objednávatelia podľa dôkazov vyplatili 70 tisíc eur. Desí ma predstava, koľko ľudských osudov, alebo koľko špinavých kšeftov musel niekto na Najvyššom súde SR ovplyvniť pri sume 600 tisíc eur. A možno je to celé inak. Generálny prokurátor Žilinka, inak garant ústavných práv podozrivých mafiánov, totiž v oficiálnom rozhodnutí podľa § 363 Trestného poriadku tvrdí, že len blázon by si posielal korupčné peniaze na svoj účet.

Ako máme veriť v spravodlivosť, ak sa na účtoch sudcov točia obrovské sumy?

Tento podpriemerný právnik v najvyššej prokurátorskej funkcii sa fatálne mýli. Nielen sudca či sudkyňa Najvyššieho súdu, ale aj miestni mafiáni a svetové teroristické skupiny usúdili, že cyklické bankové prevody sú pre nich najlepšie. Peniaze majú v bezpečí a môžu ich rýchlo presúvať po celom svete. Problém je len ich dostať do systému.

Ale nie na Slovensku, kde si banky neplnia základné zákonné povinnosti v boji proti organizovanému zločinu a legalizácii príjmov z trestnej činnosti. A tak mohol bývalý špeciálny prokurátor Kováčik, exministri, ale aj podvodníci vo veľkom dostávať peniaze do systému a nakladať s nimi.

Našťastie sa príslušníci Finančnej spravodajskej jednotky Policajného prezídia neriadili právnym názorom nekompetentného alebo zjavne zaujatého Žilinku. Podozrivé operácie odhalili a banke naparili pokutu za to, že podľa polície nedostatočne overovala podozrivé operácie rôznych schránkových firiem. Banke vyčítajú aj to, že pri neznámom sudcovi banka nepreskúmala účel nezvyčajne vysokých platieb, ako jej to prikazujú priamo zákony.

DenníkE píše, že „Z rozhodnutia o pokute pre ČSOB je zrejmé, že kreditný obrat na danom účte sudcu bol takmer milión eur. Presne 998 337 eur. To sú čiastky, ktoré dostal daný sudca pred tromi rokmi na účet. Debetný obrat, teda všetky platby, ktoré mu odišli, boli zhruba 867-tisíc eur.“

Tu je zrejme finta, prečo na Najvyššom súde neprišli na tohto milionára. Sudcovia sú povinní podávať raz ročne majetkové priznania, podobne ako mnohí ďalší zamestnanci a uniformovaní príslušníci v štátnej sfére. Lenže v majetkovom priznaní je len koncoročný stav majetku a nie jeho pohyby. U nehnuteľností sa ich hodnota nevyčísluje. A preto taký sudca Molnár mohol mať miliónové majetky, na ktoré si nikdy nezarobil.

Judášov je asi viac. Ako sa uistiť, že aspoň jeden sudca na Najvyššom súde je čistý?

Podľa vyjadrenia predsedu súdnej rady, Jána Mazáka, súdna rada ani predseda Najvyššieho súdu nevedia určiť, kto je ten záhadný miliónár. Polícia im meno nedala a nikto ani nevie, či ho niekto vyšetruje a či aspoň do zápisnice o výsluchu dotyčný majiteľ účtu vypovedal. Jediným postihnutým je zatiaľ len ČSOB, ktorá sa voči pokute odvolala.

Podľa DenníkaE, hovorca policajného prezídia hovorí, že podľa zákona o praní špinavých peňazí „porušiť povinnosť mlčanlivosti v prípade ďalších požadovaných podrobností o uvedenom klientovi nie je možné“. A sme doma. Ak nevieme preveriť majetky sudcov a pozrieť sa na pohyby na ich účtoch, tak všetky tie pseudoopatrenia a reformy proti justičnej mafii sú jalové. Skôr je tu podozrenie, že aj tie boli už prijímané s vedomím, že až tak veľa ctihodným sudcom neublížia.

Mám veľkú pochybnosť, že ak by sme sa skutočne mohli pozrieť na majetky sudcov a ich najbližších príbuzných, preveriť všetky ich účty, že by sme našli aspoň jedného úplne čistého. Ak si myslíte, že preháňam, tak si spomeňte na vyjadrenia exsriaditeľa SIS Pčolinského o desiatkach rozpracovaných sudcov. Počuli ste, že by sa to nejako trestno-právne riešilo? Možno to bol len odkaz sudcom od inštitúcie, ktorá zhromažďuje informácie o záujmových osobách. Páni sudcovia a sudkyne dostali na vedomie, aby si príliš nevyskakovali, lebo sa na nich môže niečo vytiahnuť.

Dôsledné previerky sudcov sú vraj neprípustné

Na Najvyššom súde sme mali a máme nielen extrémne bohatých ľudí, ale aj morálnych invalidov. Spoločné žranice s advokátmi, biznismenmi a mafiánmi neboli ani zďaleka výnimkou. Nedávno o prepustení generála Gašpara a spol. rozhodoval aj morálne zvrhlý sudca, ktorý predtým nezákonne ordinoval zdravému človeku liečbu degradujúcu ľudskú dôstojnosť. Bez akéhokoľvek lekárskeho odporúčania, bez akejkoľvek diagnózy. Ako mám veriť takémuto sudcovi, že tentokrát konal zákonne, ak v inom prípade postupoval ako mafiánsky poskok?

Kde je tu nezávislosť súdov a samotných ústavných sudcov, o ktorých meditoval Ústavný súd, keď vyhlásil nesúlad ústavy (stavného zákona) s ústavou vo veci previerok sudcov? Ťažko uveriť tomu, že Ústavnému súdu išlo o čistotu právneho štátu viac, ako o strach z toho, že previerky by všetku tú justičnú špinu vyliali na povrch.

Keď som naposledy žiadal o obnovu bezpečnostnej previerky na stupeň prísne tajné, musel som prvý krát v živote absolvovať aj bezpečnostný pohovor. To sa robí v prípade nejakých nezrovnalostí v podkladoch alebo zistených informáciách. V tomto prípade išlo skôr o demonštráciu sily po predtým realizovanej spravodajskej operácii, ktorá počítala aj s mŕtvymi. Plukovník vojenského spravodajstva vo veku kapitána sa ma prišiel spýtať na podľa neho niekoľko zásadných otázok. Prehrabal sa v mojich výpisoch z účtu, lebo k nim majú dnes tieto orgány online prístup, a začal sa pýtať.

Nešlo mu do hlavy, že prečo mesačne platím 56,07 eur nejakému BARMO (Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany). Čítate dobre, spravodajský dôstojník sa ma pri bezpečnostnom pohovore pýtal na mesačnú platbu 56 eur za odkúpený byt. Pritom ju mal uvedenú v prehľade pravideľných platieb s vysvetlivkou, že ide o splátku zvyšku z ceny odkúpeného služobného bytu.

Takže v prípade nepohodlného generála tomuto štátu vadí ochádzajúca platba 56 eur. V prípade sudcov, prokurátorov a špeciálnych prokurátorov štátu, teda nám všetkým nevadia prichádzajú státisícové či miliónové obnosy? Nikomu ani nevadia spoločné žranice, polovačky a ožieračky vysokopostavených sudcov a prokurátorov s pochybnými indivíduami.

Ako sa dostať von z tohto mafiánskeho gulagu?

Naše formálne piliere právneho štátu navonok pôsobia často viac ako zločinecké organizácie. Na transparentné inštitúcie garantujúce funujúci a spravodlivý právny štát sa príliš nepodobajú Pokým sa ani súdna rada nevie dopátrať, kto je tajomný milionár na Najvyššom súde, nemôžeme mať istotu, že akékoľvek súdne rozhodnutie je len výsledkom tajných a nezákonných dohôd.

Jedinou možnou cestou sú tvrdé a nekompromisné previerky všetkých funkcionárov vybavených mimoriadnymi právomocami rozhodovať o našich životoch a základných ľudských právach. Byť sudcom, prokurátorom, spravodajským dôstojníkom či policajtom je výsada. Nemôže to byť hocikto. Títo ľudia su musia podriadiť aj obmedzeniu svojho súkromia, lebo práve oni môžu najviac zasahovať do nášho súkromia.

Musíme mať nástroje a možnosti pozrieť sa na to, čo sa deje na ich účtoch, či si mohli zarobiť na luxusné dovolenky a nehnuteľnosti, na to s kým a prečo sa stýkajú. Treba to robiť diskértne, ale dôsledne u všetkých do jedného, počnúc predsedom Najvyšieho či Ústavného súdu alebo generálnym prokurátorom a končiac radovými sudcami, prokurátormi a vyšetrovateľmi.

Použitý zdroj: https://e.dennikn.sk/2612127/hlada-sa-sudca-najvyssieho-sudu-ktoremu-prislo-na-ucet-600-tisic-eur-hrozi-mu-strata-funkcie-aj-trestne-stihanie/

Zdroj foto: Wikimedia Commons

Autor koláže: Pavel Macko

The post Judáši naďalej sedia v justícii appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Blogy

O tom, ako Žilinkova prokuratúra v skutočnosti ctí zákonnosť:

https://blog.sme.sk/pavelmacko/spolocnost/v-mafianskom-state-sa-prokuratura-riadi-omertou

Základné otázky k nahrávkam z chaty:

https://blog.sme.sk/pavelmacko/spolocnost/sedem-otazok-a-odpovedi-k-chatagate

O tom, ako Žilinka opät pôsobil ako Agent 363:

https://pavelmacko.sk/2021/10/25/svedectvo-vraj-nie-je-dokaz/

O tom, že koalícia už stratila energiu a súdržnosť na to, aby urobila nejaké skutočné reformy. A tak bude udržiavať v podstate Ficove dedičstvo:

https://pavelmacko.sk/2021/10/25/komentar-koalicia-uz-ziadnu-reformu-nezrealizuje/

Podcasty

O raste cien energií a čo je za tým:

https://pavelmacko.sk/podcasts/co-sa-deje-s-cenami-energii/

O rozpočte na obranu na rok 2022:

https://pavelmacko.sk/podcasts/komentare-25-10-2021-obranny-rozpocet/

O vysokej hre okolo nahrávok a Facebook Papers:

https://pavelmacko.sk/podcasts/komentare-26-10-2021-chatagate-je-vysoka-hra/

O rozdielnom prístupe k disciplíne a poriadku v ozbrojených zložkách štátu:

https://pavelmacko.sk/podcasts/disciplina-v-ozbrojenych-zlozkach-statu/

Príspevky na facebooku

O vzniku Československa a jeho význame pre náš národ:

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4831539180200172

Odkaz generálnemu prokurátorovi Žilinkovi v súvislosti s jeho selektívnym prístupom k zákonnosti:

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4829690297051727

Otvorený list generálnemu prokurátorovi Žilinkovi o jeho prístupe k nezákonnému postupu OČTK:

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4825575827463174

Prvotná reakcia na zverejnené nahrávky z chaty:

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4825123510841739

O nácvikoch výpovedí medzi advokátmi obvinených a svedkom Kaliňákom:

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4824479250906165

Pravda o Ficových jasnovideckých schopnostiach a charaktere:

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4822432354444188

The post Týždeň očami generála 25.10.-29.10.2021 appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#bezpečnosť #Bezpečnostná rada SR #koalícia #politika #reformy #vláda SR

Spľasla ďalšia bublina. Hlučne oznámená komisia, navyše dosť neštandartne zriadená pod Bezpečnostnou radou SR a v neobvyklom zložení, bola v tichosti rozpustená už 8. októbra 2021. Bez výstupov. Tie v tomto zložení a s pochybnou legitimitou ani nebola schopná vygenerovať.

Výstupy sa tvorili aj tak inde, než v komisii. Údajných 17 opatrení nebolo nikdy riadne predstavených. Koalícia sa na nich nedokázala zhodnúť. Takéto „kupovanie času“ má krátku životnosť a vždy skončí ešte väčším problémom.

