Irán: Nová úroveň kybernetických hrozieb #hrozba#Irán#Izrael#jadrový program#kybernetický útok#napätie
Napätie na Blízkom Východe opäť narastá. Deň po tom, čo Irán zverejnil informáciu o svojom novom vybavení na obohacovanie uránu v komplexe Natanz cca 250 km južne od Teheránu, došlo k masívnemu výpadku elektriny a poškodeniu zariadenia. Irán hovorí o nukleárnom terorizme. Izraelské médiá naznačujú, že išlo o kybernetický útok MOSAD-u. Čo sa vlastne stalo a aké to bude mať krátkodobé a dlhodobé dopady na región a vo svete?
#hrozba #Irán #Izrael #jadrový program #kybernetický útok #napätie
Iránsky jadrový program
V sobotu iránske úrady za prítomnosti štátnej televízie oznámili, že spúšťajú nové centrifúgy a pristupujú k obohacovaniu uránu na vyššiu úroveň čistoty. Irán má viacero jadrových zariadení. Má v prevádzke jednu jadrovú elektráreň a druhá je vo výstavbe. Okrem toho má dva komplexy na obohacovanie uránu, tri reaktory na údajné vedecké účely. Má k dispozícii aj vlastné ložiská uránu, prevádzkuje dve bane a jeden sklad koncentrovanej uránovej rudy v prášku (yellowcake).
Oficiálne Irán deklaruje, že ťažbu a obohacovanie uránu používa výlučne na mierové účely. Avšak jadrový program Iránu dlhodobo vyvoláva kontroverzie. Medzinárodné spoločenstvo ho podozrieva, že Irán sa snaží pod touto zámienkou aj o výrobu jadrových zbraní. Najmä kombinácia s balistickými raketami ďalekého dosahu vyvoláva vrásky na čele stratégov nielen v regióne, ale aj v širšom okolí.
Jadrový status Iránu naviac motivuje aj ďalšie krajiny v regióne o získanie jadrových zbraní. Najaktívnejšia je Saudská Arábia, ktorá má záujem udržiavať paritu s Iránom. Už dnes Asociácia pre kontrolu zbrojenia (Arms Control Association) registruje 9 krajín s jadrovými zbraňami. Odhad ich jadrového arzenálu je na obrázku.
Čo sa vlastne stalo?
Irán pristúpil po dlhoročnom vyjednávaní a tlaku na medzinárodnú jadrovú dohodu. Pôvodne sa Rusko ponúkalo, že bude dodávať jadrové palivo do iránskych atómových elektrární. USA neboli s dohodou príliš spokojné, al ebol to maximálny možný kompromis, ktorý sa v roku 2015 podarilo dosiahnuť. Po tom čo USA počas vlády Donalda Trumpa odstúpili od jadrovej dohody (2018), odstúpil od nej aj samotný Irán. V sobotu Irán spustil v zariadení Natanz nový program obohacovania uránu na vyššiu úroveň čistoty. Netrvalo to ani deň a celú oblasť postihol masívny výpadok elektrickej siete a došlo k poškodeniu spomínaného jadrového zariadenia. Konkrétne v prísne stráženom komplexne došlo k výbuchu, ktorý zničil elektrické zariadenie napájajúce komplex centrifúg v podzemí. Ďalšie podrobnosti ale Irán nezverejnil.
V Natanze bola nehoda už minulý rok, keď 2. júla 2020 vypukol v zariadení veľký požiar. Irán aj vtedy tvrdil, že išlo o sabotáž, ale nebol schopný o tom predložiť žiadne dôkazy alebo aspoň uveriteľné indície. Tentoraz tvrdí, že ide o akt nukleárneho terorizmu a podozrieva Izrael, že vykonal sabotáž prostredníctvom kybernetického útoku. Súčasťou ostrej rétoriky bola aj hrozba silnou odvetou zo strany Iránu.
Izrael sa oficiálne k udalosti nevyjadruje. Faktom je, že Izrael je ostrým kritikom iránskeho jadrového programu a cíti sa priamo ohrozený iránskymi jadrovými ambíciami. Izrael je už dnes terčom nepriamych iránskych útokov cez proxy hráčov, predovšetkým milícií Hizbaláhu. Izrael ostro vystúpil voči iránskemu programu obohacovania uránu a premiér Netanjahu označil vysporiadanie sa s iránskym vyzbrojovaním za veľkú misiu. Tentoraz viaceré izraelské médiá priniesli dohady o tom, že havária môže byť dôsledkom kybernetického útoku MOSADU-u, izraelskej tajnej služby.
