Rozhovor si môžete vypočuť aj ako audio podcast: SITCEN 1/2026: Odpútava sa Európa od závislosti na USA?

Moderátor: A my budeme v téme pokračovať, hosťom v Rannom Pluse je teraz generálporučík v zálohe, bývalý najvyšší zástupca Slovenska v štruktúrach NATO, Pavel Macko. Dobré ráno.

Pavel Macko: Dobré ráno, prajem.

Narušené vzťahy a limity európskej asertivity k USA

Moderátor: Súhlasíte s tvrdením, že tohtoročná bezpečnostná konferencia je možno najdôležitejšia pre transatlantické vzťahy, a to za celú dobu svojej viac ako 60-ročnej histórie, teda tej konferencie?

Pavel Macko: Aj keď táto konferencia formálne nie je určená na riešenie tých oficiálnych diplomatických vzťahov, ale predsa len je tam diskusia, na ktorej sa nachádzajú tí najvyšší predstavitelia a je to veľmi dôležitá konferencia a oproti minulému roku zrejme aj zloženie americkej delegácie naznačuje, že je snaha o dialóg. Vidíme to, že tento dialóg prebieha aj na pôde Severoatlantickej aliancie. Áno, je to najdôležitejšia konferencia, pretože tá úvodná správa, ktorá sa každoročne pred tou konferenciou publikuje, presne dáva takéto nasmerovanie a varovanie, že čo je hlavný problém. A tá samozrejme komunikácia medzi severoatlantickými partnermi je narušená, tie vzťahy a dôvera sú narušené najmä po pokusoch o prevzatie Grónska.

Moderátor: Áno, tá správa upozorňuje na to, že Európa musí byť voči Spojeným štátom odvážnejšia. Akú veľkú mieru asertivity si ale môžu Európania dovoliť, keď sú na Spojených štátoch stále dosť vojensky závislí?

Pavel Macko: Tak tá miera asertivity bude skôr v tej politickej rovine v tom, že Európania asi uvedomujú svoje záujmy, dokážu ich jasne a jednotne komunikovať a to je zrejme aj to, čo platí na amerického prezidenta Trumpa. Na druhej strane, keď sa pozrieme na samotné vojenské kapacity, tie sú úplne prepojené. To znamená, že máme spoločnú integrovanú veliteľskú štruktúru, máme spoločné obranné plány, kde sa môže čiastočne zmeniť to ťažisko v prospech európskych krajín, kde Spojené štáty sa budú presúvať viac do Pacifickej oblasti. Ale v každom prípade, Európa má výrazné diery alebo medzery v tých kapacitách, potrebuje Spojené štáty ako spojenca, takže určite tá diskusia nesmeruje k nejakému rozkolu, ale skôr naopak k vyjasneniu si pozícií a je to vlastne doplnková diskusia k tomu, čo prebieha aj na pôde Severoatlantickej aliancie, kde skôr dochádza teraz ku konsolidácii týchto vzťahov.

Moderátor: Švédsko, Nórsko, Nemecko, ani Dánsko minulý týždeň verejne potvrdili, že vedú rozhovory o európskom jadrovom odstrašujúcom prostriedku, ktorý má doplniť ten americký. Posunie tohto Európu k väčšej nezávislosti na Spojených štátoch?

Európsky jadrový odstrašujúci arzenál

Pavel Macko: Nie tak úplne, to je kontroverzná otázka. Samozrejme, Európa má momentálne možnosť len si ako keby siahnuť na tie britské a francúzske prostriedky jadrového odstrašenia, takže táto snaha o posilnenie tohto jadrového odstrašujúceho piliera v súvislosti s rastúcou hrozbou zo strany Ruska je pochopiteľná, ale nie je to úplne najdôležitejšia a najväčšia priorita, ktorú momentálne potrebujeme, pretože v prípade, že by Spojené štáty sa vážnejším spôsobom odklonili alebo by sa postavili do tej pozície druhej línie v rámci aliancie, tak Európe chýba predovšetkým strategický prieskum, satelitné prostriedky jej chýbajú, prostriedky strategickej prepravy, schopnosť rýchleho presunu, prostriedky diaľkového ničenia, takzvané diaľkové paľby rakety s dlhším dosahom. A to sú oveľa prioritnejšie prostriedky.

K tomu treba dodať ešte aj potrebu ochrany proti dronom, pretože vidíme v tej vojne na Ukrajine, že zásadným spôsobom sa zmenil ten spôsob vedenia boja a nie len Európa, ale ani Spojené štáty nie sú naň plne pripravené. Tým pádom toto je priorita, kde by sa malo venovať hlavné úsilie. Ale je to strategický signál, ktorý naznačuje aj Spojeným štátom, že dobre, keď sme stále vnímaní ako ten nezodpovedný menší brat, tak uvažujeme aj o tom vytvorení si ďalších prostriedkov, aj vrátane strategických, aby sme boli rovnocennejší partner v tých transatlantických vzťahoch.

Rozdielne vnímanie ruskej hrozby

Moderátor: Nie je to aj také upozornenie zo strany EÚ Spojeným štátom, nepodceňujte Rusko, pretože údajne podľa tej bezpečnostnej správy sa ani nová stratégia národnej bezpečnosti USA Rusku nevenuje?