Podobne tomu bude aj s ostatnými reformami. Koalícia sa na nich nevie politicky dohodnúť. Už Plán obnovy si najprv predstavovali strany individuálne na svojich tlačovkách a až potom dávali dokopy jeden plán. Je nemožné, aby dokázali dať dokopy jednu zmysluplnú reformu, ktorá pomôže Slovensku a jeho občanom.

Záver

Budeme radi, ak sa im podarí dať dokopy aspoň zdanie nejakých reforiem. Minimálne tých, ktoré formálne potrebujeme na čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy. Skutočné reformy a rozvoj Slovenska môže priniesť až nová garnitúra. Ale to len vtedy, ak vyhrajú voľby nepopulistické demokratické a proreformné strany. To je zatiaľ v nedohľadne!

Zdroj: https://domov.sme.sk/c/22768677/obnova-dovery-v-stat-ako-to-vyzera-s-opatreniami.html

The post Komentár: Koalícia už žiadnu reformu nezrealizuje appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Väčšiu strategickú chybu ťažko hľadať. Ak by mala eurozóna padnúť, padla by aj bez nás. Ale ak by ju položilo Slovensko, tak by sme to cítili celé generácie. Eurozóna prežila. Zato Slovensko zažilo svoj najdlhší vývojový pochod späť v ére samostatnosti.

Odovzdanie všetkej moci Smeru znamenalo následný rozklad všetkého, čo sa rozložiť dalo. Ľudia vlani vo voľbách volili zmenu. Tá ale neprišla. Opäť je za tým absencia akéhokoľvek strategického uvažovania. Absentuje aj pocit zodpovednosti voči občanom. Zostal len tvrdý boj o virtuálne percentá uprostred krízy. Uviazli sme v chaose a nenávisti. Spoločnosť je rozdelená ako nikdy. Najväčší sebaklam je viniť z toho len opozíciu.

Foto: TASR/DennikN

The post Absencia stratégie vedie skoro vždy k chaosu appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Advokátska komora je elitárska organizácia, ktorá obmedzuje konkurenciu v poskytovaní právnych služieb a hocikoho medzi seba nepustí. Ale ani tak ľahko nikoho nevypudí a svojich členov spravidla bráni zubami nechtami. Túto uzavretosť advokátska komora odôvodňuje tým, že garantuje kvalifikáciu advokátov a kvalitu poskytovanej právnej pomoci. No ani zďaleka to tak v praxi nevyzerá.

Právna pomoc je pre bežného občana extrémne drahá až nedostupná a výsledok je často neistý. Úspešnosť viacerých advokátov je viac dôsledkom ich známostí a schopnosti veci vedieť „vybaviť“. To je ešte ten lepší prípad. Nájdu sa aj úplní šarlatáni, ktorí svoj právnický titul a funkciu sú schopní zneužiť na šírenie bludov alebo svojej budúcej politickej agendy.

To sa môže stať v každej profesii, ale u advokátov by sa čakalo, že sa s takými členmi vedia vysporiadať veľmi rýchlo. Inak časť tejto kasty môže dostať občanov do úzkych. Samotná kasta môže byť spokojná, lebo občan inú možnosť, než sa obrátiť na oficiálneho advokáta väčšinou nemá. Teda dopady poškodenej reputácie celého stavu sú minimálne. Je to zákonom garantovaný biznis.

Je advokátsky monopol večný?

Bývalý generálny prokurátor Čižnár a jeho syn si otvorili advokátsku kanceláriu. Rozšírili tak rady tých prominentných advokátov, ktorým stačia ich konekcie viac ako skutočné právne vedomosti. Na tom by nebolo nič zlé, keby všetci mali rovnakú štartovaciu čiaru. Ale ak sa obmedzená rodina advokátov čoraz viac plní prominentnými policajtami, prokurátormi a sudcami, je to zlá správa pre občana. Mnohí z týchto bývalých papalášov si buď nechali otvorené zadné dvierka alebo sa podieľali na kontroverzných veciach.

Posledné tri roky ukazujú, že v našej polícii, prokuratúre a na súdoch bolo množstvo korupčníkov a pochybných indivíduí, u ktorých sa občania ťažko mohli dočkať spravodlivosti. Ale vedeli si ju kúpiť, ak na to mali dosť peňazí. Poslednou zúfalou šancou na spravodlivosť bola advokácia, ktorá by ju pre nich vybojovala. Ale tá sa masívnymi akvizíciami prominentov stáva rovnakým ihriskom, na ktorom je bežný občan takmer bez šance.

Páni advokáti a panie advokátky by sa mali zamyslieť nad tým, či chcú v tomto trende aj naďalej pokračovať. Výkon advokácie je slobodné rozhodnutie kvalifikovaného občana, ale je značne obmedzené podmienkami a rozhodovaním advokátskej komory. Jedného dňa by mohlo niekoho napadnúť tento elitársky klub zrušiť, alebo zásadne upraviť podmienky pre fungovanie tohto biznisu.

Použitý zdroj:

https://domov.sme.sk/c/22714536/ciznar-sa-vracia-ako-advokat.html

The post Aj advokátska komora potrebuje očistu appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#Bonul #Fico #korupcia #Lama SK #Makó #Smer -SD

Ktože nám to kričí?

Lama SK sa totiž s Bonulom uchádzali o zákazky pre poštu už za vlády Smeru. Dnes sa hovorí, že za firmou by mohol byť bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy a smerácky nominant Ladislav Makó. Aspoň to tvrdí predseda Smeru Robert Fico. Je zaujímavé, že štát s miliardovým bezpečnostným aparátom nevie zistiť skutočných vlastníkov jednej firmy, ktorá naviac dostáva lukratívne štátne zákazky na úseku bezpečnosti.

Ale ak to na videách a tlačovkách vykrikuje Robert Fico, môže to byť pravda. Nikto z politikov nemá také podrobné informácie z bezpečnostných zložiek a tým zrejme aj podsvetia, ako práve predseda Smeru. Vtedy ešte premiér Fico o pochybnostiach o verejnej zákazke za 22,5 milóna pre Slovenskú poštu nekričal. Bonul v takzvanej súťaži (elektronickej aukcii) vyhral s cenou takmer rovnakou ako Lama SK. Rozdiel bol len 0,2 % z hodnoty zákazky a Bonul tak získal kšeft za 22,447 milióna eur.

Raketový rast po nástupe Smeru

Po nástupe Smeru úplne bezvýznamná firma Bonul začala raketovo rásť. Stala sa zrazu jednou z najsilnejších bezpečnostných firiem na Slovensku. Ako inak, než tým, že takmer celý biznis postavila na verejných zákazkách v rukách Smeru. Robili všetko. Strážili objekty, prevážali peniaze, na ministerstve obrany ťahali optické káble a ktovie čo ešte.  Dokonca stavali pre NATO budovu vo Vajnoroch, hoci sa tehly a malty sotva dotkli. Maximálne tam po nich zostali „oči a uši“, ale to je vec iných , aby si to preverili.

Boli preferovaní a nedotknuteľní. Výpovede svedkov v trestnom konaní ukazujú, že niektorí z nich ovládali štát. Premiér k nim chodil na večierky, syn majiteľa na oplátku mal otvorené dvere na Súmračnú či na Pribinovu. Ale hlavne, partička okolo Bonulu sa schádzala na „neutrálnej“ pôde na  rôznych poschodiach budov v Bratislave a koordinovala. Ak by ste sa opýtali zamestnancov Bonulu, počuli by ste samú chválu. Dobré platy, pracovné podmienky aj starostlivosť o zamestnancov. Prečo by aj nie, veď bolo z čoho. Platili to občania.

Kartel by vyzeral podobne

Zaujímavé je, že v uvedenej súťaži, ktorú tesne vyhral Bonul,  firma Lama SK dala ponuku len o 10 eur nižšiu než bola očakávaná cena zákazky vo vyhlásenej súťaži. Normálne by ste čakali, že súťaž stlačí ceny výrazne dole. Bonulu v tomto prípade na vybratie takmer celého jackpotu stačilo znížiť ponukovú cenu o 53 tisíc z maximálnej ceny 22,5 milióna.

Nemám najmenší dôkaz o tom, že Smer alebo dnešná vláda by manipulovali zákazky. Len tuším súvislosti  v prípade Smeru, Bonulu a Lamy SK. Ale chcem veriť, že je to len náhoda. Lebo inak by to vyzeralo aj ako kartel, ku ktorému sa dnes už Ficov Smer nehlási.

Viac o predmetnom obstarávaní:

Firma blízka Makoóvi chcela zákazku u poštárov už za Fica. O pár eur ju porazil Bonul | Aktuality.sk

Zdroj foto: facebook (aktuality.sk)

The post Laikovi by sa Lama a Bonul mohli zdať ako kartel appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#justícia #korupcia #mafiánsky štát #NAKA #OĽaNO #prokuratúra #SIS #ťažiskový bod

Ťažiskom vlády je boj s mafiánskym štátom

Najjednoduchšia definícia ťažiska (ťažiskového bodu) vojska či protivníka je, že je to niečo, čo je zdrojom moci, ktorá dáva protivníkovi morálnu alebo fyzickú silu, voľnosť konania, alebo vôľu bojovať. Teda ťažiskový bod protivníka (politickej strany) sa považuje za „zdroj sily“. Na rozdiel od fyziky, takýchto ťažiskových bodov, či zdrojov sily môže byť viac. Aj keď niektoré nástroje sa vo vojenstve a politike môžu líšiť, podstata konfliktu a stratégie pre jeho vedenie sú veľmi podobné či totožné.

Najznámejšou stratégiou je ochrániť si vlastný ťažiskový bod (obrana) a intenzívne útočiť na ťažiskový bod protivníka (útok). Teda neútočíte na protivníka všade, ale hlavne tam, kde čerpá svoju silu, lebo tam je najzraniteľnejší. Jeho sily a prostriedky môžu zostať takmer neporušené. Ale ak zničíte jeho ťažisko, je ako telo bez srdca. Krvný obeh sa zastaví a aj predtým zdravé orgány odumierajú.

Vládna koalícia začínala s ústavnou väčšinou. OĽaNO v nej malo ohromujúcu prevahu, ale nemalo žiadny program. Dali len sľub, že sa vysporiadajú s korupciou a štruktúrami mafiánskeho štátu. Občania im to uverili a dali im veľký mandát. Toto si nedovolil nikto z potenciálnych koaličných partnerov spochybniť a preto sa antikorupčnosť stala aj hlavným ťažiskovým bodom celej koalície. Ale partneri si priniesli so sebou aj svoj (často nereálny) program a sľuby svojim voličom. A tak sa druhým ťažiskom (prioritou) koalície stala zásadná zmena pomerov na Slovensku. Nikto síce pred voľbami ani po nich nepovedal, aká zmena to má byť, ale ľudia uverili.

Mala to byť reformná vláda s ústavnou väčšinou. Lenže pandémia covidu-19 jej urobila zásadnú čiaru cez plány. Jedinou reformou, ktorú táto vláda ohlásila, bola reforma justície. Tú sa podarilo aj čiastočne rozbehnúť, než narazila na zásadný odpor súdnej kasty, ktorá si tu užívala tri desaťročia úplnej nezávislosti bez akejkoľvek kontroly. A mnohí sudcovia sa nakoniec utopili v korupčnom bahne.

Okrem toho nezačala z reforiem vôbec nič. Dokonca ani Plán obnovy nie je úplným balíčkom zásadných reforiem, ktoré občania čakali a ktorý by výrazne posunul krajinu dopredu. Ale sú v ňom vďaka tlaku Európskej komisie aspoň zárodky reforiem. Jedinou lastovičkou je možno práve v týchto dňoch ohlásená reforma zdravotníctva nového ministra zdravotníctva. Bez nej nám EÚ ani nedá peniaze na túto časť plánu obnovy.

Ale ani reforma zdravotníctva, ak sa na nej koalícia vôbec dohodne, už nezachráni reformný profil koalície. Ten vláda stratila z objektívnch príčin, keď prišla pandémia. Ale stratila ho aj vlastnou neschopnosťou sa dohodnúť a efektívne riadiť krajinu v kríze. Naviac koalícia úplne zlyhala pri spracovaní plánu obnovy. Nejde o jeho konečnú podobu, ale o samotný proces tvorby plánu a premrhanú šancu a sľuby o reformnom lete.

