Odpútava sa Európa od strategickej závislosti na USA? #autonómia#bezpečnosť#EÚ#Európa#európsky pilier#USA

Analýza súčasných vzťahov medzi USA a Európou acesty k strategickej nezávislosti Európy v bezpečnostných otázkach a rovnocenného partnerstva s USA vo svete prebiehajúcej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Rozhovor si môžete vypočuť aj ako audio podcast: SITCEN 1/2026: Odpútava sa Európa od závislosti na USA?

Moderátor: A my budeme v téme pokračovať, hosťom v Rannom Pluse je teraz generálporučík v zálohe, bývalý najvyšší zástupca Slovenska v štruktúrach NATO, Pavel Macko. Dobré ráno.

Pavel Macko: Dobré ráno, prajem.

Narušené vzťahy a limity európskej asertivity k USA

Moderátor: Súhlasíte s tvrdením, že tohtoročná bezpečnostná konferencia je možno najdôležitejšia pre transatlantické vzťahy, a to za celú dobu svojej viac ako 60-ročnej histórie, teda tej konferencie?

Pavel Macko: Aj keď táto konferencia formálne nie je určená na riešenie tých oficiálnych diplomatických vzťahov, ale predsa len je tam diskusia, na ktorej sa nachádzajú tí najvyšší predstavitelia a je to veľmi dôležitá konferencia a oproti minulému roku zrejme aj zloženie americkej delegácie naznačuje, že je snaha o dialóg. Vidíme to, že tento dialóg prebieha aj na pôde Severoatlantickej aliancie. Áno, je to najdôležitejšia konferencia, pretože tá úvodná správa, ktorá sa každoročne pred tou konferenciou publikuje, presne dáva takéto nasmerovanie a varovanie, že čo je hlavný problém. A tá samozrejme komunikácia medzi severoatlantickými partnermi je narušená, tie vzťahy a dôvera sú narušené najmä po pokusoch o prevzatie Grónska.

Moderátor: Áno, tá správa upozorňuje na to, že Európa musí byť voči Spojeným štátom odvážnejšia. Akú veľkú mieru asertivity si ale môžu Európania dovoliť, keď sú na Spojených štátoch stále dosť vojensky závislí?

Pavel Macko: Tak tá miera asertivity bude skôr v tej politickej rovine v tom, že Európania asi uvedomujú svoje záujmy, dokážu ich jasne a jednotne komunikovať a to je zrejme aj to, čo platí na amerického prezidenta Trumpa. Na druhej strane, keď sa pozrieme na samotné vojenské kapacity, tie sú úplne prepojené. To znamená, že máme spoločnú integrovanú veliteľskú štruktúru, máme spoločné obranné plány, kde sa môže čiastočne zmeniť to ťažisko v prospech európskych krajín, kde Spojené štáty sa budú presúvať viac do Pacifickej oblasti. Ale v každom prípade, Európa má výrazné diery alebo medzery v tých kapacitách, potrebuje Spojené štáty ako spojenca, takže určite tá diskusia nesmeruje k nejakému rozkolu, ale skôr naopak k vyjasneniu si pozícií a je to vlastne doplnková diskusia k tomu, čo prebieha aj na pôde Severoatlantickej aliancie, kde skôr dochádza teraz ku konsolidácii týchto vzťahov.

Moderátor: Švédsko, Nórsko, Nemecko, ani Dánsko minulý týždeň verejne potvrdili, že vedú rozhovory o európskom jadrovom odstrašujúcom prostriedku, ktorý má doplniť ten americký. Posunie tohto Európu k väčšej nezávislosti na Spojených štátoch?

Európsky jadrový odstrašujúci arzenál

Pavel Macko: Nie tak úplne, to je kontroverzná otázka. Samozrejme, Európa má momentálne možnosť len si ako keby siahnuť na tie britské a francúzske prostriedky jadrového odstrašenia, takže táto snaha o posilnenie tohto jadrového odstrašujúceho piliera v súvislosti s rastúcou hrozbou zo strany Ruska je pochopiteľná, ale nie je to úplne najdôležitejšia a najväčšia priorita, ktorú momentálne potrebujeme, pretože v prípade, že by Spojené štáty sa vážnejším spôsobom odklonili alebo by sa postavili do tej pozície druhej línie v rámci aliancie, tak Európe chýba predovšetkým strategický prieskum, satelitné prostriedky jej chýbajú, prostriedky strategickej prepravy, schopnosť rýchleho presunu, prostriedky diaľkového ničenia, takzvané diaľkové paľby rakety s dlhším dosahom. A to sú oveľa prioritnejšie prostriedky.

K tomu treba dodať ešte aj potrebu ochrany proti dronom, pretože vidíme v tej vojne na Ukrajine, že zásadným spôsobom sa zmenil ten spôsob vedenia boja a nie len Európa, ale ani Spojené štáty nie sú naň plne pripravené. Tým pádom toto je priorita, kde by sa malo venovať hlavné úsilie. Ale je to strategický signál, ktorý naznačuje aj Spojeným štátom, že dobre, keď sme stále vnímaní ako ten nezodpovedný menší brat, tak uvažujeme aj o tom vytvorení si ďalších prostriedkov, aj vrátane strategických, aby sme boli rovnocennejší partner v tých transatlantických vzťahoch.

Rozdielne vnímanie ruskej hrozby

Moderátor: Nie je to aj také upozornenie zo strany EÚ Spojeným štátom, nepodceňujte Rusko, pretože údajne podľa tej bezpečnostnej správy sa ani nová stratégia národnej bezpečnosti USA Rusku nevenuje?

Pavel Macko: Ja som podrobne analyzoval aj novú bezpečnostnú stratégiu, aj novú obrannú stratégiu a naozaj tá považuje Rusko za menšieho hráča. Spojené štáty sa skôr sústreďujú na také veľké súperenie tých troch mocností USA a Čína ako hlavných hráčov, Rusko a potom regionálne mocnosti. A samotnému Rusku je tam venovaná malá pozornosť v tej národnej bezpečnostnej stratégii. Vyslovenej koncentrujú na západnú hemisfému, ktorú chcú mať plne pod kontrolou a potom sa sústreďujú na slobodu plavby a vlastne udržiavanie si svojho vplyvu v indo-pacifickom regióne. K tomu budujú aj nové svoje sily. Prebieha rozsiahla modernizácia americkej flotily, ale zatiaľ by som z toho nevyvodzoval nejaké veľké strategické závery. Skrátka, Spojené štáty nám odkazujú, že Európa je predovšetkým náš priestor a v prvej línii obrany by sme mali stáť my.

Moderátor: Pavel Macko, generálporučík v zálohe a bývalý najvyšší zástupca Slovenska v štruktúrach NATO bol hosťom Ranného Plusu. Ďakujem za rozhovor.

NASPAŤ