Pavel Macko: Ja som podrobne analyzoval aj novú bezpečnostnú stratégiu, aj novú obrannú stratégiu a naozaj tá považuje Rusko za menšieho hráča. Spojené štáty sa skôr sústreďujú na také veľké súperenie tých troch mocností USA a Čína ako hlavných hráčov, Rusko a potom regionálne mocnosti. A samotnému Rusku je tam venovaná malá pozornosť v tej národnej bezpečnostnej stratégii. Vyslovenej koncentrujú na západnú hemisfému, ktorú chcú mať plne pod kontrolou a potom sa sústreďujú na slobodu plavby a vlastne udržiavanie si svojho vplyvu v indo-pacifickom regióne. K tomu budujú aj nové svoje sily. Prebieha rozsiahla modernizácia americkej flotily, ale zatiaľ by som z toho nevyvodzoval nejaké veľké strategické závery. Skrátka, Spojené štáty nám odkazujú, že Európa je predovšetkým náš priestor a v prvej línii obrany by sme mali stáť my.

Moderátor: Pavel Macko, generálporučík v zálohe a bývalý najvyšší zástupca Slovenska v štruktúrach NATO bol hosťom Ranného Plusu. Ďakujem za rozhovor.

The post Odpútava sa Európa od strategickej závislosti na USA? appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#bezpečnosť #demagógia #diskreditácia #F-16 #NATO #Rusko #Ukrajina #Vojna na Ukrajine

Mafiánsky štát a jeho strojcovia ako chameleóni zmenili šat a rétoriku, tvária sa ako tribúni ľudu, obhajcovia právneho štátu a mierotvorcovia. A majú tisíce nasledovateľov, ktorí sa orientujú podľa informácií, ktoré sa k nim dostanú. Tých od strojcov mafiánskeho štátu a proruskej scény je viac ako tých objektívnych. Zlo sa snaží prekričať dobro. Taktika je jednoduchá, stačí pustiť do éteru klamstvo a ono sa už samo uchytí, najmä, ak ho nikto nevyvracia.

Ľudia sú uponáhľaní, nemajú čas si overovať fakty. Žijú z titulkov, z krátkych nepravdivých výrokov, z perfektných marketingových ťahov. Takto funguje manipulácia. Vždy sa niečo z klamstva „uchytí“ a stane sa to akceptovanou pravdou. Sú dva spôsoby ako tomu čeliť a reagovať.

Ten prvý je, že tvrdo a trpezlivo vysvetľujete, chodíte do médií, študujete a overujete si fakty a prezentujete otvorene pravdu, aj keď sa to časti davu nepáči. Trpezlivo znášate posmešky, nadávky, vyhrážky a diskreditáciu. Skrátka pre dobro nesiete kožu na trh.

Druhá možnosť je splynúť s davom. Radšej sa nevyjadrujete, ste tíško ako voš pod chrastou. Máte malú eseročku, robíte kšefty aj s obvinenými „kapitánmi“ mafiánskeho štátu, veď Vy za to nemôžete, čo oni robia. Aj keď ste v živote neriadili viac ako troch ľudí, čakáte na svoju šancu a máte ambície trebárs aj na premiéra. Rozhodnú síce občania, ale máte veľkú šancu. Stačia Vám bilboardy, skvelé heslá a dobrá kampaň a urobia z Vás čistého a odhodlaného nositeľa zmeny. Lenže spoločnosť sa aj naďalej bude prepadať do bahna…

Poďme naspäť k demagógii a klamstvám. Stratégovia, akých som popisal ako druhú možnosť, sú tíško a radia nereagovať. Lenže demagógia nezapadne prachom, ale sa šíri oveľa rýchlejšie a ľahšie ako pravda. Aj preto sme šokovaní z predvolebných prieskumov. Ja skúšam za pravdu bojovať. Nielen preto, že to robil už Štefánik, ale preto, že zlu a lži sa nemá ustupovať. Robím to vecne a kľudne, ale niekedy treba aj ostrejšie, ale slušne.

Tu je ukážka, ako chodia diskreditovať na youtube, lebo vedia, že to pozerajú tisíce ľudí:

♨️Robert Molnár ( @robertmolnar7032 ) otvára konverzáciu:

„Macko je taky odbornik ako ja kozmonaut… F16 su nerealne na ukrajine, jedine ak tam pojdu americania do nich. Minimalny bojovy výcvik je 35 mesiacoch..“

✅Odpovedám ( @pavelmacko1723 ):

„Ste chytrý, ale asi hluchý. Povedal som že výcvik je 15 mesiacov na výcvikových strojoch a potom 2 roky na F-16. Takže je to dokonca 39 mesiacov. Tak proti čomu vlastne protestujete? Proti svojmu obrazu v zrkadle? Ja odborník som, ale Vy kozmonautom nebudete ani vo vlhkom sne. „

♨️♨️ Pridáva sa Ľubomír Molnár ( @lubomirmolnar6644 )

„@pavelmacko1723 … Ale pozerám okrem iných aj vaše komentáre. A aj keď nemienim spochybnovať vaše vojenské schopnosti, tak musím konštatovať že ste mnoho krát komentoval dianie na UA ako demagóg. Stačí si pozrieť vaše staršie príspevky.“

✅ Odpovedám:

“ @lubomirmolnar6644 Takže verejná výzva pre Vás pán Molnár: Váš menovec tu má problémy so sluchom a spochybňuje moje vyjadrenie na základe svojho nepodloženého dojmu, lebo v tom videu som presne povedal v akých fázach a ako dlho trvá výcvik. Ale Róbert Molnár si melie svoje a od veci.

