Na to, že sme jedna malá podkarpatská republika s počtom obyvateľom menšieho čínskeho mesta, agenti SIS trčia doslova všade. V relatívnom počte spravodajcov a ich spoločenským vplyvom sme asi spravodajská veľmoc. Nájdeme ich v štátnych inštitúciách, sú namontovaní v policajných vyšetrovaniach, rozpracovávajú sudcov a prokurátorov, sú zapojení v organizovanom zločine často ako riadiaci dôstojníci, sledujú novinárov a infiltrujú nielen do politických strán, ale bohvie kam ešte.

Najnovšie portál aktuality.sk prináša informáciu o ďalšom realitnom magnátovi so spravodajským profilom. Slovenská informačná služba je civilná spravodajská a bezpečnostná služba Slovenskej republiky. Je to monokraticky riadený a samostatný štátny orgán. Podľa § 1 ods. 2) zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Vo svojej činnosti sa spravuje ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.SIS má chrániť štát. Denne nám pribúdajú informácie, že v skutočnosti sa táto služba už dávno vymkla verejnej kontrole. Politici ju nielen nezvládajú, ale ešte ten stav zhoršujú. Dokonca aj za súčasnej protikorupčnej vlády vidíme snahu o angažovanie bývalých policajtov a dokonca gaunerov s tajnej službe. Načo? Vytvára SIS paralelné vyšetrovacie orgány a mocenské štruktúry?

Po škandále s bývalým riaditeľom kontrarozviedky P. Tóthom má SIS zakázané infiltrovať sa do médií. Otázka dňa je, či to robí aj naďalej smerom k politickým stranám, štátnym orgánom, prokuratúre a justícii. Ten, kto ich priamo alebo nepriamo ovláda, ten ovláda celý štát. To isté platí pre toho, kto ovláda SIS.

Naše spravodajské služby potrebujú dôslednú reformu , očistu od závadových osôb, zmenu zamerania, trvalú prípravu v oblasti etiky a morálky a poriadnu kontrolu. Inak povedané, potrebujeme ústavné poistky, aby súčasní ani bývalí spravodajci nemohli uniesť náš štát.

Vyzerá to tak, že táto vládna garnitúra nemá morálne ani odborné kapacity na to, aby dostala SIS pod kontrolu. A tej novej, demokratickej a schopnej vlády sa už nemusíme dočkať.

Foto: facebook/aktuality.sk

The post Dozvedeli sme sa, že SIS chystá utajovanú misiu na Mars. appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#generál Macko #korupcia #prokuratúra #reforma #spravodajské služby #spravodlivosť #Žilinka

K pánovi Žilinkovi som od začiatku nemal veľkú dôveru, ale dával som mu šancu. Podal som mu trestné oznámenie, aj predložil jednoznačné dôkazy o neprávostiach prokuratúry a vyzval ho na ospravedlnie. Skončili bez dostatočnej odozvy Žilinku. Bohužiaľ, stále viac sa potvrdzuje, že som ho odhadol správne. Jedinou prednosťou pána Žilinku bola bezhraničná túžba byť nejakým papalášom. Podarilo sa mu to a začína sa prejavovať.

Začiatkom marca som mu chcel do rúk osobne odovzdať trestné oznámenie s podozrením o obzvlášť závažných zločinoch súvisiacich so spravodajskými službami. Nechcel som prijatie, chcel som to len odovzdať niekomu spoľahlivému, aby to nečítal hocikto a nezmizlo celé podanie. Súčasne som chcel ochranu pre seba a svedkov. Žilinka mi cez radového prokurátora nepriamo odkázal, že som nula, s ktorou ON nebude strácať čas. Mám sa obrátiť na najbližšiu policajnú stanicu.

Medzitým polícia zadržala jemu blízkeho šéfa SIS. V tichosti kuje pikle s predsedom parlamentu, ruší obvinenia, intervenuje v prospech predchádzajúcej politickej garnitúry a jej nominantov. Ale oficiálne je apolitickým generálnym prokurátorom. Dokonca sa uchýlil k právnemu populizmu a spolu so Smerom ostro zaútočil na protipandemické opatrenia. Našťastie Ústavný súd SR mal odvahu povedať, že jeho podanie bolo úplne nekompetentné.