Vláda mala jedinečnú možnosť mobilizovať spoločnosť a odbornú verejnosť, mať pod vlastnou taktovkou odbornú aj verejnú diskusiu. Práve toto z nej mohlo v očiach verejnosti urobiť reformnú a rozumnú vládu. Mnohí by jej odpustili aj prešľapy pri riadení pandémie. Namiesto toho prišla zničujúca druhá vlna pandémie, na ktorej sa opozícia pochopiteľne celkom výdatne priživila a vláda v nej zlyhala.

Cieľom hráčov v pozadí a opozície je totálny rozvrat

Posledné, čo tejto vládnej koalícii zostalo, je silný protikorupčný náboj. Zatiaľ čo pre OĽaNO je to jediná priorita a schopnosť, na ktorej celé hnutie stojí a padá, pre ostatných koaličných partnerov, azda s výnimkou Za ľudí, je to len vedľajšia priorita. Okolnosti sa vyvinuli tak, že vláde ako celku zostala len táto posledná zložka kredibility, pre ktorú ju ešte ľudia tolerujú.

Ak sa niekomu podarí spochybniť a rozložiť aj toto posledné ťažisko, tak položí celú vládu a rozdupe na prach celé OĽaNO. Najmä, ak sa o to budú usilovať aj ďalší, nielen predstavitelia opozície, ktorí nesú priamu zodpovednosť za stav krajiny.

Toto všetko vystrašená mafia a oligarchovia v pozadí veľmi dobre vedia. Pár tragédií stíhaných osôb a pár chýb vlády im poslalo ideálnu nahrávku. Smrť generála Lučanského bol ako dar z nebies. Narýchlo vytvorená skupina „AllForMilan“ z pochybných profilov na sociálnej sieti a intenzívne financovanie kampane priniesli svoje plody. Verejná mienka sa začala otáčať. Mafii a opozícii sa podarilo zasiať semiačko pochybností. Ale chcelo to niečo viac.

Vhodná situácia nastala práve teraz. SIS, ktorá nemala nikdy príliš dobrú povesť, sa pustila do heroického boja s údajnou skupinkou, ktorá všetko manipuluje. Podľa SIS a opozície to vyzerá tak, že vlastne žiadna korupcia neexistuje a jediní zločinci sedia v NAKA a v prokuratúre. Všetko tu vraj riadi záhadná skupinka, ktorá má byť politicky ovládaná a ktorá môže zničiť každého, koho sa jej zachce.

Teda už to nie je len vystrašená opozícia a mafia, ale aj štátna inštitúcia, ktorá vážnym spôsobom spochybňuje objektívnosť celého protikorupčného vyšetrovania. Vo vytvorenom spravodajsko-informačnom hluku úplne zaniká, že sa tak deje v čase, keď bolo zadržané najvyššie vedenie SIS. Rovnako si už nikto nespomenie, že táto organizácia bola hluchá a slepá minimálne celých dvanásť rokov bývalej vlády.

Intenzita jej práce je dnes mnohonásobne vyššia, ako keď sa tu diali obrovské korupčné zverstvá a plánovali vraždy nielen novinára, ale aj prokurátorov a advokátov. Ako to, že vtedy boli spravodajské služby ticho a nezaregistrovali takýto pohyb? Rovnako v tomto hluku zaniká, že špičkami mnohých mafiánskych gangov sú alebo boli práve bývalí príslušníci spravodajskej služby. Načo je nám služba, ktorá generuje zločincov a ani si ich nevie ustrážiť?

Sme na pokraji úplného rozkladu štátu

Netreba sa pozastavovať nad chovaním lídrov Sme rodina, alebo ich nadbiehaním opozícii, najmä Hlasu. Sme rodina to nikdy s bojom proti mafii a korupcii nemyslela vážne. Išlo jej len o účasť vo vláde, mocenské pozície a hlavne prístup k poriadnemu balíku zdrojov. Biznis model v podobe startupovej strany sa bez účasti na moci dlhodobo nedá udržať. Vstup do protikorupčnej koalície bola jediná reálna možnosť, ako sa dostať k moci. Hnutie pokračovalo vo svojich avantúrach, tvárilo sa ako tmel v koalícii a tolerovalo dokonca aj silnú protikorupčnú rétoriku.

Prvé zaváhanie nastalo, keď začali hromadné zatýkania vysokých funkcionárov bez rozdielu. Lídri si uvedomili, že by časom mohol prísť rad aj na cyperské schránky a preverovanie pôvodu majetku. Zadržanie riaditeľa SIS a predtým jeho nominanta bol jasný signál do boja. Pragmatickí politici Sme rodina pochopili, že nemôžu nechať nič na náhodu. Skutočne rozviazané ruky polície sú existenčná hrozba pre mnohých. Za týchto okolností má budúce spojenectvo s Hlasom strategický význam. Tieto dve strany majú spoločné záujmy, ktorými sú: prežiť, udržať si majetok, zostať u moci a mať kontrolu nad štátom a bezpečnostnými zložkami.

Slovenská informačná služba, zasiahnutá totálnou stratou reputácie bojuje o prežitie. Takýto boj je vždy neúprosný a zúfalý. Zdanlivo je ovládaná stranou Sme rodina, ale má svoju vlastnú agendu. Vo väzbe má svoje vedenie. Viacero jej bývalých členov sa plne zapojilo do činnosti mafie. SIS rozohrala hru, nepredstaviteľnú v inej demokratickej krajine. Najväčšie vládne hnutie jej svojou neobratnou rétorikou a polícia zbytočnou okázalosťou pri vykopávaní dverí nahrali.

Kvôli ďaleko menším prešľapom spravodajských zložiek v afére Watergate padla aj hlava USA. U nás SIS cielenou manipuláciou, utajeným/neutajeným stretnutím ústavných činiteľov v jej réžii a utajovanou a ihneď uniknutou správou spustila procesy, ktoré sa môžu vymknúť kontrole. SIS vzniesla veľmi vážne obvinenia, vytvára dymovú clonu a pod rúškom utajovania si spravodajci myslia, že vlastne nemusia nič dokázať. Stačí rozohrať hru.

Dosiahli sme bod zlomu

Tento konflikt, ktorý tu rozpútala SIS s opozíciou, ktorej korupčné správanie SIS celé roky prehliadala, sa dostal do štádia, že nemôže skončiť bez obetí. Buď SIS preukáže svoje obvinenia a nastane čistka v prokuratúre a NAKA, alebo musí prísť radikálne riešenie v podobe okamžitého zručenia SIS, zabavenia a ochránenia všetkých prostriedkov a dôkazov. Následne by malo prísť k tvrdému a kvalifikovanému vyšetrovaniu jej činnosti počas tridsaťročnej histórie. Predtým ale treba upraviť Trestný zákon a výrazne zvýšiť sadzby za zneužívanie právomocí verejného činiteľa.

Na rozdiel od ministra vnútra nemusím byť politicky korektný a chváliť SIS. Nie som ani tlačený k múru, hoci práve o to sa niekto na jar 2017 aj za podpory spravodajských služieb intenzívne snažil. Rovnako nemám potrebu byť zo sentimentálnych dôvodov solidárny s bývalými kolegami spravodajcami, ako môj kolega analytik spoza hraníc. Slovenská informačná služba spustila hru spochybňujúcu samotné základy tohto štátu. Ak má pravdu, klobúk dole a treba rázne konať. Ale ak pravdu nemá, tak sme v rovine pokusu o sabotáž vlastného štátu a to aj v trestnoprávnej rovine.

Je čas položiť všetky dôkazy na stôl a nekompromisne vyriešiť tento rébus. Musí platiť padni komu padni. Musíme zodpovedať základnú otázku, kto má v tomto spore pravdu. Rovnako musíme dostať odpoveď na otázku, kto nám skutočne vládne. Ak je náš politický proces hračkou v rukách spravodajských služieb, tak naša mladá demokracia má existenčný problém. Agent Kyselica totiž nemusí byť osamelý hráč. Nedávno, ešte keď bol na slobode, riaditeľ SIS „dal dole“ ústavného sudcu Mamojku. Nezabudol dodať, že SIS má rozpracovaných ďalších dvadsať sudcov.

Dali páni zo SIS trestné oznámenia a dôkazy orgánom činným v trestnom konaní? Alebo tu má niekto nasadené desiatky „spolupracovníkov“ v štátnych orgánoch, prokuratúre, súdoch, politických stranách a vydiera množstvo verejných funkcionárov?

The post Útok na ťažisko OĽaNO a koalície sa začal appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#Colonial pipeline #Irán #kritická infraštruktúra #kybernetická bezpečnosť #kybernetický útok

Kybernetický útok vyradil rozsiahlu potrubnú sústavu

Hackeri minulý týždeň ukázali svoju silu. V spojených štátoch napadli počítačové siete operátora potrubných systémov Colonial pipeline. V Írsku sa nabúrali do zdravotného systému a v Nemecku sa tiež museli vysporiadať s kybernetickým útokom. Útok na Colonial pipeline v Spojených štátoch bol jednoznačne historicky najväčším kybernetickým útokom na kritickú infraštruktúru. V tomto prípade ide o takmer 9 tisíc kilometrový (5500 míl) systém potrubnej prepravy hotových ropných produktov (benzín, nafta, letecké palivo a vykurovacie oleje) z rafinérií v Mexickom zálive v okolí Houstonu cez celé východné pobrežie USA až do New Jersey.

Podľa portálu foxbusiness.com, spoločnosť denne prepravuje 380 miliónov litrov palív, čo predstavuje 45 % celovej spotreby palív v dotknutých štátoch na východnom pobreží USA. Takže dosah výpadku dodávok palív bol obrovský. Negatívne dopady boli naviac umocnené nákupnou panikou, ktorú informácie o poruchách systému sprevádzali. Za útokom boli kriminálne živly napojené na hackerskú sieť Darkside z Východnej Európy. Požadovali od operátora výpalné 5 miliónov dolárov. Po pár dňoch váhania nakoniec Colonial pipeline toto „výkupné“ zaplatila. Jeho výška totiž neprekročila ani zaokrúhľovaciu chybu vo výške ročných tržieb spoločnosti. Aj keď boli dohady, že za útokmi by mohla byť oficiálna ruská stopa, tieto dohady sa nepotvrdili.

Skutočný problém je totiž niekde inde. Americké spoločnosti využili relatívne mäkké pravidlá pre kybernetickú bezpečnosť pre súkromné firmy. Náklady na kvalitnú kybernetickú bezpečnosť nie sú malé. Na druhej strane, skutočné spôsobené škody majú ďaleko väčší presah než škody u samotného poskytovateľa služieb. Podľa Hillary Vaughn väčšinu škôd nesie verejnosť a to v dôsledku zrušených aktivít, narušenia prepravy tovarov a podobne. Vo svojom článku Hillary Vaungh vo FOXBusiness uvádza, že v minulom desaťročí vrátane roku 2020 sa stalo viac ako stovka podobných, aj keď menších útokov. U mála z nich sa podarilo zistiť útočníka. Väčšina objasnených útokov mala pôvod v Číne.

Nová legislatíva a opatrenia proti kybernetickým útokom

Oslovení experti sa zhodli, že úspešný spektakulárny útok, ako ten na Colonial pipeline, povzbudí ďalších útočníkov. Vzhľadom na stav kybernetickej ochrany proti sofistikovaným hrozbám je možné očakávať desiatky až stovky podobných pokusov. Zastupujúci riaditeľ Agentúry pre kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť kritickej infraštruktúry (CISA) Brandon Wales tieto obavy nepriamo potvrdil v odpovedi na otázky výboru Senátu USA pre vnútornú bezpečnosť.