Výhodou je, že moje vyjadrenia sa dajú presne prehrať a porovnať s Vašimi klamnými alebo chybnými interpretáciami. Celé mesiace sem ako trollovia chodíte, koordinujete sa v konkrétnych skupinách, ale ANI RAZ ste nepriniesli dôkaz, len republikánske táraniny. Presne tak to tu bude, keď mafia a fašisti vyhrajú voľby. Takže sem dajte moje konkrétne výroky a nie Vaše domnienky a porovnáme si zvukovo-obrazové záznamy, čo rozprávate o mne Vy a čo som skutočne povedal ja.

Na rozdiel od väčšiny analytikov vo svete aj na Slovensku, ja som práve jeden z tých opatrnejších a skeptickejších a nerobil som propagandu, ani som nešíril zbožné želania namiesto faktov, ako to robia notorickí rusofili. A potom môžeme porovnať s vyjadreniami ľudí z Republiky, smerohlasu, či Hlavných správ. A uvidíme, kto tu rok klame a robí demagógiu. Najprv tvrdili, že Rusko nezaútočí, potom sa tešili že za týždeň Ukrajina padne a teraz zúfalo chodia po internete a klamú, kto čo tvrdil. Všetky videá, statusy, články a vyjadrenia sa dajú dohľadať a pekne analyzovať. Takže dajte niečo, alebo prestaňte ohovárať.

♨️♨️ Ľubomír Molnár kontruje:

“ @pavelmacko1723 https://www.youtube.com/watch?v=lg-D-DDVsuE&t=262s cca 30 minúta. Môžeme sa hrať zo slovíčkami. Ale ak niekto povie že rusi už tento konflikt nemôžu vyhrať ( čo dúfam že nevyhrajú ) neznamená to že prehral, alebo teda prehrá ? A našli by sa ešte podobné výroky, ale nemám čas ani záujem presedieť dva dni pri PC aby som znova počúval všetky vaše príspevky.“

✅ Reagujem:

“ @lubomirmolnar6644 Práve ste sa zosmiešnili. Zahrniem Vašu otázku aj ukážku do budúceho videa, nech aj Vaše okolie vie, ako tárate. Otázka na Vašej úrovni chápania: UŽ RUSI VYHRALI A OBSADILI UKRAJINU? NIE? Tak až to bude pravda, potom príďte! Ale zatiaľ stále platí, čo som povedal ja a Vy ste strelili capa.

Na svojom vyjadrení trvám: „Nie je možné, aby Rusi vyhrali tento konflikt. “ Môžu Ukrajinu vojensky obsadiť, môžu vyvraždiť všetkých Ukrajincov, ale nie je možné si silou natrvalo podrobiť 40 miliónový národ, ktorý sa bráni a nechce s ruským svetom už nič mať.

👉„Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť.“ 👈
M.R. Štefánik

The post Macko vs Molnárovci: Vecné argumenty vs demagógia appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Podľa všetkého Rusi hľadajú, kam sa podelo jeden a pol milióna zimných uniforiem, ktoré mali byť v mobilizačných skladoch. Znie to ako zlý vtip. Ale, ak je to pravda, je to ukážka zvrhlosti ruského režimu. Aj Ukrajinci majú problémy s výstrojom a niektorí si dokupujú „vychytávky“. Ale na záberoch boja vidíte profesionálnu výbavu a skutočných ukrajinských vojakov, ktorí vyzerajú ako vojaci a bojujú ako vojaci.

V ruských radoch vidíte vandrákov s rôznymi uniformami a často opitých. Už to trdím dlhšie, že nadchádzajúca zima bude krutá pre ukrajinských civilistov, ktorých chce Putin vyhladovať a vymrznúť a ruských vojakov. Ale zima môže byť výhodou pre lepšie vybavených, motivovaných a disciplinovaných ukrajinských vojakov. Tí síce nemajú toľko železného šrotu ako Rusi, ale majú to, čo potrebujú na víťazstvo – odhodľanie a vôľu víťaziť.

Pýtate sa, ako je to možné, že sa niekde stratí také množstvo materiálu? Rusko je najrozľahlejšia krajina sveta. Je to krajina neobmedzených možností, krajina, kde zajtra znamená už včera. To hovorí za všetko!

Ale teraz vážnejšie: Toto je budíček odkrývajúci Rusom aj svetu najväčšiu Potemkinovu dedinu v histórii. Krutá a nebezpečná paródia nacistického štátu s jadrovými zbraňami.