Závažné podozrenie nemáte komu oznámiť

Najnovšie sa ostro pustil do prokurátora, ktorý dozoruje prípady šéfa SIS a nominantov strany, ku ktorej má pán Žilinka bližšie, než sme tušili. Teraz vyšli najavo jeho pochybné kontakty na východe Slovenska. Aj vo svetle informácií o udalostiach vo Vrběticiach, nedám bezpečnosť svedkov a svoju do rúk takto nedôveryhodného človeka. Bohužiaľ, so závažnými podozreniami, ktoré si vyžadujú absolútnu dôveru medzi oznamovateľom a vyšetrovateľmi sa stále v tomto mafiánskom štáte nemáte kam obrátiť. Žilinkovi neverím, Lipšic je nepoužiteľný a ľudia ako Kysel, Šanta, či Špirko sú postupne odstavovaní.

Svoje vie aj John Runčák, ktorý tiež nemá kam podať trestné oznámenie. Pohadzujú si ho medzi sebou NAKA, prokuratúra a OR PZ. Ak ide o podozrenia smerujúce ku spravodajcom, ktorí zrástli s predchádzajúcou politickou garnitúrou, nemáte sa v SR na koho obrátiť. Ak sa ozvete, ohrozujete seba a svoju rodinu.

Všetko zlé je na niečo dobré a môže aj motivovať. Ak sa mi nič zlé nestane, budem hľadať podporu naprieč celým politickým spektrom pre zásadnú reformu systému prokuratúry. Je načase skoncovať s boľševickým monokratickým systémom prokuratúry, ktorý tu vládne desaťročia.

Systém, v ktorom celej prokuratúre doslova vojensky velí jeden všemocný ŠÉF, je mimoriadne nebezpečný pre demokratické zriadenie. Najmä, ak má mimoriadne právomoci, napríklad zastaviť akékoľvek trestné konanie bez možnosti riadneho opravného prostriedku.

Zdroj a podrobnosti v článku:

https://dennikn.sk/2380906/zilinka-v-presove-chodi-do-hotela-enchante-ten-ovlada-podnikatel-s-problematickou-povestou/?ref=tit

The post Žilinka stráca dôveru rekordne rýchlo appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

S postupujúcou informatizáciou spoločnosti budú spravodajstvo a spravodajská komunita čeliť stále väčším výzvam. Masívna digitalizácia nášho každodenného života prináša nové príležitosti, ale aj nové výzvy. Kybernetický priestor nie je už len nejakým transportným médiom, či prostredím cez ktoré prebieha komunikácia medzi osobami, inštitúciami a štátmi.  Postupne sa stal skutočným priestorom každodenného života jednotlivca a spoločnosti.

V kybernetickom priestore prebieha obrovské množstvo transakcií a udalostí. Mnohé z ich v tomto priestore vznikajú aj zanikajú. Zásadným rozdielom oproti iným sféram ľudského pôsobenia ako zem, vzduch, voda a vesmír je to, že kybernetický priestor je priestorom sám o sebe a súčasne priamo preniká do všetkých ostatných sfér.

Žijeme v zosieťovanom svete. Vedci odhadujú, že až 97 % všetkých informácií je už niekde v kybernetickom priestore. Cez tento priestor prebieha koordinácia  a riadenie ľudských aktivít. Na spoľahlivosti a stabilite kybernetického priestoru sme už dnes životne závislí. V súčasnosti máme k dispozícii takzvaný internet ľudí. Na internet je v ňom pripojených viac ako 5 miliárd osôb, niektorí viacnásobne.

V súvislosti s pokračujúcou robotizáciou a nasadzovaním autonómnych systémov, ako aj zmenou prístupu k takým aktivitám ako je napríklad pozáručný servis spotrebičov, postupne prechádzame do obdobia internetu vecí. V priebehu pár rokov bude okrem ľudí na internet pripojených okolo 200 miliárd ďalších zariadení. Tento exponenciálny rast objemu transakcií a informácií obsiahnutých na internete sa ešte ďalej exponenciálne zvýši s plošným zavedením sietí 5. generácie.

Piaty rozmer: digitálny svet a spravodajstvo

Zatiaľ čo význam ostatných, fyzických sfér života sa nijako nemení, určujúcou sférou sa stáva práve kybernetický priestor. Toto má priamy dopad aj na všetky otázky súvisiace s národnou bezpečnosťou. Zákonite, ak sa väčšina informácií nachádza v kybernetickom priestore, toto sa musí adekvátnym spôsobom premietnuť aj do oblasti spravodajstva.  Kybernetický priestor sa stáva aj kľúčovým priestorom súperenia štátov a mocenských skupín.