V dôsledku útokov budú v rámci iniciatívy Pipeline Security Initiative v rámci Národného centra manažmentu rizík vykonávané hodnotenia potrubných systémov vo formáte privátno-štátnych partnerstiev (PPP). Očakáva sa aj rýchla legislatívna reakcia, ktorá sprísni podmienky kybernetickej bezpečnosti. Dovtedy môže situáciu riešiť prezident Biden svojimi dekrétmi. Podobne ako v Európe, aj v USA ide o citlivú politickú záležitosť. Podstatou je, do akej miery môže štát regulovať a nariaďovať kybernetické bezpečnostné štandardy súkromným firmám. Zatiaľ, čo v USA volili trocha liberálnejší prístup, v Európskej únii panuje zhoda, že ak tieto súkromné služby majú veľký dosah na zákazníkov, môžu podliehať regulácii.

Kybernetické hrozby sú čoraz nebezpečnejšie a už dávno nie sú len záležitosťou vo virtuálnom kybernetickom priestore. Majú čoraz väčšie fyzické dopady. Aj keď ide väčšinou o aktivity individuálnych hackerov alebo kriminálne gangy, posledné útoky naznačili, aké veľké škody môžu napáchať. Na mieste je však otázka, aké kapacity môžu mať vlády krajín, ktoré investovali do spôsobilostí kybernetickej vojny. Nedávny útok na iránske jadrové zariadenie naznačuje mnohé.

Preto je dobre, že obrana proti kybernetickým hrozbám našla svoje miesto aj v našej novej bezpečnostnej stratégii. Európska únia začala s implementáciou novej stratégie kybernetickej bezpečnosti a koncom minulého roka uviedla do platnosti novú smernicu pre kybernetickú bezpečnosť. V mesiaci apríl 2021 dala Európska rada zelenú vzniku nového kompetenčného centra kybernetickej bezpečnosti v Bukurešti. Na Slovensku je práve teraz v Národnej rade SR na prerokovanie novela zákona o kybernetickej bezpečnosti. Ide o dobre pripravený kompromisný návrh, ktorý umožňuje prípadnú korekciu vo svetle posledných udalostí.

The post Experti čakajú ďalšie kybernetické útoky na infraštruktúru appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Aj keď sa postupne rozbieha očkovanie a zvyšujú dodávky očkovacích dávok, do dosiahnutia kolektívnej imunity máme ďaleko. Viaceré  krajiny  usilovne hľadajú cestu, ako výrazne zvýšiť počet zaočkovaných.

Od nedostatku vakcín k nedostatku zaočkovaných

Podľa prieskumov sa chce dať zaočkovať menej ako 50% Slovákov. Na dosiahnutie kolektívnej imunity potrebujeme dosiahnuť podstatne vyššie percento zaočkovaných. Aj pri zarátaní počtu ľudí, ktorí už prekonali chorobu a zníženej mobilite časti populácie, potrebujeme podstatne vyššie percento.

Chorobu prekonalo už 600 tisíc ľudí. Na dosiahnutie aspoň  minimálnej úrovne kolektívnej imunity potrebujeme podľa odborníkov zaočkovať najmenej ďalších 60 % populácie okrem tých, čo chorobu prekonali alebo sú už zaočkovaní.  Pre skutočne účinnú imunitu potrebujeme dokonca ešte podstatne väčšiu vyššiu úroveň preočkovania populácie.

Doteraz bol najväčším celosvetovým problémom nedostatok vakcín. Tie sú postupne k dispozícii vo väčších množstvách aj na Slovensku. Skutočným problémom, ktorý ohrozuje účinné vyriešenie pandémie, je dobrovoľnosť očkovania. Prakticky nikde na svete nie je dobrovoľný záujem o očkovanie tak vysoký, aby sa dala dosiahnuť účinná kolektívna imunita a tým postupné zastavenie pandémie.

Nezodpovedané otázky

Momentálne si užívame postupné uvoľňovanie obmedzujúcich opatrení z dlhej a tragickej druhej vlny pandémie. Zatiaľ je vývoj vďaka opatreniam a postupnému očkovaniu priaznivý. Ale takmer určite nás čaká aj tretia vlna pandémie. Otázka je len, kedy príde a ako budeme na ňu pripravení.

Doteraz sme riešili, ako pomôcť ľuďom a podnikateľom dotknutým vládou nariadenými obmedzeniami. Vymýšľali sa podporné schémy, zaviedol sa kurzarbeit, uplatňujeme covidové OČR.  Pri vakcinácii bolo najväčším problémom, kde narýchlo zohnať vakcíny a ako zabrániť predbiehaniu sa v čakárni na očkovanie. Ale s postupným rastom počtu zaočkovaných a hlavne s dostatkom vakcín bude Slovensko spolu s ďalšími demokratickými krajinami riešiť ďaleko ťažšie politické a morálne dilemy. To, či budeme potrebovať covid pas a či nedôjde k diskriminácii pri cestovaní tých osôb, ktoré ho nebudú mať, bude ten najmenší problém.

Ako už bolo uvedené, na zastavenie pandémie nám nepomôže žiadna forma covid pasu. Potrebujeme kolektívnu imunitu a eliminovať šírenie a mutácie vírusu SARS-Cov-2. Čo by sme mohli robiť, ak chceme dodržať dobrovoľnosť očkovania? Ako motivovať ľudí na očkovanie? Budeme musieť pristúpiť k aktívnej motivácii, nátlakovým motivačným metódam, alebo dokonca zaviesť povinné očkovanie?

Očkovanie nepostupuje rovnomerne

Aj napriek tomu, že Rusko podľa vlastných deklarácií vyváža Sputnik V do takmer 60 krajín sveta, v očkovaní vlastnej populácie je na chvoste medzi vyspelými krajinami. Samotní Rusi Sputniku a vakcinácii ako takej príliš neveria. Ruským orgánom sa podarilo ku dnešnému dňu zaočkovať len okolo 7 % populácie.

V prípade Spojených štátov pokračuje vakcinácia mimoriadne dobre. Ku dnešnému dňu už majú zaočkovaných 148,5 mil. obyvateľov, čo je viac ako 56,7 % populácie nad 18 rokov. K tomu treba prirátať viac ako 32 miliónov ľudí, ktorí chorobu prekonali.  No aj tak experti odhadujú, že sa im podarí na dobrovoľnej báze zaočkovať maximálne 70 % obyvateľov.

Podľa nášho ministra zdravotníctva máme u nás zatiaľ zaočkovaných vyše 1 milióna osôb a chorobu prekonalo 600 tisíc ľudí. Potrebujeme ešte zaočkovať minimálne 2 milióny osôb. Podľa posledného prieskumu sa ku koncu marca chcelo dať zaočkovať ešte 41,8 % občanov. Vláda doteraz nerobila prakticky žiadnu kampaň. Celkovo za reklamnú kampaň zaplatila 94 tisíc eur, čo je žalostne málo v porovnaní so stovkami miliónov eur sa antigénové testy.

Dokonca aj finančná skupina PENTA rozbehla masívnu mediálnu kampaň v prospech očkovania. Má výrazné aktíva v zdravotníctve a súkromnú zdravotnú poisťovňu Dôvera. Aj keď PENTA si potrebuje vylepšiť svoj obraz na verejnosti po zadržaní a obvinení jej bývalého šéf políciou, organizovanie reklamy na očkovanie je predovšetkým racionálne ekonomické rozhodnutie.

Liečba akútnych stavov covid-19 je podstatne drahšia, najmä ak ide o liečbu na covidových oddeleniach nemocníc. Rovnako nezanedbateľné sú dlhodobé následky choroby a potreba ich ďalšieho liečenia. Z tohto pohľadu je každá prevencia a reklama na ňu dobrá.

Minister Lengvarský sľubuje výraznú zmenu prístupu štátu. Nielen na Slovensku, ale vo všetkých demokraciách je zásadnou otázkou, či sa dobrovoľným očkovaním podarí dosiahnuť požadovaný stupeň zaočkovania. Povinné očkovanie je v demokraciách zatiaľ mimo hru.

Krajiny hľadajú cesty ako zvýšiť záujem o očkovanie

Aj napriek kampani a tragickým následkom pandémie, stále existujú veľké časti populácií, ktoré sa odmietajú dať očkovať. Najčastejšou argumentáciou je príliš krátky vývoj vakcíny, možné vedľajšie účinky a principiálna nedôvera k vládam a vedcom, ktorí si „vymýšľajú“. Dobrovoľnosť a prirodzený záujem obyvateľov o očkovanie nemusí stačiť na dosiahnutie potrebnej kolektívnej  imunity.

Taliansko uvažuje nad zavedením povinného očkovania zdravotníckeho personálu. Vláda to dôvodí tým, že nemôže dopustiť, aby nezaočkovaní zdravotníci ohrozovali ostatných občanov, ktorých zdravie majú chrániť. Podobne uvažujú aj v USA, kde chcú zaviesť povinné očkovanie príslušníkov ozbrojených síl, aktívnych aj záloh.

V štáte Západná Virgínia (USA) pristúpili k finančnej motivácii očkovania. Každý, kto sa podrobí očkovaniu, dostane 100 dolárov daňový kredit. Okrem masívnej reklamy, Američania chcú očkovanie podporiť aj rôznymi „darčekmi“.

Americký think-tank Brookings zverejnil zaujímavú úvahu ekonóma Joshua Gotbauma o možnosti nátlakového postupu zo strany zamestnávateľov. Je nepravdepodobné, že by federálna vláda zaviedla plošné povinné očkovanie. Podľa Gotbauma by tak mohli urobiť viacerí zamestnávatelia. Aj v Amerike platia všeobecné ľudské práva, vrátane možnosti odmietnuť očkovanie. Ale predsa len ich zamestnávatelia majú viacero možností, ako nepriamo zatlačiť na zamestnancov, aby sa dali zaočkovať. Tí síce musia rešpektovať práva a slobody zamestnancov, ale súčasne majú povinnosť chrániť zdravie tých ostatných.

Od motivácie k nepriamemu nátlaku?  

Základným argumentom k agresívnejšiemu prístupu k očkovaniu je potreba vyváženia slobody a zodpovednosti. Nezodpovedný jedinec, ktorý sa nechce dať sám zaočkovať potenciálne ohrozuje stovky ďalších ľudí. Zástancovia striktného prístupu argumentujú spôsobom, že jazda bez vodičského oprávnenia, či po troch pivách tiež nie je výlučne slobodná voľba účastníka cestnej premávky.

Napríklad v amerických školách funguje precedens povinného očkovania už dnes. Všetky deti sa musia povinne očkovať, aby mohli navštevovať školu. Výnimku tvoria len zásadné náboženské dôvody a zdravotná kontraindikácia.

Možnosti zamestnávateľov na Slovensku sú našťastie výrazne menšie ako v USA. Ale už pri testoch sa ukázalo, že firmy dokázali „prinútiť“  zamestnancov, aby sa pravidelne testovali. Podobne postupovala vláda pri zákazoch vychádzania. Už dnes musia mať zamestnanci napríklad v potravinárskych prevádzkach základnú zdravotnú spôsobilosť. Môže sa stať, že jej súčasťou sa stane aj očkovanie proti covid-19.

Na priame nariadenie povinného očkovania sa asi nenájde politická vôľa. Ale pokiaľ bude úroveň zaočkovania nízka, tak sa dlhodobým problémov s týmto ochorením nevyhneme. Čoraz viac bude vystupovať do popredia otázka, čo s tými, ktorí odmietnu ponuku na očkovanie. Majú dostať všetky finančné kompenzácie? Nemali by sa podieľať na zvýšených nákladoch ich prípadnej liečby, ktorej prevenciu odmietli? Bude sa voči nim uplatňovať zodpovednosť,  ak nakazia ďalšie osoby, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť očkované?

Je jasné, že tieto otázky sú a aj budú extrémne nepopulárne pre politikov. Ale zo spoločnosti nevymiznú. Najmä, ak prípadné ďalšie vlny pandémie kvôli nízkemu počtu zaočkovaných budú viazať potrebné zdravotné kapacity. Tie nebudú môcť plne slúžiť napríklad chronicky chorým. Ak dôjde v dôsledku toto ku zníženiu dostupnosti zdravotnej starostlivosti a poškodeniu zdravia „zodpovedných“ občanov, napätie v spoločnosti bude rásť.