The post Najväčšia Potemkinova dedina s tisíckami skutočných jadrových hlavíc. appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Misia v Afganistane (ISAF, neskôr Resolute Support) bola najväčšou operáciou NATO v dejinách organizácie. Jej zlyhanie je naša spoločná zodpovednosť. Pre ďalšie fungovanie aliancie je nutné spoločne vyhodnotiť naše pôsobenie.

Slovensko by malo podporiť alebo iniciovať vytvorenie spoločnej komisie NATO. Tá by mala komplexne posúdiť pôsobenie v Afganistane vrátane politických otázok a rozhodovacieho procesu. Podobne by sme mali posúdiť z vojenského a politického hľadiska pôsobenie v Afganistane aj u nás doma.

Tím expertov ešte pod mojím vedením vyhodnotil pôsobenie OS SR v misii ISAF. Potrebujeme komplexné posúdenie pôsobenia v Afganistane aj na celonárodnej úrovni.

Zdroj:

https://www.trtworld.com/americas/us-launches-commission-to-study-afghanistan-fiasco-52676

The post Misiu v Afganistane treba riadne vyhodnotiť! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#bezpečnosť #Bezpečnostná rada SR #koalícia #politika #reformy #vláda SR

Spľasla ďalšia bublina. Hlučne oznámená komisia, navyše dosť neštandartne zriadená pod Bezpečnostnou radou SR a v neobvyklom zložení, bola v tichosti rozpustená už 8. októbra 2021. Bez výstupov. Tie v tomto zložení a s pochybnou legitimitou ani nebola schopná vygenerovať.

Výstupy sa tvorili aj tak inde, než v komisii. Údajných 17 opatrení nebolo nikdy riadne predstavených. Koalícia sa na nich nedokázala zhodnúť. Takéto „kupovanie času“ má krátku životnosť a vždy skončí ešte väčším problémom.

Podobne tomu bude aj s ostatnými reformami. Koalícia sa na nich nevie politicky dohodnúť. Už Plán obnovy si najprv predstavovali strany individuálne na svojich tlačovkách a až potom dávali dokopy jeden plán. Je nemožné, aby dokázali dať dokopy jednu zmysluplnú reformu, ktorá pomôže Slovensku a jeho občanom.

Záver

Budeme radi, ak sa im podarí dať dokopy aspoň zdanie nejakých reforiem. Minimálne tých, ktoré formálne potrebujeme na čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy. Skutočné reformy a rozvoj Slovenska môže priniesť až nová garnitúra. Ale to len vtedy, ak vyhrajú voľby nepopulistické demokratické a proreformné strany. To je zatiaľ v nedohľadne!

Zdroj: https://domov.sme.sk/c/22768677/obnova-dovery-v-stat-ako-to-vyzera-s-opatreniami.html

The post Komentár: Koalícia už žiadnu reformu nezrealizuje appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Na to, že sme jedna malá podkarpatská republika s počtom obyvateľom menšieho čínskeho mesta, agenti SIS trčia doslova všade. V relatívnom počte spravodajcov a ich spoločenským vplyvom sme asi spravodajská veľmoc. Nájdeme ich v štátnych inštitúciách, sú namontovaní v policajných vyšetrovaniach, rozpracovávajú sudcov a prokurátorov, sú zapojení v organizovanom zločine často ako riadiaci dôstojníci, sledujú novinárov a infiltrujú nielen do politických strán, ale bohvie kam ešte.

Najnovšie portál aktuality.sk prináša informáciu o ďalšom realitnom magnátovi so spravodajským profilom. Slovenská informačná služba je civilná spravodajská a bezpečnostná služba Slovenskej republiky. Je to monokraticky riadený a samostatný štátny orgán. Podľa § 1 ods. 2) zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Vo svojej činnosti sa spravuje ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.SIS má chrániť štát. Denne nám pribúdajú informácie, že v skutočnosti sa táto služba už dávno vymkla verejnej kontrole. Politici ju nielen nezvládajú, ale ešte ten stav zhoršujú. Dokonca aj za súčasnej protikorupčnej vlády vidíme snahu o angažovanie bývalých policajtov a dokonca gaunerov s tajnej službe. Načo? Vytvára SIS paralelné vyšetrovacie orgány a mocenské štruktúry?

Po škandále s bývalým riaditeľom kontrarozviedky P. Tóthom má SIS zakázané infiltrovať sa do médií. Otázka dňa je, či to robí aj naďalej smerom k politickým stranám, štátnym orgánom, prokuratúre a justícii. Ten, kto ich priamo alebo nepriamo ovláda, ten ovláda celý štát. To isté platí pre toho, kto ovláda SIS.

Naše spravodajské služby potrebujú dôslednú reformu , očistu od závadových osôb, zmenu zamerania, trvalú prípravu v oblasti etiky a morálky a poriadnu kontrolu. Inak povedané, potrebujeme ústavné poistky, aby súčasní ani bývalí spravodajci nemohli uniesť náš štát.

Vyzerá to tak, že táto vládna garnitúra nemá morálne ani odborné kapacity na to, aby dostala SIS pod kontrolu. A tej novej, demokratickej a schopnej vlády sa už nemusíme dočkať.