Na tento vývoj reagujú viaceré štáty. Reagovalo aj NATO, ktoré na samite vo Varšave v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za piatu vojenskú doménu. Stalo sa to aj napriek tomu, že v súvislosti s konfliktom prebiehajúcim v kybernetickom priestore máme neujasnený celý rad medzinárodno-právnych, morálnych a etických otázok. Súperenie v tomto priestore je totiž realitou a jeho účastníkmi nie sú len štátni aktéri. Práve rozvoj internetu a digitalizácia umožnili povýšiť hybridné hrozby na novú úroveň. Do značnej miery sa vyrovnali šance medzi rôznymi aktérmi bez ohľadu na ich fyzickú silu. 

Digitalizácia priniesla celý rad špecifík. Tradičný koncept národnej suverenity alebo možnosť uplatnenia článku 5 Washingtonskej zmluvy nie je možné v plnom rozsahu uplatniť v kybernetickom priestore. Postupne sa vytráca význam alebo vplyv tradičnej hierarchickej štruktúry usporiadania štátu, firiem, ale aj vojenstva. Ako napísal Thomas L. Friedman, svet sa sploštil. [1]

Digitalizácia je fakt vo vývoji spločnosti, ktorý sa nedá zmeniť. Prináša celý rad možností, výziev, ale aj rizík. Od toho, ako ich zvládneme respektíve využijeme, bude závisieť aj úroveň našej obrany a odolnosť voči hrozbám, či účinnosť včasného varovania pred nimi.

Dovoľte mi pozastaviť sa pri troch najväčších výzvach do blízkej budúcnosti a z nich vyplývajúcich požiadavkách na spravodajské zložky

1. Veľké možstvo dát

Dobré spravodajstvo znamená dobrý zber informácií, ich správnu analýzu a interpretáciu a návrh účinných opatrení na rozhodnutie. Najväčšou výzvou súčasnosti nie je ani tak informácie a údaje získať. Najdôležitejšie je nájsť tú podstatnú či kritickú informáciu pre správne rozhodnutie.

Postupným prechodom na internet a rozvojom nových technológií máme dnes k dispozícii obrovské množstva dát. Nejde len o klasické dáta a citlivé informácie ako texty. Podstatne sa zmenili možnosti v získavaní a spracovaní satelitných obrázkov, geografických údajov, obrazovo-zvukových záznamov, biometrických údajov. Výrazne sa rozšírili sociálne siete a množstvo aktivít na nich.

Na jednej strane nám dostupnosť týchto nástrojov, údajov a silná komunikačná sieť poskytujú účinné nástroje na urýchlenie a spresnenie rozhodovacieho cyklu. Platí to rovnako pre biznis, politiku, aj pre vedenie ozbrojeného konfliktu, či bezpečnostných a vojenských operácií.  Na druhej strane sa na týchto údajoch a technológiách stávame čoraz závislejší a zraniteľnejší. Narušenie satelitného navigačného systému alebo vyradenie našich komunikačných sietí môže vyradiť aj značnú časť nášho obranného potenciálu.

Závislosť na informáciách pôsobí našťastie obojstranne. Všetko toto poskytuje aj obrovskú príležitosť pre získavanie informácií pre spravodajskú komunitu. Odhliadnuc od právnych a technických otázok zberu informácií, hlavným problémom však je, že dát máme až príliš veľa. Pohybujeme sa v oblasti tzv. big data, kde sa ich klasický zber, ukladanie a spracovanie nedajú účinne použiť.

Vyšetrovanie pozadia útokov  11. septembra 2001 okrem iného ukázalo, že informácie a indície o možnom útoku boli niekde v systéme. Ale chýbal im kontext a správne vyhodnotenie a preto sa stali zrejmými až po samotných útokoch.

Ak má byť spravodajstvo účinné, bude musieť presunúť svoje ťažisko zo zberu utajovaných informácií k zberu a vyhodnocovaniu neutajovaných informácií. Napríklad z komunikácie vojakov na sociálnych sieťach pred nasadením alebo počas neho sa dá získať podstatne viac informácií, ako si chceme pripustiť.

Spravodajské služby sa budú musieť naučiť s obrovskými súbormi neštruktúrovaných dát. To si bude vyžadovať úplne iné analytické postupy a nástroje ako aj prípravu personálu, než na aké sme boli zvyknutí. Problémom pre menšie krajiny môže byť dostupnosť príslušných technológií pre spracovanie veľkých objemov dát.

2. Umelá inteligencia a kvantové počítače

Rozumné využívanie prvkov umelej inteligencie a zachovanie kľúčovej úlohy človeka v rozhodovacom cykle je najväčšou výzvou pre nasledujúce generácie. Pre spravodajskú komunitu predstavuje najväčšiu príležitosť a hrozbu súčasne.