Zatiaľ stále riešime predbiehanie sa v rade. Ale držme palce ministerstvu zdravotníctva  a nám všetkým, aby kampaň za vakcináciu bola úspešná a mohli sme sa konečne vysporiadať s pandémiou.

The post Dobrovoľným očkovaním asi nedosiahneme kolektívnu imunitu appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#Krajčí #Lengvarský #minister zdravotníctva #očkovanie #povolenie #Sputnik V

Prečo sa Sputnik V nepoužíva, ak minister vydal povolenie?

Zaslepení priaznivci Igora Matoviča a OĽaNO ma nebudú mať za toto radi, ale musím to napísať. Na mieste je otázka, či bol exminister Krajčí príčetný, keď podpisoval rozhodnutie o inej vakcíne, než ktorú osobne s premiérom doviezli vojenskými špeciálmi. Buď si Krajčí už vtedy robil dopredu alibi, aby sa v prípade nešťastia mohol vyhovoriť, že on schválil inú vakcínu, alebo bol úplne mimo. Ešte ma napadá, že minister Lengvarský pod tlakom tak trocha zavádza. Ani jedno z vysvetlení nie je pre bežného občana prijateľné.

Prvé čo ma napadlo bolo to, že prečo sme nezačali očkovať vakcínou, ktorej použitie schválil minister zdravotníctva. Ak tu existuje skupina ľudí, ktorá sa chce zúfalo dať očkovať len Sputnikom, prečo im to neumožniť? Najmä, ak sa vakcíny silno dožadujú a zúfalo napádajú všetkých, ktorí im ju nechcú dať a dokonca sa vyhrážajú násilím. Stačilo im dať podpísať poučenie/reverz, že sú si vedomí, že vakcína nie je schválená ale len experimentálna a dávajú sa ňou očkovať výlučne na vlastné riziko.

Lenže tu je pes zakopaný. Krajčí aj vláda chceli, aby celé riziko prevzali na seba ošetrujúci lekári a nedali im k vakcíne žiadny certifikát. Dokonca Krajčí podľa Lengvarského do rozhodnutia uviedol inú vakcínu, než ktorú mal k dispozícii. Všetky vakcíny, aj tie schválené EMA, neprešli štandardným procesom schvaľovania, ale len tým skráteným.
Aj dnes môže minister zdravotníctva schváliť vakcínu so správnym názvom a formou ako experimentálne liečivo a v spolupráci s ruskými dodávateľmi a úradmi zoorganizovať trebárs klinickú štúdiu. V rámci nej by mohli očkovať a zároveň sledovať tých, čo si to vyslovene želajú. Vakcíne a jej dôveryhodnosti by to pomohlo, ak je dobrá ako deklarujú Rusi. Lenže to by obidve strany museli chcieť.

Lengvarský musí konať rázne a zrozumiteľne

Bohužiaľ, Igor Matovič a exminister Krajčí si nabehli a ocitli sa v hre, nad ktorou nemajú kontrolu. Ani nevnímajú všetky jej pravidlá, hráčov a ich zámery. Nový minister Lengvarský zatiaľ nič nepokazil. Ale ani ešte nevyšiel z kúta. Do jeho nominácie som investoval aj časť svojho kreditu, keď som ho otvorene podporil. Dúfam, že nielen moje očakávania splní.

Zatiaľ robí komparz v hre, ktorej nie celkom rozumie. Má obrovskú výhodu. Nie je straník, ale odborník, ktorého nominovalo najsilnejšie vládne hnutie. Mal by dať jasne najavo, že si nenechá zasahovať do svojich kompetencií iným ministrom ani odtlačiť od rečníckeho pultu. Buď ho nechajú robiť si svoju prácu, alebo má vždy možnosť odísť so vztýčenou hlavou. Nebola by to jeho hanba, ale niekoho iného.

Viac k téme:

Chcem sa dať zaočkovať registrovaným Sputnikom V – Pavel Macko (blog.sme.sk)

Zdravotníctvo je aj o obrovskom balíku peňazí – Pavel Macko

The post Povolil Krajčí očkovanie inou vakcínou Sputnik V, ako mal na sklade? appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#diskreditácia #efektívnosť #korupcia #Lengvarský #minister #rozpočet #zdravotníctvo

Zdravotníctvo spotrebúva obrovské množstvo zdrojov

Napriek všeobecným ponosom na podfinancovanie rezortu, práve do zdravotníctva idú najväčšie finančné prostriedky. Výnimkou je len nárokové sociálne zabezpečenie, ktoré je čistým transferom nárokových čiastok občanom bez sprostredkovateľov. Tieto prostriedky idú do zdravotníctva cez systém zdravotného poistenia aj priamo zo štátneho rozpočtu. Pre ilustráciu, len tento rok má ísť do zdravoitníctva viac ako 8 miliárd eur, teda zhruba osemnásobne viac ako do obrany SR. A to ešte poskytovatelia zdravotnej strarostlivosti požadujú navýšenie o cca 130 miliónov eur a nad nemocnicami visí viac ako polmiliardový dlh, ktorý by chceli opäť prehodiť na štát.

V celom systéme sa točia obrovské prostriedky a nie všetky sú efektívne využívané. Časť z týchto zdrojov skončí na súkromných účtoch alebo v neefektívnostiach, ktoré sa príliš neprejavia na zlepšení kvality poskytovnej starostlivosti a kvality zdravia občanov. Napríklad obrovské zdroje odčerpávajú dodávatelia liekov a to ešte občania okrem toho utrácajú obrovské peniaze za nepredpísané lieky a výživové doplnky.

Okolo celého zdravotníctva vznikol až nezdravý ekosystém, ktorý doslova vysáva zdroje z rezortu. Napríklad laboratórne kapacity boli z väčšej časti outsorsované do súkromných laboratórií a cena výkonov prudko vzrástla. Súkromné laboratóriá bohatnú a lekári a nemocnice, ktoré si to predtým robili sami dnes váhajú, či pre pacienta vyžiadať všetky potrebné vyšetrenia.

Účelom tohto článku nie je rozoberať všetky neefektívnosti v zdravotníctve. Sú na to ďaleko povolanejší. Len som chcel poukázať na to, že v prvom rade ide o obrovský biznis s „komoditou“, ku ktorej máme pochopiteľne blízky až iracionálny vzah. Ľudia sú ochotní dať všetko za to, aby sami alebo ich príbuzní prežili a boli zdraví.

Preventívne útoky na nového ministra zdravotníctva

Doktor Lengvarský ešte ani len nebol oficiálne potvrdený ako kandidát na ministra a už sa voči nemu začali útoky. Niektoré sa dajú vysvetliť prirodzenou nedôverou k hocikomu novému. Ale za niektorými možno tušiť veľmi pragmatické finančné záujmy. Najagilnejší sú politici Smeru – SD. Boli to práve ľudia blízki strane Smer, ktorí počas dvanásťročnej vládnej éry Smeru vybudovali rozsiahly systém dojenia verejných zdrojov v zdravotníctve. Doslova ovládli systém zdravotníckeho zásobovania a mali aj rozhodujúce slovo pri schvaľovaní investícií. Mnohí tušíme, že to asi nerobili zadarmo, alebo z lásky k blížnemu a starosti o jeho zdravie.

Všetci títo používatelia konečných výhod sa vyľakali. V novom ministrovi asi zbadali hrozbu, že by okrem riešenia pandémie mohol zájsť ďalej a narušiť zabehané pomery. Má na to ďaleko lepšie predpoklady ako jeho idealistický predchodca. Tie sa síce nemusia naplniť, ale stratégovia v pozadí nenechajú nič na náhodu. Už v deň vymenovania prišiel osobne Robert Fico s nevyberavým útokom. Smer sa pustil do priamej diskreditácie nového ministra. Použili na to list svojho nominanta, generála Daniela Zmeka, náčelníka generálneho štábu OS SR zo začiatku pandémie. List, ktorý prezentoval Smer nebol v dobe publikovania verifikovaný. Ale aj keby bol autentický, tak nedáva priamy dôvod na dehonestáciu ministra Lengvarského.

To, že ide o veľa naznačuje aj zvláštny prístup inak seriózneho a mienkotvorného denníka a portálu Sme. Ten publikoval dva články, kde snahu o cielenú diskreditáciu ťažko nevidieť. Prvý bol článok, kde hneď v nadpise bol Lengvarský nepriamo označený ako niekto, kto sa paktuje s privatizérom SCP Fiľom. Titulok „Ďakoval oligarchovi Fiľovi„ je príliš prvoplánový na seriózne médium. Ako keby Lengvarský mohol za privatizáciu SCP v deväťdesiatych rokoch, alebo ju verejne politicky schvaľoval. On bol pritom len riaditeľ nemocnice, ktorý sa poďakoval miestnemu sponzorovi za to, že financoval časť projektu. Bežná situácia takmer v každej nemocnici. Keby nebolo sponzorov, tak mnohé by už dávno skolabovali, alebo robili so starým rozbitým zariadením. Lebo štát ani poisťovne ani zďaleka nefinancujú všetko, čo nemocnice potrebujú. Takto to funguje celé roky. Zato štát bol ochotný financovať napríklad predražené CT-čka, ak ich dodávateľ mal to správne politické krytie.

Zvláštne vojenské mobilné odberové miesta

Kritika vojenskej MOM-ky niekde v Michalovciach, ktorá fungovala pod hlavičkou ÚVN Ružomberok bola na mieste. Sme napísalo „Vojenskej nemocnici pod vedením nového ministra zrušili MOM-ku. Nebola bezpečná„. Autor článku by si mohol dať aj námahu, aby zistil, ako to vlastne funguje a či Lengvarský bol skutočne zodpovedný za neporiadok v Michalovciach. Formálne áno, ale v skutočnosti je to trocha inak. Aj vďaka silnej finančnej a kastovnej civilnej loby v zdravotníctve totiž posádkové ošetrovne a takzvané práporové a brigádne obväziská nie sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Ak chceli vojaci vyhovieť namotivovanému ministrovi obrany a zriadili sieť vojenských MOM-iek, museli ich formálne zavesiť pod ÚVN, lebo len tá má tú správnu pečiatku.

Riaditeľ ÚVN dostal tak z večera do rána do vienka a svojej organizačnej štruktúry „pobočky“, na ktoré nemal prakticky žiadny reálny vplyv. Tie totiž aj naďalej boli postavené z personálu a jednotiek v podriadenosti veliteľov príslušných útvarov, na ktoré nemá riaditeľ ÚVN žiadny dosah. Napriek tomu mala ÚVN metodicky dozerať na MOM-ky. Potiaľ je kritika riaditeľa ÚVN oprávnená. Nakoľko to bol schopný robiť aj z kapacitných dôvodov je vec druhá.

Diskreditácia ministra zdravotníctva je vlastným gólom Smeru

Podľa informácií zverejnených na tlačovej konferencii 1. apríla 2021 a publikovaných napríklad aj portálom hitky.sk, mal byť začiatkom minulého marca do armády šírený list, ktorý mal nepriamo diskreditovať dnešného ministra zdravotníctva. Generál Zmeko, zrejme vyplašený stúpajúcou nervozitou na samotnom začiatku pandémie a asi aj dotlačený svojimi politickými sponzormi zo SNS a Smeru, sa rozhodol pozvihnúť morálku vojska a uchrániť ho od paniky. Preto údajne 5. marca 2020, za vlády Petra Pellegriniho, rozoslal vojskám list, kde sa snažil upokojiť situáciu a varoval pred zbytočnou panikou a preceňovaním nebezpečnosti choroby covid-19. Nepriamo sa pritom odvolával aj na odborné vyjadrenie hlavného lekára ozbrojených síl.

Po prvé, nevieme nakoľko autentický je list samotného generála Zmeka. Rovnako nevieme, ako presne parafrázoval generál Zmeko svojho hlavného lekára. Pritom zmena jedného slovíčka, alebo aj čiarky môže úplne zmeniť význam pôvodného výroku. Dokonca aj keby list bol autentický a parafrázovanie doktora Lengvarského korektné, nie je tam nič také, čo by ho diskvalifikovalo To je len amatérska účelová interpretácia výroku vtedajšieho hlavného lekára. Ten pri svojom vyjadrení vychádzal z v tej dobe známych poznatkov o ochorení a nebol jediný s podobným názorom.