Foto: facebook/aktuality.sk

The post Dozvedeli sme sa, že SIS chystá utajovanú misiu na Mars. appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#Beňo #bezpečnosť #NATO #previerky #SIS #Spojené kráľovstvo #Zurian

Pred časom sa pri Kente objavili na autobusovej zastávke utajované dokumenty britského ministerstva obrany. Médiá zaujali predovšetkým utajované informácie týkajúce aktivít v Čiernom mori a Afganistane. Teraz sa ukázalo, že dokumenty stratil babrák, civilný zamestnanec Angus Lapsley, ktorý kandidoval na miesto britského veľvyslanca pri NATO.

Napriek všetkým predpisom o manipulácii s utajovanými skutočnoťami si ich zobral do tašky a manipuloval s nimi tak nedbanlivo, že ich stratil na zastávke. Ku cti mu slúži to, že sa sám prihlásil, ale ono by sa na to zrejme aj tak prišlo. Momentálne mu suspendovali bezpečnostnú previerku a vyšetrovanie pokračuje.

Bohužiaľ, aj takýto incident relativizuje neuveriteľnú historku z nášho domáceho prostredia. Podľa publikovaných informácii sa bývalý riaditeľ NAKA Zurian a bývalý námestník SIS Beňo schádzali v kaviarni či krčme a ako „styční dôstojíci“ si na verejnosti vymieňali utajované informácie. Aspoň tak nejako znie ťažko uveriteľná legenda. Tá bola zrejme vymyslená v snahe vyhnúť sa možnému právnemu postihu za ohrozenie utajovanej a vyhradenej slutočnosti a zbaviť sa podozrenia zo zneužitia právomocí a informácií na varovanie zločincov.

Zdroj foto: The Guardian /facebook/

Použitý zdroj:

https://www.theguardian.com/uk-news/2021/aug/03/civil-servant-who-lost-mod-files-at-a-bus-stop-was-to-be-uks-ambassador-to-nato

The post Utajované dokumenty stratil kandidát na veľvyslanca pri NATO appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#bezpečnosť #korupcia #organizovaný zločin #SIS #špinavé peniaze

🔹 Vysoká škola zločinu

Opäť máme možnosť vidieť, že sofistikovaný zločin nerobia osamelí vlci, ale dobre organizované skupiny zločincov a bielych golierov. Stáva sa už pravidlom, že v týchto skupinách sú bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek, najmä Slovenskej informačnej služby. Tá sa pomaly ale isto stáva synonymom najúspešnejšej školiacej inštitúcie organizovaného zločinu. V bezpečnostných zložkách nám na plnej čiare zlyháva nielen výchova k hodnotám a etike, ale aj akýkoľvek systém vnútornej kontroly. Aby sa človek stal zločincom, musí urobiť vážne osobné morálne rozhodnutie. Vyzerá to tak, že mnohí príslušníci SIS a bezpečnostných zložiek žili v morálnom bahne počas služby tak dlho, že s tým nemajú najmenší problém.

🔹 Dokonalá schéma

Ak tu máme prepojenie biznismenov, bielych golierov a hrubokrkých zločincov, lepšie pomenovanie ako mafiánsky štát je ťažko nájsť. Títo ľudia majú hrošiu kožu, medzinárodný rozhľad a podporu mocných politických nominantov. Nemajú problém si rýchlo osvojiť sofistikované schémy ako vygenerovať, preprať a pustiť do behu špinavé peniaze. Tie môžu pochádzať z korupcie pri verejných zákazkách, obchodu s ľuďmi a drogami, hazardu, daňových únikov a inej kriminálnej činnosti. Novinári aktuality.sk popisujú dokonalú práčku. Jedinou chybičkou krásy bola azda len nenažratosť a pohodlnosť niektorých korupčíkov. Tým sa zdalo nekomfortné aj to, že si museli odnášať až dvadsaťkilové tašky plné drobných bankoviek.

🔹 Dvojnásobne okradnutý občan

Najsmutnejšie na tom všetkom je to, že poctivý občan je okradnutý touto mafiou hneď dva krát. Nestačí, že gauneri ho takto okradli o stovky miliónov. Smutné na tom je to, že celú túto schému odkryli investigatívni novinári, teda v podstate amatérski „vyšetrovatelia“. Štátna mašinéria za stovky milónov eur nedokázala, alebo nechcela túto schému celé roky odhaliť napriek množstvo materiálnych a personálnych zdrojov. Chránili de facto vlastných gaunerov a ešte sa niektorí aj na celej schéme priživili.

Celý rozsiahly materiál o prepieraní peňazí cez ázijské práčky si môžete prečítať tu:

Od mafie cez tajných až po špičky daniarov. Ako Suchoba, Böhm a iní Slováci točili milióny v čínskej práčke | Aktuality.sk

The post Investigatívci odhalili takmer dokonalý zločin appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

S postupujúcou informatizáciou spoločnosti budú spravodajstvo a spravodajská komunita čeliť stále väčším výzvam. Masívna digitalizácia nášho každodenného života prináša nové príležitosti, ale aj nové výzvy. Kybernetický priestor nie je už len nejakým transportným médiom, či prostredím cez ktoré prebieha komunikácia medzi osobami, inštitúciami a štátmi.  Postupne sa stal skutočným priestorom každodenného života jednotlivca a spoločnosti.