S rozvojom technológie veľmi rýchlo postupuje rozvoj umelej inteligencie a kvantových počítačov. Bez ohľadu na kontroverznosť a etické otázky súvisiace s umelou inteligenciou, jej rozvoj rýchlo napreduje. Už dnes často krát na sociálnych sieťach komunikujeme s „botom“ – samo učiacim sa programom. Softvéroví asistenti nás sprevádzajú komunikáciou s bankami, ale aj pri vyhľadávaní údajov.

Aj keď toto má ešte ďaleko do umelej inteligencie, predznamenáva to budúci vývoj. Súčasne prebieha intenzívny vývoj na úseku kvantových počítačov. Prvý skutočný kvantový počítač definitívne vyradí všetky súčasné šifrovacie mechanizmy.

Umelá inteligencia v serióznejších oblastiach použitia dosiahla  významný pokrok. Už dnes dokáže napríklad diagnostikovať množstvo chorôb lepšie ako skúsení lekári. Veľký výkonnostný skok je možné očakávať pri spracovaní zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Už dnes dokážu algoritmy sociálnych sietí, bežne dostupné ľuďom, pomerne spoľahlivo rozpoznávať tváre osôb podľa pár referenčných fotografií.

Komplexné expertné systémy s prvkami umelej inteligencie sa stanú výkonným nástrojom nielen spravodajcov, ale napríklad aj kriminalistov. Tieto systémy už existujú dnes a postupne sa zdokonaľujú. Avšak zavádzanie umelej inteligencie má v sebe množstvo rizík a výziev.

Možné aplikácie prvkov umelej inteligencie v oblasti obrany sú podľa najnovšej správy pre americký kongres nasledovné [2]:

✅ spravodajstvo, sledovanie a prieskum

✅ logistika

✅ operácie v kybernetickom priestore

✅ informačné operácie a klamné produkty (“Deep Fake”)

✅ velenie a riadenie

✅ poloautonómne a autonómne vozidlá a prostriedky

✅ smrtiace autonómne zbraňové systémy (LAWS – Lethal Autonomous Weapon Systems)

Americká spravodajská komunita pracuje na projektoch umelej inteligencie na základe strategického dokumentu spracovaného bývalým riaditeľom „National Intelligence“ Danom Coatsom  pod názvom „AIM iniciatíva“ (Augmenting Intelligence using Machines Initiative).

Okrem morálno-etických, majú ozbrojené sily a bezpečnostné zložky pred sebou niekoľko výziev v súvislosti s prvkami umelej inteligencie:

🔻 dostupné technológie

🔻 zmena procesov

🔻 adekvátny personál

🔻 inštitucionálna kultúra

1️⃣ Autonómnosť

Tá je výhodou, pokiaľ dokáže odbremeniť ľudí od náročných mechanických a opakujúcich sa činností a sústrediť sa na rozhodovací proces. Problémom je nájsť rovnovážny stav medzi morálnou dilemou a výkonnosťou, teda ako veľa autonómnosti môžeme dovoliť systémom.

2️⃣ Rýchlosť a výdrž

Tieto systémy nepodliehajú únave a môžu výrazne zvýšiť operačné tempo. Ma druhej strane limitujúcim prvkom v operačnom tempe zostáva človek a jeho schopnosť vykonávať rýchle kognitívne rozhodnutia.

3️⃣ Umocňujúci účinok (Scaling)

Ten umožňuje podstatne rozšíriť možnosti a výkonnosť súčasných systémov. Na úrovni krajín môže umožniť zmazať rozdiely vo veľkosti a ekonomickej či vojenskej sile.

4️⃣ Informačná prevaha

Nasadenie autonómných prvkov pre zber a vyhodnocovanie informácií umožňuje exponenciálny rast objemu dát, ale aj vyhodnotených informácií.

5️⃣ Predvídateľnosť výsledkov

Problémom umelej inteligencie je, že k záverom či výsledkom môže dospieť aj neočakávaným spôsobom. Nefunguje ako mechanický systém, kde je presne definovaný priebeh deja. Teda tieto systémy môžu aj fatálnym spôsobom zlyhať aj pri pomerne ľahkej úlohe.

6️⃣ Vysvetliteľnosť procesov

Najvýkonnejšie algoritmy umelej inteligencie nevedia hodnoverne vysvetliť svoj vlastný proces. Otázkou teda zostáva ich spoľahlivosť a hodnovernosť.