To, že ochorenie zaradil do kategórie vírusových respiračných ochorení vonkoncom neznamená, že sa vyjadril, že ide o bezvýznamnú chripôčku, ako to tvrdí Smer. To je príliš lacný účelový trik a demagógia. Dokonca aj chrípka je pomerne vážne ochorenie, ktoré sa nedá podceňovať.

Skutočný odkaz Smeru a jeho predsedu je treba vnímať tak, že okrem toho, že sú vyplašení z toho, že im pravideľne zatvárajú nominantov a sponzorov, teraz sa boja, že im vyschne aj koryto, kde ryžovali zlato. Zabudli na to, že inkriminovaný list vznikol za vlády Smeru, keď kontroloval všetky bezpečnostné a štátne zložky. Takže ak majú dnes nejaké pochybnosti, stačí sa pozrieť do zrkadla.

The post Zdravotníctvo je aj o obrovskom balíku peňazí appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#koalícia #koaličná kríza #kríza #politika #stabilná vláda #vláda #zodpovednosť

Na čo by nemala zabudnúť predsedníčka Za ľudí

1️⃣ Všetci koaliční lídri a strany majú podiel na aktuálnej vládnej a koaličnej kríze.

2️⃣ Pani Remišová bola jednou z prvých, kto vystúpil s tým, že takto sa ďalej vládnuť nedá. Dnes špekuluje a taktizuje.

3️⃣ Bola to samotná pani Remišová, kto bez vedomia svojich straníckych kolegov a za chrbátom vtedy rokujúcich kolegov predsedov Matoviča a Sulíka, aby odišli z politiky. Urobila to v priamom prenose v televízii. Môžme sa len domnievať, že zrejme chcela, aby uvoľnili politický priestor pre ňu.

4️⃣ Svojimi vyjadreniami namotivovala a vyhecovala predsedu SaS Richarda Sulíka. Ten neuvážene buchol päsťou po stole. Po tom pani Remišová zrazu otočila a urobila zo Sulíka jediného vinníka krízy, ktorý ponížil predsedu vlády. Neskôr opäť korigovala svoje vyhlásenie a opäť trvá na odchode Igopra Matoviča z vlády. Teda nie z premiérskeho kresla, ale z vlády. Takto sa korektný politik a demokrat, ktorému ide o krajinu nespráva.

Koalícia nehľadala dohodu na základe výsledkov volieb

Všetky štyri koaličné strany a ich vedúci predstavitelia bez rozdielu by si mali uvedomiť nasledovné:

1️⃣ Voliči jasne rozhodli a rozdali politické karty. S nimi dali aj výtlak jednotlivých strán a úlohy pre vládu ako celok v duchu predvolebných sľubov dnešnej koaličnej štvorky.

2️⃣ Lepšie výsledky ako pohodlnú ústavnú väčšinu pre demokratické a stredopravé sily so silným antikorupčným akcentom už nedosiahnu.

3️⃣ Najsilnejšia koaličná strana a jej predseda si musia tiež uvedomiť, že sami vládnuť ndokážu. Koaličné vládnutie je o hľadaní zhody a podpory a nie diktatúre najsilnejšej menšiny. Aj OĽaNO so svojimi 25 % hlasov reprezentuje len niečo okolo 13 % občanov a na vládnutie potrebuje spojencov.

4️⃣ Koaliční trpaslíci by si mali uvedomiť, že nie sú podriadení ani otroci najväčšej koaličnej strany, ale bez nej nepresadia zo svojho programu nič. Ľudia dali všetkým koaličným stranám mandát na vládnutie a nie na opozíciu.

Ak nie sú koaliční politici schopní spolu vládnuť, potom to treba rozumne a kultivovane ukončiť a nanovo rozdať karty. Buď sa koaliční predsedovia alebo aspoň ich časť a ich stranícki kolegovia dokážu dohodnúť na zmysluplnom pokračovaní stabilnej vlády, alebo odídu z politiky a umožnia vymenovanie dočasnej úradníckej vlády.

Potrebujeme vládu schopnú riešiť akútne aj dlhodobé problémy občanov. Vzhľadom na situáciu je akákoľvek funkčná vláda potrebná okamžite, nie po týždňoch ultimát a (ne)rokovaní. Takmer mesiac trvajúca koaličná a vládna kríza uprostred najhoršej krízy od 2. sv. vojny a to len kvôli infantilnosti a neschopnosti sa spájať a dohodnúť zo strany politických predstaviteľov, je z ich strany urážkou občanov. Nedá sa nijako ospravedlniť strašením návratom mafie.

Vážení predstavitelia koalície:

Dohodnite sa, alebo uvoľnite cestu predčasným voľbám ihneď, ako to pandemická situácia umožní. Ale aj dovtedy potrebujeme funkčnú a výkonnú vládu. Zodpovednosť je len na Vás. Občania ponesú ako vždy dôsledky Vašich rozhodnutí.

The post Potrebujeme stabilnú a funkčnú vládu appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Komentáre týždňa:

1. Máme najlepšiu možnú vládu, ale s najhoršími možnými výkonmi

V pondelok naplno prepukla koaličná kríza. Najprv odišiel poslanec Za ľudí Tomáš Valášek z vládnej koalície a vzdal sa funkcie predsedu európskeho výboru NR SR. Následne sa dôrazne ozvali strana Za ľudí a SaS a žiadajú rekonštrukciu vlády. Tá je asi nutná, aspoň čiastočná. Nevyhnutná je najmä zásadná zmena štýlu vládnutia a spôsob komunikácie vládnej koalície.

Krajina je v hlbokej kríze, zomierajú stovky ľudí, nemocnice sú preplnené a pred kolapsom. Opozícia zneužíva tragédie na lacný populizmus a ľudia sú oprávnene naštvaní. Ale hlavne sme už všetci unavení a podráždení z ročnej pandémie a obmedzení. Niečo je objektívne a podobné ako všade na svete, ale niečo je subjektívne a môžeme s tým niečo robiť.

Zámerne som počas týždňa nekomentoval politické prekáračky v rámci koalície. Nie že by som sa bál, že mi všetci v zlosti naložia. To robia niektorí aj tak. Nech sa na situáciu a politickú scénu pozrieme akokoľvek, táto krajina nemá na výber lepšiu kombináciu vládnych strán. Nie je k nej žiadna lepšia alternatíva. Predčasné voľby uprostred takejto krízy je to isté, ako organizovať karneval uprostred prechodu vojnového frontu.

Nemá zmysel viesť nekonečnú volebnú kampaň na úkor partnerov uprostred krízy. Ani nejdem niekoho obhajovať alebo hľadať, kto má väčšiu vinu. Všetkým nám chýba hlavne pokora, najviac vo vrcholovej politike.

Občania by si nemali robiť ilúzie o lepšej alternatíve v podobe návratu hlasosmeru. Veď tí boli bezradní už na začiatku krízy, keď stačilo len vyhlásiť núdzový stav. Už vtedy premiér Pellegrini krčil plecami a kričal, aby občania každý deň neotravovali vládu a pomohli si sami. Ak by sa hlasosmeráci ujali vlády dnes, bol by s nimi bol ešte väčší chaos. Využili by ho na upratanie mafie, jej ziskov a jej preskupenie do nových štruktúr.

Koaliční politici by si nemali robiť ilúzie, že niečo získajú pre seba pokračovaním hašterenia. Nezískajú nič, len potopia túto krajinu a svoje strany. V jednote je sila! Ale pozor, aby sa národ v hneve nezjednotil proti svojej vláde.

2. Popili kávu a ide sa ďalej!

Boris Beňo, bývalý zástupca šéfa SIS vypovedal ako kajúcnik voči ďalším osobám. Všetko bolo v poriadku až dovtedy, než povedal, že Zurian mu poskytol informáciou o tom, že majú rozpracovaného Makóa a jeho štyroch ľudí a majú ich napichnutých. Beňo mal informovať Makóa a ten so spoločníkmi prijal protiopatrenia. Toľko dostupné informácie.

Po zverejnení týchto informácií okamžite Zurian spochybnil výpoveď Beňa a šéf NAKA ho považuje za nedôveryhodného svedka. Pritom Kovařík má jednoduché zákonné možnosti:

1) Overiť pravdovravnosť Zuriana bez toho, aby zasahoval do vyšetrovania podozrení voči nemu.

2) Dočasne Zuriana pozbaviť výkonu funkcie až do vyšetrenia podozrení. Práve na takúto siutáciu bol ten paragraf daný do zákona.

Čo sa stalo? Nič! Kovařík popil kávu so Zurianom a Zurian je aj naďalej vo funkcii s rozsiahlymi právomocami. Kto si ešte myslí, že vyšetrovanie podozrení voči Zurianovi bude určite objektívne? Budú mať vyšetrujúci policajti naozaj pocit, že majú rozviazané ruky? Pochybujem o tom, najmä po masívnom prepúšťaní väznených sudcov na slobodu minulý týždeň Najvyšším súdom a po rušení obvinení sudcov generálnym prokurátorom.

Pondelok, 1.3. 2021

Rok po voľbách: Všetko je inak, ako sme si to predstavovali

Ubehol rok od volieb. Vtedy som kandidoval za PS/SPOLU. Ľudia čakali veľkú zmenu a dali na ňu silný mandát, aj keď nie nám. Chýbalo nám 926 hlasov, možno to boli práve tie moje. S odstupom roka som sa pozrel na krajinu, moje „politické“ pôsobenie a poďakoval ľuďom.

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4092584264095671

Zásah do čierneho

Generálny prokurátor pozastavil výkon funkcie prokurátorky Ivete KOPČOVEJ, predtým už odvolanej a obvinenej bývalej krajskej prokurátorke v Bratislave. Bohužiaľ, bol to aj posledný dobrý zásah Žilinku v tomto týždni.

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4093058574048240

Utorok, 2.3.2021

Dobrý úmysel nestačí, transparentnosť je základom dôvery

Priaznivci vlády ma nebudú mať radi. Ale vláda dostala silný mandát voličov na zmenu, lebo „NIE SME AKO ONI“, teda hlasosmeráci. Ale je to aj záväzok vlády voči občanom! Ak ho vyžadujem plniť, nie som hneď nepriateľ vlády.

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4095497970470967https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4097587906928640

Streda, 3.3. 2021

Trest pre sudcu Polku je ako dodatočná (nízka) daň z nelegálnych príjmov

Súdy a aj prokuratúra stále chránia svojich. Nielen mňa rozhorčilo pustenie Polku na slobodu (podmienka na 3 roky) a peňažný trest 150 tis. eur namiesto 12 rokov basy za dlhoročnú korupciu. Je to veľmi nebezpečný precedens do budúcnosti.

https://pavelmacko.blog.sme.sk/c/556640/prave-sme-zaviedli-dan-z-prijmu-zo-zlocinu.html

Dobrí sudcovia sa vracajú. Na slobodu!

Generálny prokurátor zrejme postupoval správne pri rušení nedostatočne podložených obvinení sudcov. Ale svojou voľbou mediálnej prezentácie vyslal však aj jasný signál o svojich prioritách. Justičná kasta sa raduje, občania sú smutní.

https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/4100146320006132

Piatok, 5.3. 2021

Prepúšťanie sudcov na slobodu je znepokojivé

Rok po operácii NAKA Búrka, ktorá na jeseň pokračovala operáciou Víchrica, smerujú všetci obvinení sudcovia z väzby na slobodu. Doteraz nebola podaná ani jedna obžaloba. Bol prepustený aj sudca Molnár, ktorý nehorázne zlomil kauzu fekálny fantóm. Ten bol podľa obvinení známy justičný vybavovač s kontaktami na tajné služby a podľa svedeckej výpovede aj mafiu. Moje obavy o bezpečnosť a pokračovanie aktivít justičnej mafie sa zvýšili. Preto som zverejnil prehľad hlavných špinavostí v tejto kauze.

https://pavelmacko.blog.sme.sk/c/556807/spravodlivost-alebo-organizovany-zlocin.html

Vietnamec sa samouniesol, skutok sa nestal!