V kybernetickom priestore prebieha obrovské množstvo transakcií a udalostí. Mnohé z ich v tomto priestore vznikajú aj zanikajú. Zásadným rozdielom oproti iným sféram ľudského pôsobenia ako zem, vzduch, voda a vesmír je to, že kybernetický priestor je priestorom sám o sebe a súčasne priamo preniká do všetkých ostatných sfér.

Žijeme v zosieťovanom svete. Vedci odhadujú, že až 97 % všetkých informácií je už niekde v kybernetickom priestore. Cez tento priestor prebieha koordinácia  a riadenie ľudských aktivít. Na spoľahlivosti a stabilite kybernetického priestoru sme už dnes životne závislí. V súčasnosti máme k dispozícii takzvaný internet ľudí. Na internet je v ňom pripojených viac ako 5 miliárd osôb, niektorí viacnásobne.

V súvislosti s pokračujúcou robotizáciou a nasadzovaním autonómnych systémov, ako aj zmenou prístupu k takým aktivitám ako je napríklad pozáručný servis spotrebičov, postupne prechádzame do obdobia internetu vecí. V priebehu pár rokov bude okrem ľudí na internet pripojených okolo 200 miliárd ďalších zariadení. Tento exponenciálny rast objemu transakcií a informácií obsiahnutých na internete sa ešte ďalej exponenciálne zvýši s plošným zavedením sietí 5. generácie.

Piaty rozmer: digitálny svet a spravodajstvo

Zatiaľ čo význam ostatných, fyzických sfér života sa nijako nemení, určujúcou sférou sa stáva práve kybernetický priestor. Toto má priamy dopad aj na všetky otázky súvisiace s národnou bezpečnosťou. Zákonite, ak sa väčšina informácií nachádza v kybernetickom priestore, toto sa musí adekvátnym spôsobom premietnuť aj do oblasti spravodajstva.  Kybernetický priestor sa stáva aj kľúčovým priestorom súperenia štátov a mocenských skupín.

Na tento vývoj reagujú viaceré štáty. Reagovalo aj NATO, ktoré na samite vo Varšave v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za piatu vojenskú doménu. Stalo sa to aj napriek tomu, že v súvislosti s konfliktom prebiehajúcim v kybernetickom priestore máme neujasnený celý rad medzinárodno-právnych, morálnych a etických otázok. Súperenie v tomto priestore je totiž realitou a jeho účastníkmi nie sú len štátni aktéri. Práve rozvoj internetu a digitalizácia umožnili povýšiť hybridné hrozby na novú úroveň. Do značnej miery sa vyrovnali šance medzi rôznymi aktérmi bez ohľadu na ich fyzickú silu. 

Digitalizácia priniesla celý rad špecifík. Tradičný koncept národnej suverenity alebo možnosť uplatnenia článku 5 Washingtonskej zmluvy nie je možné v plnom rozsahu uplatniť v kybernetickom priestore. Postupne sa vytráca význam alebo vplyv tradičnej hierarchickej štruktúry usporiadania štátu, firiem, ale aj vojenstva. Ako napísal Thomas L. Friedman, svet sa sploštil. [1]

Digitalizácia je fakt vo vývoji spločnosti, ktorý sa nedá zmeniť. Prináša celý rad možností, výziev, ale aj rizík. Od toho, ako ich zvládneme respektíve využijeme, bude závisieť aj úroveň našej obrany a odolnosť voči hrozbám, či účinnosť včasného varovania pred nimi.

Dovoľte mi pozastaviť sa pri troch najväčších výzvach do blízkej budúcnosti a z nich vyplývajúcich požiadavkách na spravodajské zložky

1. Veľké možstvo dát

Dobré spravodajstvo znamená dobrý zber informácií, ich správnu analýzu a interpretáciu a návrh účinných opatrení na rozhodnutie. Najväčšou výzvou súčasnosti nie je ani tak informácie a údaje získať. Najdôležitejšie je nájsť tú podstatnú či kritickú informáciu pre správne rozhodnutie.

Postupným prechodom na internet a rozvojom nových technológií máme dnes k dispozícii obrovské množstva dát. Nejde len o klasické dáta a citlivé informácie ako texty. Podstatne sa zmenili možnosti v získavaní a spracovaní satelitných obrázkov, geografických údajov, obrazovo-zvukových záznamov, biometrických údajov. Výrazne sa rozšírili sociálne siete a množstvo aktivít na nich.

Na jednej strane nám dostupnosť týchto nástrojov, údajov a silná komunikačná sieť poskytujú účinné nástroje na urýchlenie a spresnenie rozhodovacieho cyklu. Platí to rovnako pre biznis, politiku, aj pre vedenie ozbrojeného konfliktu, či bezpečnostných a vojenských operácií.  Na druhej strane sa na týchto údajoch a technológiách stávame čoraz závislejší a zraniteľnejší. Narušenie satelitného navigačného systému alebo vyradenie našich komunikačných sietí môže vyradiť aj značnú časť nášho obranného potenciálu.