7️⃣ Zneužiteľnosť

Všetko, čo poskytuje obrovské  množstvo dát a je autonómne, je súčasne aj napadnuteľné a zneužiteľné protivníkom.

Využívanie prvkov umelej inteligencie a zvyšujúci sa výpočtový výkon sú faktom a budú ich mať k dispozícii nielen štáty, ale aj silní neštátni aktéri.

3. Zmena paradigmy spravodajstva: od podpory k „bojovej“ sile

Hybridný konflikt z veľkej časti môže prebiehať v kybernetickom  a informačnom priestore. Klasická úloha spravodajstva je v pozícii podporného prvku rozhodovacieho procesu alebo podpory exekúcie (combat enabler). Maximálne môže byť prvkom umocňujúcim účinnosť bojových prvkov, letálnych aj neletálnych (force multiplier).

Prechodom do online konfliktu vedenému priamo v kybernetickom priestore  sa postupne stáva priamou „bojovou silou“. Teda mení sa paradigma z klasickej podpory rozhodovacieho procesu a podpory operácií na priame vedenie operácií.

Táto zmena paradigmy zo sebou prináša celý rad výziev a rizík, ako aj požiadavky na zmenu legislatívneho rámca. Najme v stave bezpečnosti tak proti sebe stoja dva záujmy. Tým prvým je zvýšenie účinnosti spravodajstva a skrátenie reakčného času vyžadujúce si priamu aktívnu angažovanosť spravodajských zložiek v obrane alebo protiútoku. Na druhej strane je to potreba ochrany spoločnosti pred zneužitím spravodajských zložiek.

Záverečné odporúčania:

V dôsledku zmien v spoločnosti v súvislosti s digitalizáciu, spravodajské služby budú musieť prejsť zásadnou obsahovou a štrukturálnou reformou. Vhhľadom na stav slovenského bezpečnostného prostredia a spravodajskej komunity týmto sdystémovým zmenám bude musieť predchádzať aj zásadný očistný proces vo vnútri inštitúcií a vymedzenie pôsobnosti medzi jednotlivými zložkami spravodajskej komunity.

1️⃣ Analyzovať úlohy spravodajských zložiek a zmeniť ich poslanie a legislatívne prostredie.

2️⃣ Zásadným spôsobom zmeniť výchovu a prípravu spravodajského personálu a zaisťovanie jeho lojality voči štátu.

3️⃣ Investovať do nových technológií.

4️⃣ Posilniť verejnú a parlamentnú kontrolu spravodajských služieb bez zníženia ich výkonnosti.

Použité zdroje a referencie:

[1] Thomas L. Friedman: The World is Flat, New York, 2005, Farrar, Straus and Giroux

[2] Artificial Intelligence and National Security, Updated November 21, 2019, správa pre kongres USA, dostupná na https://fas.org/sgp/crs/natsec/R45178.pdf

[3] https://www.belfercenter.org/publication/cyber-security-and-intelligence-community

[4] https://www.rand.org/pubs/research_reports/RR1582.html

[5] https://www.c4isrnet.com/intel-geoint/2019/08/19/4-big-problems-the-intelligence-community-faces-moving-to-a-new-data-system/

[6] https://www.c4isrnet.com/artificial-intelligence/2019/11/26/heres-how-a-national-intelligence-watchdog-is-improving-ai-oversight/

[7] https://fas.org/irp/dia/vector21/index.html

[8] https://www.afcea.org/content/great-power-competition-defines-defense-intelligence

[9] https://www.oxfordhandbooks.com/view/10.1093/oxfordhb/9780195375886.001.0001/oxfordhb-9780195375886-e-0026

[10] https://ndupress.ndu.edu/Publications/Article/621113/defense-intelligence-analysis-in-the-age-of-big-data/

[11] https://www.nato.int/docu/review/articles/2018/02/19/adapting-nato-to-an-unpredictable-and-fast-changing-world/index.html

[12 https://www.dia.mil/News/Articles/Article-View/Article/1601186/big-data-and-the-future-of-war/

[13] https://fas.org/sgp/crs/natsec/R45178.pdf

The post Tri kritické požiadavky na účinné spravodajstvo digitálnej éry appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#bezpečnostné zložky #korupcia #reforma #riaditeľ SIS #SIS #tajné služby #vnútorná bezpečnosť #zneužívanie moci

Začalo to Mečiarom, ktorý nachádzal na stole obálky a zatiaľ to končí tajomnými vyhláseniami ministra Krajniaka v sprievode predsedu parlamentu a šéfa straníckeho poslaneckého klubu o obsahu trestného oznámenia podaného na základe činnosti SIS. Ak sa nám ešte aj vyhrážajú ďalšími senzačnými odhaleniami z práce SIS, nutne vzniká dojem, že minimálne riaditeľ SIS pracoval viac pre stranícku centrálu Sme rodina ako pre štát.