Tak nejako by sa dalo parafrázovať vyjadrenie generálnej prokuratúry, ktorá preverila spis, ale nechce v podstate nič vyšetrovať. Neverím prokuratúre, lebo mám s jej praktikami a zavádzaním veľmi zlú osobnú skúsenosť.

Únos Vietnamca: Neverím prokuratúre, v kauze fekálny fantóm nehorázne klame – Pavel Macko

6.3.2021

Mafiánsky štát sme ešte neporazili

Môj najkratší článok na blogu:

https://pavelmacko.blog.sme.sk/c/556877/pozor-justicne-imperium-vracia-uder.html

Ďakujem za pozornosť a priazeň a želám Vám príjemný týždeň.

The post Politika a spoločnosť očami generála: týždeň 1.-7. marca 2021 appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Útoky fekáliami dlhodobo páchal celebritný fitnes tréner, ktorého nakoniec zadržali až na jar 2016. Medzitým bol v novembri 2015 bol zadržaný a obvinený syn generála. Napriek tomu útoky pokračovali aj po uväznení Martina Macka, syna generála, ktorý bol primárnym cieľom diskreditačnej operácie. Skutočný páchateľ bol recidivista, ktorý bol okrem iného už raz odsúdený aj za útok na ženu a mal od detstva sexuálnu úchylku. U generálovho syna znalci nikdy žiadnu úchylku nezistili, nezodpovedal popisu páchateľa a na čas viacerých útokov mal alibi.

Napriek tomu bol pomocou rozsiahlych manipulácii s dôkazmi obvinený a následne odsúdený práve syn generála, môj syn. Prečo? Na základe preštudovania spisu a analýzy rozsiahlych manipulácii a súvisiacich trestných činov som identifikoval šesť základných oblastí, ktoré umožnili zatiaľ úspešnú realizáciu krivého obvinenia syna na moju diskreditáciu.

Diskreditačný tím, v ktorom sa aktéri navzájom kryjú

Každá cieľavedomá diskreditácia alebo koordinovaná aktivita potrebuje tím vykonávateľov. V takomto tíme, podobne ako v gangu, nevedia všetci všetko. Tím má spravidla skúseného manažéra. Toho v organizovaných hiearchických skupinách málokto z tímu pozná.

Ďalej má takýto tím informovaných spolupracovníkov, ktorí vedia presne čo a pre koho robia. Nakoniec má množstvo jednoduchých vykonávačoch, ktorí spolupracujú bez hlbšej úvahy, alebo sa snažia zapáčiť sa šéfom . Niektorí sa len nechali nechtiac zatiahnuť do spolupráce a mali pocit ako sa im darí v dobrej veci. Keď zistili, že už sú za čiarou, snažili sa zbaviť zodpovednosti a všetko pozametať. K tomu treba prirátať externé osoby, v vrátane niektorých novinárov, ktoré sú ochotné alebo donútené krivo vypovedať, alebo inak sa podieľať drobnými vecami a službami na operácii.

🟦 Už v januári 2016 som mal operatívnu informáciu, že prípad môjho syna riadi človek z vedenia prezídia PZ SR a využíva na to konkrétne zložky. Nemám kapacitu to preveriť a zhomaždiť dôkazy. Ale OČTK by sa o to mali aspoň pokúsiť.

🟦 Dozorujúci prokurátor Greško nielenže systematicky zakrýval a prehliadal nezákonnosti, ale osobne a iniciatívne klamal a podieľal sa na niektorých z nich. Potvrdil nezákonné obvinenie za útok 4.5.2015 bez akéhokoľvek podkladu, len na základe pobytu Macka v mestskej štvrti. Dozoroval dvojnásobnú opakovanú rekogníciu, pred ktorou brutálne prispôsobili Macka podobe páchateľa a to aj v prípade, kde mal alibi. Pri domovej prehliadke nezaistili žiadne, ani len nepriame dôkazy. Tak si ich Greško vyymyslel a napísal to do obžaloby a množstvo ďalších špinavostí tohto prokurátora. Kryli ho v tom a pridávali aj vlastné klamstvá jeho nadriadená okresná prokurátorka, krajská aj generálna prokuratúra.

🟦 Asi nie je náhoda, že v prípade sa vyskytovali vyšetrovateľ, prokurátor KP BA a znalkyne, ktorí sa v rovnakom zložení angažovali aj v iných politicky motivovaných kauzách. Mená ako Ján Kovarčík, Dušan Šramko, Stanislavová, Masárova sa vyskytujú aj v ďalších podobných kauzách. Polícia odmieta zverejniť koľkokrát vyšetrovateľ Kovarčík zadával vypracovanie znaleckých posudkov tej istej partii (kombinácii) znalcov.

🟦 Takisto nie je náhoda, že nezákonnú rekogníciu s poškodenou kolegyňou M. Macka z útoku zo dňa 25.10.2015, organizovala práve policajtka, ktorá nezaistila a nevyšetrila zmiznutie videa z miesta činu so skutočným páchateľom a pomáhala jej kolegyňa, ktorá dva týždne pred zadržaním M. Macka konzultovala kšeftovanie s informáciami s dnes už odsúdeným policajtom.

🟦 Nie je náhoda, že viaceré kľúčové osoby z kauzy fekálny fantóm figurujú ako obvinení v iných medializovaných kauzách, vrátane prokurátorky Kopčovej a sudcu Molnára.

🟦 V prípade bol zainteresovaný aj novinársky informátor odsúdeného policajta zo známeho portálu, redaktorka so vzťahom s policajtom zo zložky, ktorá sa prípadom zaoberala a ďalšie civilné osoby.

Obrovské množstvo manipulácií

Na to, že ide o pomerne jednoduchý prípad a spis, ktorý má menej ako tisíc strán, obsahuje takmer dve desiatky zreteľných manipulácií a špinavostí. Na jednu z nich som upozoril prokuratúru v súvislosti s tým, že Martin Macko absolútne nezodpovedal popisu páchateľa a nemohol byť ani podozrivý.

Únos Vietnamca: Neverím prokuratúre, v kauze fekálny fantóm nehorázne klame – Pavel Macko – Bezpečnosť, Technológie, Stratégie

Prehľad hlavných aktérov, ich aktivity, podrobné charakteristiky a väzby zverejním v komplexnom samostatnom dokumente. Detaily ich aktivít a vysvetlenie ich nezákonnosti prinesiem postupne v kratších samostatných článkoch. Zatiaľ zverejňujem základné prehľady, ktoré neskôr môžu poslúžiť ako referenčné články či zoznamy.

Aktéri kauzy fekálny fantóm sa rôznym dielom a s rozdielnou intenzitou sa podieľali na špinavostiach proti Martinovi Mackovi. Prehľad rozsiahlych manipulácií a nezákonných postupov, okrem tých v utajovanom režime, teraz prinášam v tomto blogu:

https://pavelmacko.blog.sme.sk/c/556807/spravodlivost-alebo-organizovany-zlocin.html

The post Operácia Generálov fantóm: 1. diskreditačný tím appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Napriek úspechom, Izrael je terčom kritiky ľudsko-právnych organizácií. Tie ho obviňujú z diskriminačného prístupu k palestínskemu obyvateľstvu. V každom prípade krajina postupne zvláda veľmi ťažkú situáciu. Pred nedávnom mali nekontrolovaný nárast počtu nakazených. Najprv nasadili tvrdý lockdown a potom spustili bleskovú očkovaciu operáciu.

Zatiaľ im ešte denne pribúda 9 tisíc infikovaných, ale prijaté opatrenia sa v krátkom čase začnú prejavovať. Premiér Netanjahu sa už chváli, že Izrael bude prvou krajinou, ktorá prekoná pandémiu. On osobne tento úspech potrebuje. Čelí totiž súdnemu procesu a ďalším predčasným voľbám.

Izraelský štát je organizovaný a efektívny

Táto relatívne malá, ale úspešná a životaschopná krajina nemá vo svojom okolí najpriaznivejšie podmienky. Existuje viacero dôvodov pre to, že sa jej darí aj v očkovaní proti novému koronavírusu.

Aj napriek svojej vyspelosti, krajina mala ešte nedávno veľké problémy s šírením ochorenia covid-19. V reakcii na situáciu Izraelci pripravili jasnú stratégiu prežitia. Dokým nebola vakcína, zaviedli striktné opatrenia na obmedzenie pohybu. Jasné, premyslené, zrozumiteľné a hlavne dôsledne vynucované.

Akonáhle sa naskytla možnosť vakcinácie, opäť zvolili jasnú stratégiu. Dôkladne ju rozpracovali do zmysluplného plánu a ten striktne realizujú.

Izrael sa ako štát od Slovenska veľmi líši. Ani im sa nevyhýbajú politické turbolencie a škandály. Obyvatelia Izraela žijú vo veľmi nestabilnom a nebezpečnom prostredí. Bezpečnostné hrozby a teroristické útoky sú bežné. Štát a občania sa naučili s nimi žiť a úspešne prežiť.

Takmer všetci muži a ženy absolvovali povinnú vojenskú službu v trvaní 24 až 36 mesiacov. Jej dĺžka závisí na pohlaví a ďalších okolnostiach ako vzdelanie a rodinný status. Mnohí občania majú reálne skúsenosti z krízového nasadenia. Ovládajú nielen prvú pomoc, ale majú aj ďalšie zručnosti potrebné na prežitie štátu a jeho občanov za každej krízy.

Služba vlasti, disciplína a sebazaprenie tam nie sú vecou snobizmu alebo uvedomelého patriotizmu. Je to základný predpoklad prežitia štátu v nehostinnom prostredí. Občania sú disciplinovaní a dôverujú svojim inštitúciám. Tie sú skutočne výkonné a efektívne riadené.

Krízu riadia skúsení lídri

Aj Izrael má svoje problémy, korupciu a škandály. Má ich aj premiér a nie malé. Ale štátnici a politici tam majú potrebnú kvalifikáciu a skúsenosti z riadenia veľkých celkov. No najdôležitejšou je schopnosť pochopiť a riadiť krízový manažment štátu, rezortu alebo svojej inštitúcie či firmy.

Aj keď mnohí miestni lídri majú svoje muchy, väčšina z nich prešla ťažkými skúškami a obstála v nich. Do svojich pozícií sa dostali vďaka preukázaným skúsenostiam a odvahe. Mnohí z ministrov a vysokopostavených politikov sú bývalí generáli, alebo vysokí dôstojníci. Svoju odvahu a riadiace schopnosti mnohí z ich preukázali v boji. Krízový manažment a efektívne riadenie organizácie majú v krvi.

Aj v Izraeli funguje politický marketing a populizmus. Ich marketingové stratégie a metódy využívala nielen koalícia PS/SPOLU. Používal ju aj „velikán“ slovenskej politiky Robert Fico. Aj keď Fico je silne protizápadný, videoprodukcia na štýl westernizovaných expertov z Blízkeho Východu mu nevadila. Rozdiel je v tom, že do izraelského marketingu vstupujú kvalifikovaní uchádzači a prostredie je úplne iné.

Na Slovensku zmätkujeme a vyhadzujeme vakcíny

Izraelskí lídri poznajú a poväčšine aj ctia vlastné pravidlá. U nás sú niektorí „lídri“ leniví napísať si aj vlastnú diplomovú prácu. Chcieť po nich, aby si naštudovali kompetenčný zákon a základné zákonné pravidlá pre riadenie štátu a svojich rezortov v kríze je priveľa. Keby si ich aspoň nechali v kľude vysvetliť odborníkmi a neurážali ich.

Zatiaľ čo sa naša vláda ani nevie zísť a dohodnúť sa, či je dôležitejšie očkovanie alebo plošné testovanie, v našich nemocniciach sa zbytočne vyhadzujú vakcíny, ktorých i tak máme málo. Podrobnejšie o tom píše Ján Krempaský v článku na sme.sk.