Závislosť na informáciách pôsobí našťastie obojstranne. Všetko toto poskytuje aj obrovskú príležitosť pre získavanie informácií pre spravodajskú komunitu. Odhliadnuc od právnych a technických otázok zberu informácií, hlavným problémom však je, že dát máme až príliš veľa. Pohybujeme sa v oblasti tzv. big data, kde sa ich klasický zber, ukladanie a spracovanie nedajú účinne použiť.

Vyšetrovanie pozadia útokov  11. septembra 2001 okrem iného ukázalo, že informácie a indície o možnom útoku boli niekde v systéme. Ale chýbal im kontext a správne vyhodnotenie a preto sa stali zrejmými až po samotných útokoch.

Ak má byť spravodajstvo účinné, bude musieť presunúť svoje ťažisko zo zberu utajovaných informácií k zberu a vyhodnocovaniu neutajovaných informácií. Napríklad z komunikácie vojakov na sociálnych sieťach pred nasadením alebo počas neho sa dá získať podstatne viac informácií, ako si chceme pripustiť.

Spravodajské služby sa budú musieť naučiť s obrovskými súbormi neštruktúrovaných dát. To si bude vyžadovať úplne iné analytické postupy a nástroje ako aj prípravu personálu, než na aké sme boli zvyknutí. Problémom pre menšie krajiny môže byť dostupnosť príslušných technológií pre spracovanie veľkých objemov dát.

2. Umelá inteligencia a kvantové počítače

Rozumné využívanie prvkov umelej inteligencie a zachovanie kľúčovej úlohy človeka v rozhodovacom cykle je najväčšou výzvou pre nasledujúce generácie. Pre spravodajskú komunitu predstavuje najväčšiu príležitosť a hrozbu súčasne.

S rozvojom technológie veľmi rýchlo postupuje rozvoj umelej inteligencie a kvantových počítačov. Bez ohľadu na kontroverznosť a etické otázky súvisiace s umelou inteligenciou, jej rozvoj rýchlo napreduje. Už dnes často krát na sociálnych sieťach komunikujeme s „botom“ – samo učiacim sa programom. Softvéroví asistenti nás sprevádzajú komunikáciou s bankami, ale aj pri vyhľadávaní údajov.

Aj keď toto má ešte ďaleko do umelej inteligencie, predznamenáva to budúci vývoj. Súčasne prebieha intenzívny vývoj na úseku kvantových počítačov. Prvý skutočný kvantový počítač definitívne vyradí všetky súčasné šifrovacie mechanizmy.

Umelá inteligencia v serióznejších oblastiach použitia dosiahla  významný pokrok. Už dnes dokáže napríklad diagnostikovať množstvo chorôb lepšie ako skúsení lekári. Veľký výkonnostný skok je možné očakávať pri spracovaní zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Už dnes dokážu algoritmy sociálnych sietí, bežne dostupné ľuďom, pomerne spoľahlivo rozpoznávať tváre osôb podľa pár referenčných fotografií.

Komplexné expertné systémy s prvkami umelej inteligencie sa stanú výkonným nástrojom nielen spravodajcov, ale napríklad aj kriminalistov. Tieto systémy už existujú dnes a postupne sa zdokonaľujú. Avšak zavádzanie umelej inteligencie má v sebe množstvo rizík a výziev.

Možné aplikácie prvkov umelej inteligencie v oblasti obrany sú podľa najnovšej správy pre americký kongres nasledovné [2]:

✅ spravodajstvo, sledovanie a prieskum

✅ logistika

✅ operácie v kybernetickom priestore

✅ informačné operácie a klamné produkty (“Deep Fake”)

✅ velenie a riadenie

✅ poloautonómne a autonómne vozidlá a prostriedky

✅ smrtiace autonómne zbraňové systémy (LAWS – Lethal Autonomous Weapon Systems)

Americká spravodajská komunita pracuje na projektoch umelej inteligencie na základe strategického dokumentu spracovaného bývalým riaditeľom „National Intelligence“ Danom Coatsom  pod názvom „AIM iniciatíva“ (Augmenting Intelligence using Machines Initiative).

Okrem morálno-etických, majú ozbrojené sily a bezpečnostné zložky pred sebou niekoľko výziev v súvislosti s prvkami umelej inteligencie:

🔻 dostupné technológie

🔻 zmena procesov

🔻 adekvátny personál

🔻 inštitucionálna kultúra

1️⃣ Autonómnosť

Tá je výhodou, pokiaľ dokáže odbremeniť ľudí od náročných mechanických a opakujúcich sa činností a sústrediť sa na rozhodovací proces. Problémom je nájsť rovnovážny stav medzi morálnou dilemou a výkonnosťou, teda ako veľa autonómnosti môžeme dovoliť systémom.

2️⃣ Rýchlosť a výdrž

Tieto systémy nepodliehajú únave a môžu výrazne zvýšiť operačné tempo. Ma druhej strane limitujúcim prvkom v operačnom tempe zostáva človek a jeho schopnosť vykonávať rýchle kognitívne rozhodnutia.