V podcaste Sme „Dobré ráno“ sa redaktori zamýšľajú nad tým, či koalícia odoberie SIS strane Sme rodina. Veď oni, ani žiadna iná strana ich nikdy nemali dostať. Akým právom si politické strany sprivatizovali inštitúcie, ktoré si občania draho platia z daní, aby sa cítili bezpečnejšie?

Je čas s týmto okamžite skoncovať a začať budovať tieto inštitúcie pre občanov a nie pre politické zápasy, obchodovanie s informáciami a vydieranie! Najlepšie by bolo celú SIS aj niektoré ďalšie inštitúcie úplne zrušiť a postaviť nanovo. Teda odznova prijať každého jedného člena a vylúčiť každého, kto sa podieľal na ich zneužívaní alebo sa na ich úkor obohacoval až do piateho kolena. Buhužiaľ, takéto zložky za zrušiť nedajú. Nastalo by nielen vnútorné ale j medzinárodné prerušenie kontinuity zaručovania našej bezpečnosti.

A tak budeme ešte nejaký čas žiť aj s krysami vo vnútri systému. Jednotlivci môžu zlyhať, ale systém nesmie, Treba ho reformovať.

Podcast sme.sk nájdete tu:

https://domov.sme.sk/c/22617054/dobre-rano-problemy-dalsieho-sefa-tajnych-pcolinsky-konci.html

Viac k téme:

Zadržanie riaditeľa SIS nie je prípad zlodejíčka z trhoviska – Pavel Macko

Vláda zahodila šancu na reformu SIS a začína cítiť dôsledky – Pavel Macko

Grafika: Pavel Macko, Zdroje: SIS, facebook/sme.sk

The post Najlepšie by bolo SIS zrušiť a postaviť nanovo. Nejde to! appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#korupcia #mafiánsky štát #reforma #SIS #Sme rodina #spravodajské služby #Vladimír Pčolinský

B týchto dňoch sa ukazuje, že naozaj máme väčší problém so spravodajskými službami a bezpečnostnými zložkami, než si mnohí vedeli priznať alebo predstaviť. Stalo sa určite niečo mimoriadne a takmer nevídané. NAKA si v skorých ranných hodinách prišla pre riaditeľa spravodajskej služby do jeho obydlia. To sa stáva málokedy v hociktorom štáte na svete. prokurátor si osvojil návrh vyšetrovateľa a žiada pre Riaditeľa SIS väzobné stíhanie.

Nemáme dostatok informácií a treba byť pri hodnotení situácie veľmi zdržanlivý. V každom prípade je to udalosť, ktorá išla okamžite na stôl šéfom v spravodajských centrálach členských krajín NATO a EÚ.

Súčasné bezpečnostné hrozby a organizovaný zločin nepoznajú hranice. Pôsobia regionálne alebo dokonca globálne. Tajná služba sa nemôže zamerať len naše malé domáce pieskovisko. Ak má dobre fungovať, je závislá na intenzívnej výmene informácií s partnermi. Taká výmena je postavená na hlbokej dôvere k partnerom, že poskytnú správne informácie a naopak obdržané infomácie nezneužijú ani nezobchodujú.

Ale ako môžete dôverovať nejakej slovenskej spravodajskej službe, ak si pre jej šéfa príde ráno kriminálka a dozviete sa, že je podozrivý z korupcie? Najmä, ak pred pár mesiacmi už bol zadržaný jeho námestník a je väzobne stíhaný? Ako môžete veriť ostatným príslušníkom tejto služby, ak najvyššie šéfstvo je kompromitované a dokonca podozrivé, že je napojené na mafiánske štruktúry, ktoré sme zdedili od vlád Smeru?

Vyšší level. Je mafia napojená aj na „nových“?

Dnešná operácia prináša nóvum. Vedeli sme, že špičky bezpečnostných zložiek nominované Smerom a jeho ľuďmi, prokuratúra a skorumpovaná časť justície boli navzájom prepojení. Ukazuje sa, že boli napojení aj na organizovaný žločin a vytvorili skutočnú mafiu. Ale ani vo sne by nás nenapadlo, že by mohli byť napojení aj na súčasných nominantov, ktorí mali stáť v čele vojny s mafiánskym štátom.