Nová úroveň kybernetických hrozieb
Kybernetická bezpečnosť je čoraz dôležitejšia. Od počítačových sietí sa stávame úplne závislí. S tým narastá aj naša zraniteľnosť a súčasne sa zvyšujú hackerské a ofenzívne kapacity v kybernetickom priestore. Viaceré štáty investovali nemalé prostriedky do vývoja schopnosti prenikať do zabezpečených počítačových sietí protivníka, či firiem. Používali to ako asymetrický nástroj voči podstatne silnejším hráčom. Irán patrí medzi krajiny, ktoré sa už celé roky intenzívne zaoberajú vývojom útočných kybernetických spôsobilostí spolu so Severnou Kóreou, Čínou a Ruskom.
Viaceré západné krajiny preto zintenzívnili upevňovanie kybernetickej bezpečnosti. Zreorganizovali dokonca aj svoje ozbrojené sily a vytvárajú veliteľstvá pre kybernetickú bezpečnosť. NATO na samite vo Varšave akceptovalo kybernetický priestor ako ďalšiu bojovú doménu po zemi, vzduchu, vode a vesmíre.
Pokiaľ sa potvrdia dohady o kybernetickom útoku ako hlavnej príčine výbuchu a vyradenia energetickej siete v Natanze, tak to posúva kybernetickú vojnu na úplne inú úroveň. Bol by to priamy dôkaz, že kybernetický boj nemusí ani zďaleka prebiehať v dátach vo virtuálnom svete. Môže mať aj mimoriadne silné kinetické prejavy a ničivé následky v reálnom svete. Ak sa takýto útok nepodarilo odraziť ani špičkovému hráčovi v kybernetickej oblasti ako Irán, svedčí to aj o vyspelosti ofenzívnych kybernetických kapacít.
Nie je to prvý raz, čo je havária iránskeho jadrového zariadenia prisudzovaná kybernetickému útoku. V roku 2010 došlo k poškodeniu viacerých iránskych centrifúg. Vtedy malo ísť o vírus stuxnet a už vtedy experti podozrievali z úmyselného konania Izrael. To sa však nikdy nepodarilo preukázať.
Aký bude ďalší vývoj?
V každom prípade v dôsledku tohto incidentu dôjde k ďalšiemu zostreniu bezpečnostnej situácie v oblasti Perzského zálivu a na celom blízkom Východe. Akú formu bude mať Iránska odveta ťažko predpovedať. Ale ak bol za útokom Izrael, tak s ňou zrejme počíta.
Najpravdepodobnejšie je, že Irán ešte zintenzívni vyzbrojovanie a vojensko-technickú pomoc pre svojich proxy hráčov v Libanone a Sýrii. Izrael môže očakávať zvýšený počet teroristických útokov a zintenzívneniu ostreľovania svojho územia,. Nič, na čo by v Izraeli neboli zvyknutí.
Incident môže pochovať nádeje na obnovenie rokovaní o jadrovej dohode, ktoré sa objavili v súvislosti s nástupom administratívy prezidenta Bidena.
Z dlhodobého hľadiska možno očakávať zintenzívnenie aktivít na úseku kybernetickej bezpečnosti. Ďalšie krajiny začnú brať kybernetickú hrozbu vážne v celom komplexe, niektoré začnú horúčkovito vyvíjať aj ofenzívne spôsobilosti okrem samotnej obrany pred kybernetickými útokmi.
Zásadnou právnou a technickou otázkou bude, ako budeme definovať a realizovať odstrašovanie (detterence) v kybernetickom priestore. Lebo dnes nevieme s istotou ani len určiť skutočného útočníka.
Môže to byť štát, organizovaná skupina, alebo jednotlivec. A môže dokonca útočiť z Vášho počítača. Ste pripravení na masívnu odvetu?
Použité zdroje:
Iran says key Natanz nuclear facility hit by ‚sabotage‘ – BBC News
Richard Clarke on Who Was Behind the Stuxnet Attack | History | Smithsonian Magazine
Irán v rozpore s jadrovou dohodou spustil činnosť pokročilých centrifúg | Aktuality.sk
Iran vows revenge for ‚Israeli‘ attack on Natanz nuclear site – BBC News
Iran Blames Israel for Attack on Nuclear Facility, Vows to Retaliate – WSJ
Nuclear Weapons: Who Has What at a Glance | Arms Control Association
Zdroj mapy:
By Yagasi, translation of the original work by Sémhur – http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Iran_nuclear_program_map-fr.svg, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=35161130
NASPAŤ