3️⃣ Umocňujúci účinok (Scaling)

Ten umožňuje podstatne rozšíriť možnosti a výkonnosť súčasných systémov. Na úrovni krajín môže umožniť zmazať rozdiely vo veľkosti a ekonomickej či vojenskej sile.

4️⃣ Informačná prevaha

Nasadenie autonómných prvkov pre zber a vyhodnocovanie informácií umožňuje exponenciálny rast objemu dát, ale aj vyhodnotených informácií.

5️⃣ Predvídateľnosť výsledkov

Problémom umelej inteligencie je, že k záverom či výsledkom môže dospieť aj neočakávaným spôsobom. Nefunguje ako mechanický systém, kde je presne definovaný priebeh deja. Teda tieto systémy môžu aj fatálnym spôsobom zlyhať aj pri pomerne ľahkej úlohe.

6️⃣ Vysvetliteľnosť procesov

Najvýkonnejšie algoritmy umelej inteligencie nevedia hodnoverne vysvetliť svoj vlastný proces. Otázkou teda zostáva ich spoľahlivosť a hodnovernosť.

7️⃣ Zneužiteľnosť

Všetko, čo poskytuje obrovské  množstvo dát a je autonómne, je súčasne aj napadnuteľné a zneužiteľné protivníkom.

Využívanie prvkov umelej inteligencie a zvyšujúci sa výpočtový výkon sú faktom a budú ich mať k dispozícii nielen štáty, ale aj silní neštátni aktéri.

3. Zmena paradigmy spravodajstva: od podpory k „bojovej“ sile

Hybridný konflikt z veľkej časti môže prebiehať v kybernetickom  a informačnom priestore. Klasická úloha spravodajstva je v pozícii podporného prvku rozhodovacieho procesu alebo podpory exekúcie (combat enabler). Maximálne môže byť prvkom umocňujúcim účinnosť bojových prvkov, letálnych aj neletálnych (force multiplier).

Prechodom do online konfliktu vedenému priamo v kybernetickom priestore  sa postupne stáva priamou „bojovou silou“. Teda mení sa paradigma z klasickej podpory rozhodovacieho procesu a podpory operácií na priame vedenie operácií.

Táto zmena paradigmy zo sebou prináša celý rad výziev a rizík, ako aj požiadavky na zmenu legislatívneho rámca. Najme v stave bezpečnosti tak proti sebe stoja dva záujmy. Tým prvým je zvýšenie účinnosti spravodajstva a skrátenie reakčného času vyžadujúce si priamu aktívnu angažovanosť spravodajských zložiek v obrane alebo protiútoku. Na druhej strane je to potreba ochrany spoločnosti pred zneužitím spravodajských zložiek.

Záverečné odporúčania:

V dôsledku zmien v spoločnosti v súvislosti s digitalizáciu, spravodajské služby budú musieť prejsť zásadnou obsahovou a štrukturálnou reformou. Vhhľadom na stav slovenského bezpečnostného prostredia a spravodajskej komunity týmto sdystémovým zmenám bude musieť predchádzať aj zásadný očistný proces vo vnútri inštitúcií a vymedzenie pôsobnosti medzi jednotlivými zložkami spravodajskej komunity.

1️⃣ Analyzovať úlohy spravodajských zložiek a zmeniť ich poslanie a legislatívne prostredie.

2️⃣ Zásadným spôsobom zmeniť výchovu a prípravu spravodajského personálu a zaisťovanie jeho lojality voči štátu.

3️⃣ Investovať do nových technológií.

4️⃣ Posilniť verejnú a parlamentnú kontrolu spravodajských služieb bez zníženia ich výkonnosti.

Použité zdroje a referencie:

[1] Thomas L. Friedman: The World is Flat, New York, 2005, Farrar, Straus and Giroux

[2] Artificial Intelligence and National Security, Updated November 21, 2019, správa pre kongres USA, dostupná na https://fas.org/sgp/crs/natsec/R45178.pdf

[3] https://www.belfercenter.org/publication/cyber-security-and-intelligence-community

[4] https://www.rand.org/pubs/research_reports/RR1582.html

[5] https://www.c4isrnet.com/intel-geoint/2019/08/19/4-big-problems-the-intelligence-community-faces-moving-to-a-new-data-system/

[6] https://www.c4isrnet.com/artificial-intelligence/2019/11/26/heres-how-a-national-intelligence-watchdog-is-improving-ai-oversight/

[7] https://fas.org/irp/dia/vector21/index.html

[8] https://www.afcea.org/content/great-power-competition-defines-defense-intelligence

[9] https://www.oxfordhandbooks.com/view/10.1093/oxfordhb/9780195375886.001.0001/oxfordhb-9780195375886-e-0026

[10] https://ndupress.ndu.edu/Publications/Article/621113/defense-intelligence-analysis-in-the-age-of-big-data/

[11] https://www.nato.int/docu/review/articles/2018/02/19/adapting-nato-to-an-unpredictable-and-fast-changing-world/index.html

[12 https://www.dia.mil/News/Articles/Article-View/Article/1601186/big-data-and-the-future-of-war/

[13] https://fas.org/sgp/crs/natsec/R45178.pdf

The post Tri kritické požiadavky na účinné spravodajstvo digitálnej éry appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.