Je jasné, že niektorým stratám sa pri manipulácii s vakcínami nedá zabrániť. Ale časť strát je spôsobená tým, že nám viazne organizácia očkovania a chýba disciplína. Viacerí objednaní sa k vakcinácii nakoniec nedostavia a načaté balenia očkovacej látky sa musia spotrebovať do 6 hodín alebo zlikvidovať. Čo tak zlepšiť organizáciu a zároveň nechať aspoň zaplatiť vakcínu tým, ktorí nevedia držať disciplínu?

Potrebujeme lídrov a nie marketingových hrdinov

Občania sú už unavení a nervózni z prijímaných opatrení, ktoré sa menia zo dňa na deň. Ako keby sme nemali žiadnu stratégiu. Možno ani nerozumieme, aký je rozdiel medzi stratégiou a taktikou a čo je to účinný rozhodovací proces. Situáciu zhoršuje aj to, že samotná koalícia sa nevie poriadne dohodnúť a spochybňuje vlastné opatrenia. Alebo ich jej členovia ostentatívne z času na čas nedodržiavajú.

Ak k tomu pridáme aktivity opozície vystrašenej na smrť z narušenej stability mafiánskeho prostredia, ktoré tu fungovalo roky, dielo skazy je dokonané. Z bývalého svetového premianta sme sa prepadli medzi najhorších vo zvládaní pandémie a jej následkov.

Nie je to len chyba vlády. Spoluzodpovedná je deštrukčná opozícia na čele so Smerom a Hlasom, ktorá na kríze doslova parazituje. Stačí si urobiť časovú snímku ich postojov k testovaniu, karanténnym a hygienickým opatreniam a očkovaniu od minulého leta doteraz. Samostatnú kapitolu tvoria nacionalisti, extrémisti a rôzni konšpirátori. Aj oni majú vplyv na časť verejnosti a zodpovednosť za dôsledky pandémie.

Príčinou je aj zlý stav zdravotníctva, ktorý nám tu nechali predošlé vlády vrátane troch Ficových a jednej Pellegriniho. Svoj podiel viny máme aj my občania. Mnohí ani za nič na svete nevieme dodržiavať ani tri jednoduché opatrenia „rúško-odstup-ruky“. Tie by sme predsa mali ctiť vždy, nielen počas pandémie.

Naši lídri, vládni a aj tí opoziční, neovládajú riadenie štátu a jeho krízový manažment ani zďaleka tak, ako by mali. Namiesto toho používajú vojnový slovník a vedú svoje virtuálne vojny s vlastnými vymyslenými zákonitosťami a pravidlami.

Vedú ich metódou čo krok, to nápad. Dokedy a za akú cenu?

—————-

Použité zdroje:

Izrael zaočkoval prvou dávkou vakcíny proti – Denník N (dennikn.sk)

Očkovanie proti Covid-19: Koľko vakcíny nemocnice vyhodia? – SME

The post Očkovanie covid-19: Izraelu sa darí a my prepadáme appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#covid-19 #domáca politika #ekonomika #hoaxy #Klub 500 #manažment #politika #Soták #spoločnosť #stratégie

Soták bol 11. januára hosťom v súkromnej spravodajskej televízii TA3 v jednej z jej najsledovanejších relácií „Téma dňa“. Spolu s redaktorom Bielikom a predsedom komory poľnohospodárov a potravinárov Emilom Machom diskutovali na tému „Priemysel a potraviny v roku 2021“. V závere relácie Soták zapochyboval o dôsledkoch pandémie. Spochybnil úmrtia na covid-19 a obavy z jej následkov označil za strašenie. Uviedol pritom viacero nepravdivých údajov o počtoch úmrtí u nás a v zahraničí.

Týmito údajmi chcel Soták ilustrovať, že podľa jeho informácií, respektíve informácií Klubu 500, situácia s pandémiou nie je vôbec tak dramatická ako sa to všeobecne prezentuje. Podľa ním uvedených údajov neexistuje žiadny nárast počtu úmrtí v dôsledku covid-19, ktorý by dokazoval nebezpečnosť nákazy koronavírusom. Nie je to prvý krát, čo práve Soták verejne spochybňuje riziká pandémie a útočí na reštriktívne opatrenia vlády a zdravotníkov.

Na základe čoho spochybňujú úmrtia na covid-19?

Overeniu tvrdení majiteľa Podbrezovských železiarní o počtoch úmrtí v roku 2020 sa podrobnejšie venoval redaktor Vladimír Šnídl vo svojom článku v Denníku-N.

Ukázalo sa, že informácie verejne šírené Sotákom v hlavnom vysielacom čase sú postavené na vode a sú veľmi podobné hoaxom, ktoré sa masovo šíria internetom. Soták a výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor tvrdia, že údaje nepreberali zo sociálnych sietí, ale majú ich z iných zdrojov. Akých, to ale neuviedli. Výnimkou je len odkaz na neoverené údaje o Slovensku z portálu  Countrymeters.info.

Soták okrem iného tvrdil, že strašenie o masových úmrtiach v Bergame a okolí sa nepreukázalo a že v Taliansku minulý rok dokonca klesla celková úmrtnosť oproti roku 2019 o 50 tisíc ľudí.

Oficiálne údaje však ukazujú presný opak. Podľa Šnídla „prezident talianskeho štatistického úradu Gian Carlo Blangiardo v decembri povedal, že za rok 2020 očakáva nárast úmrtí zo 647-tisíc v roku 2019 na viac než 700-tisíc.“ Teda nejde o pokles o 50 tisíc ako tvrdí Soták, ale predpokladá nárast o viac ako 50 tisíc mŕtvych. Takýto nárast úmrtí malo Taliansko údajne mať len počas 2. svetovej vojny v roku 1944.

V prípade Česka Soták tvrdil, že za rok 2020 dokonca došlo k poklesu úmrtí o 4 200 oproti predchádzajúcemu roku. Český štatistický úrad síce ešte neuzavrel údaje za rok 2020, ale už do polovice decembra uvádza počet úmrtí vyšší približne o 12 500.

Podľa Sotáka mal byť na Slovensku nárast počtu úmrtí za minulý rok len o 421 oproti roku 2019. Štatistický úrad čísla masovo šírené po sociálnych sieťach odmieta. Podľa údajov ministerstva vnútra je dlhodobá priemerná ročná úmrtnosť na Slovensku na úrovni 52 699. Za minulý rok vnútro podľa Šnídla eviduje predbežne 59 615 úmrtí, čo je približne o 6 500 viac ako v roku 2019. Aj v prípade Slovenska má ísť o historicky najvyšší nárast od roku 1945.

Politické lokajstvo alebo seriózny biznis?

Podnikateľov, ktorí tvoria chrbticu ekonomiky štátu, generujú zdroje a dávajú prácu stovkám ľudí si treba vážiť. Musíme ich brať ich ako dôležitého partnera štátu a občanov. Nechať sa zamestnať vo firme si vyžaduje kvalifikáciu aj istú dávku odvahy a samostatnosti. Miera zodpovednosti a s tým súvisiacich rizík je v prípade podnikateľov nepomerne vyššia.

Podnikatelia investujú vlastné a požičané prostriedky, dávajú svoje nápady a vízie, rozhodujú a nesú aj najväčšie riziko. Úlohou štátu je im vytvárať čo najlepšie podmienky. Štát ich má motivovať, nastavovať pravidlá pre férovú súťaž a podmienky pre ochranu práv a dôstojnosti zamestnancov a spotrebiteľov.

Práve preto nemôže manažéra firmy robiť hocikto a môžu to robiť len tí najšikovnejší a najzodpovednejší z nás. Inak im ich vlastná alebo zverená firma môže skrachovať alebo sa dostať do ťažkostí. Preto si rozhodovanie kapitánov priemyslu či ekonomiky vyžaduje dôkladnú analýzu východiskových predpokladov a údajov a zodpovedné konanie.

Neviem, odkiaľ pán Soták či výkonný riaditeľ Gregor berú svoje údaje. Sú však predstaviteľmi kľúčových hospodárskych subjektov a očakáva sa od nich serióznosť, argumentácia postavená na overiteľných faktoch a predpokladoch a umiernenosť v ich vystupovaní na verejnosti. Kapitáni priemyslu si nemôžu dovoliť šíriť konšpirácie ako nejaký poradca politika, ktorý sa viac zosmiešnil, ako kladne zapísal do histórie národa.

Je výlučne vecou členov Klubu 500, koho a na základe akých kritérií si zvolia do čela organizácie. Mali by mať však na pamäti, že podľa vystupovania svojich lídrov ich budú posudzovať nielen politici, ale aj občania a biznis partneri. Ak bola servilnosť a blízke politické vzťahy s vládnou mocou kvalifikáciu na túto pozíciu, možno je čas nájsť aj objektívnejšie a dlhodobo stabilné kritérium.

Žiadna televízia a redaktori nemôžu za obsah vyjadrení svojich respondentov. Ale sú zodpovední za výber diskutujúcich, vyváženosť diskusie a za vecnú korektnosť vysielania. Aj keď je televízia TA3 súkromné médium, nemalo by byť z jej vysielania očividné, kto ju vlastní a za koho politicky kope. Je poľutovania hodné, že skúsený redaktor ako pán Bielik sa opakovane vyskytuje pri vysielaní pochybného obsahu.

Zodpovednosť je na každom z nás

Verím, že to je len dielo náhody. Je však jednoznačne na mieste, aby televízia TA3 a pán Bielik zaujali jasný postoj a zjednali nápravu. V prípade, že vyšlo najavo, že nedopatrením odvysielali hoaxy, mali by sa ospravedlniť divákom a odvysielané informácie aspoň redakčne dodatočne korigovať.

Šírenie nepravdivých informácií a zľahčovanie nebezpečia choroby nie je len podkopávaním dôvery občanov v často zmätočne konajúcu vládu. V konečnom dôsledku môže viesť k vážnejšiemu ohrozeniu zdravia a životov.

Ospravedlniť by sa mal aj pán Soták a výkonný riaditeľ klubu Gregor. Dá sa pochopiť, že naozaj nešírili upravené informácie z hoaxov na sociálnych sieťach. Dokonca je pravda aj to, že v obrovskom pretlaku informácií nemuseli vybrať tie najsprávnejšie zdroje. Lenže oni nie sú členovia sociálnej siete, ale zastupujú kapitánov nášho priemyslu.

Spôsob a tón komunikácie pána Sotáka však svedčí o tom, že výber zdrojov informácií o dopade covid-19 na úmrtia bol silne poznačený účelom ich zdieľania. Je očividné, že chcel útočiť na vládu a spochybňovať celú pandémiu a opatrenia proti jej šíreniu. Následné vyjadrenie ku zdrojom a arogantný odkaz Tibora Gregora, čo by mala robiť štátna IT firma, je ako vystrihnutý s politického komunikačného manuálu Smeru a Hlasu.

Na záver mi dovoľte jednu osobnú poznámku. Nie som kapitánom priemyslu. Neprivatizoval som žiadnu firmu, ani zatiaľ ju nevybudoval. A už vôbec nežiadam o štátnu pomoc pre firmu v ťažkej chvíli. Som len vyslúžilý generál ozbrojených síl, ktorý prijímal rozhodnutia na základe dôkladnej analýzy operačnej situácie a verifikovateľného spravodajského odhadu. To isté v primeranom kontexte očakávam aj od kapitánov našej ekonomiky.

Každý sa môže mýliť aj prijať rozhodnutia, ktoré sa časom ukážu ako chybné. Ale rozhodovať by sme sa mali na základe faktov a nie emócií, alebo dokonca zbožných želaní. Platí to rovnako pre vojakov, podnikateľov aj vládu.

#covid-19 #domáca politika #ekonomika #hoaxy #Klub 500 #manažment #politika #Soták #spoločnosť #stratégie

Použité zdroje:

https://e.dennikn.sk/2221894/ako-sa-k-sotakovi-dostala-fama-o-nizkych-poctoch-umrti-ktoru-pouzil-v-televizii

Použité fotografie v grafike: autor, Denník-N (via facebook)

The post Úmrtia na covid-19 spochybňuje aj podnikateľ Soták appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.