Vyšetrovatelia vyšetrujú stále tú istú partiu smeráckych nominatov a skorumpovanú časť justície a prokuratúry. Narazili pritom aj na súčasných funkcionárov. Čo je horšie, existujú podozrenia, že sú navzájom prepojení s tými smeráckymi. Teda, je tu podozrenie, že tí, čo mali vypratať mafiu, ktorá tu vyrástla za vlád Smeru, to urobiť nemôžu . Hoci by aj neboli súčasťou starej mafie, tak máme podozrenie, že boli jej spojencom. To je hrozné zistenie, už len v polohe podozrenia. Ak by sa podozrenie preukázalo ako opodstatnené, ako môžeme ešte veriť v úprimnosť boja proti korupcii u tejto vládnej garnitúry?

Je treba vyhnúť sa vynášaniu prečasných súdov. Zatiaľ však musíme vychádzať z predpokladu, že orgány činné v trestnom konaní postupovali zákonne a mali na taký krok dostatočné dôvody. Zadržanie šéfa tajnej služby nie ja doťahovačka s nejakým vreckárom na trhovisku. Vyšetrovatelia si boli dobre vedomí, že idú zadržať človeka, ktorý mal tie najvyššie mimoriadne právomoci a komplexný technický a represívny aparát. Jeho úlohou bolo chrániť tento štát a včas ho varovať pred hrozbami vrátane mafie.

AK sa dnes ozývajú takmer spolustraníci riaditeľa SIS zo Sme rodina (Vladimír Pčolinskýnebol členom Sme rodina, ale úzko s ňou spolupracoval) a spochybňujú vyšetrovanie, trebsa sa mať na pozore. BUď len zastrašujú vyšetrovateľov, alebo dokonca zneužívali spravodajskú službu na politické účely. Odkiaľ inak by vedeli minister Krajniak a poslanec Pčolinský o tom ká závažné informácie nás prekvapia. Všetci politici, najmä tí z vládnej koalície by mali dať ruky preč od vyšetrovania a zdržať sa akýchkoľvek komentárov a prejavov politického nátlaku až do úplného vyšetrenia prípadu.

Koalícia začína mať problémy aj na protikorupčnom fronte

Vládna koalícia má teda mimoriadne vážny problém. K moci sa dostala najmä vďaka prísľubu zmeny, silnej protikorupčnej agende a protimafiánskej rétorike. Lenže pandémia pre túto vládu otvorila úplne nový front, na ktorom doteraz prehráva na celej čiare. Kompenzovala to prísľubom intenzívneho boja na protikorupčnom fronte. Doteraz sa zdalo, že aspoň na tomto pôvodnom hlavnom fronte sa jej darí. Isté pochybnosti o tom ale narastali už dlhšie. Živilo ich aj podozrenie, že súčasný šéf NAKA vynášal informácie, ktkré sa dostali až k podozrivým. Našťastie pre vládu, vo virvare vládnej krízy kvôli neúspechom na pandemickom fronte, takmer zaniklo, že môže mať problémy aj v boji s korupciou.

Po zadržaní šéfa SIS má vláda už zreteľný problém a vážnu trhlinu v bojovej línii aj na svojom druhom a pre ňu hlavnom fronte, v boji s korupciou. Vystrašení koaliční politici sa ponáhľajú s vyhláseniami, že je to vlastne dobre, že zadržali aj šéfa SIS kvôli podozreniam. Áno, máme tu dôkaz toho, že vyšetrovatelia a prokurátori majú voľné ruky. Politici však dobre vedia, že majú nielen reputačný, ale aj systémový problém. Tu predsa nejde o to, že zlyhal jednotlivec. Tu nám predsa zlyhal systém. Riaditeľ SIS mal byť spolu s riaditeľom Vojenského spravodajstva, náčelníkom generálneho štábu, generálnym prokurátorom a špeciálnym prokurátorom ten najčistejší, najbezpečnejší a najlepšie preverený človek v tomto štáte.

Evidentne sa tak nestalo. Pozícia riaditeľa SIS predsa nesmie byť teplý flek pre nejakú politickú odloženku. Musí to byť tvrdý profesionál, ktorý vie do čoho ide, je nepriestrelný a nerozplače sa, keď sa mu nedarí. Už len to, že existuje dôvodné podozrenie, že niekto zlyhal na pozícii, kde mal byť ten najlepší a najčistejší človek, je obrovský problém. To, že ho nikto poriadne nepreveril a bol to aj blízky spolupracovník súčasných politickýcb a prokurátorských špičiek je škandál.

Ale podozrenie, že tí, ktorí mali bojovať proti mafii, ktorú nám tu zanechali vády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, sú priamo napojení priamo na túto mafiu, je výbuchom atómovej bomby. Najmä, ak podozrenia smerujú okrem šéfa SIS aj k šéfovi NAKA. Tlaková vlna z toho výbuchu môže totálne zmiesť nielen vládu, ale aj rozmetať túto spoločnosť a pustiť k moci extrémistov.

Vláda by mala okamžite konať

Zadržanie šéfa SIS je nebezpečná rozbuška bez ohľadu na to, ako celý ten prípad nakoniec dopadne. Má dopady vo všetkých troch rovinách, politickej, bezpečostnej a spoločenskej.

V politickej rovine vláda dopustila to, aby bolo zdiskreditované jej rodinné striebro a pritikorupčný front dostal vážnu trhlinu. Je treba ju čo najkôr zaceliť a celú líniu vystužiť. Nebude stačiť trápny a príliš horlivý pokus predsedu parlamentu odpútať pozornosť a dokonca otravovať prezidentku svojími nemiestnymi radami a návrhmi. Platí to o to viac, ak šéf SIS bol jeho politický nominant a on sám nemá nad tajnou službou absolútne žiadnu kompetenciu.

Vláda má poslednú šancu sa konečne poriadne a bez koristníckeho pudu pozrieť na fungovanie Národného bezpečnostného úradu, spravodajskej služby a systému bezpečnostných previerok. Mala by do vedenia týchto inštitúcií a procesov dosadiť skutočných profesionálov a začať s dôkladnou deratizáciu. Ihneď po tom by mala prijať radikálne opatrenia na preverovanie pôvodu majektu a účinný protimafiánsky balíček. Len tak má šancu, že dá aspoň iskierku nádeje znepokojenej verejnosti.

Na úseku bezpečnosti by mal premiér bezodkladne zvolať výbor Bezpečnostnej rady SR pre koordináciu bezpečnostných služieb a následne Bezpečnostnú radu SR. Obidvom predsedá Igor Matovič z titulu funkcie predsedu vlády. Výbor a Bezpečnostná rada by mali pripraviť a predložiť na rozhodnutie vlády okamžité opatrenia na konsolidáciu bezpečnostného sektoru. Tu už nejde o statusy na sociálnej sieti. Ide o základnú dôveru v bezpečnostné zložky štátu v očiach občanov aj našich partnerov v NATO a EÚ. Následne je treba vypracovať cestovnú mapu a vydať úlohy na prípravu komplexnej reformy bezpečnostného sektora a začať ju realizovať.

V spoločenskej rovine je treba zastaviť rozvrat spoločnost, ktorá upadá do depresie v dôsledku pandémie a informácií, čo za mafiánsky systém tu fungoval za predošlých vlád. Teraz začína strácať aj vieru, že porážka mafiánskeho štátu je vôbec možná.

Ak sa vládna koalícia nespamätá a nebude systémovo riešiť dôsledky tejto kauzy, stratí zvyšok kreditu a moc. Zároveň zanechá za sebou rozvrátený štát a šancu pre extrémistov, aby sa ujali moci.

******************************************************

8. apríla 2020 som pre .týždeň napísal:

Možno sme mali príliš veľké očakávania. Nová vláda prináša istú zmenu, ale „biznis“ asi pôjde v starých koľajach. Zásadná zmena prístupu sa v prípade SIS nekoná. Najskôr len jedna partia vystrieda druhú. To je až nebezpečne málo.

Je dobre, že Dankov nominant odchádza z vedenia Slovenskej informačnej služby. Sme rodina si podľa predpokladov do čela tejto spravodajskej služby pretlačila svojho straníckeho nominanta. Nemám žiadne osobné výhrady voči novému riaditeľovi SIS. Dokonca som ho raz stretol aj osobne a urobil na mňa celkom dobrý dojem. Lenže je to zaujatý stranícky nominant a nie niekto nezaujatý, kto by konečne vymietol spravodajský Augiášov chliev. 

Naša justícia, prokuratúra a spravodajské služby sa nikdy poriadne nevysporiadali s prechodom od totality k demokratického štátu. V prípade Slovenskej informačnej služby je stav asi najhorší. V tejto inštitúcii sa za mečiarizmu staré eštébácke praktiky rozšírili o prepojenie na organizovaný zločin, mocensko-politické skupiny a oligarchov. 

Únos prezidentovho syna, snaha o likvidáciu kľúčových svedkov, využívanie zločineckých skupín či rôzne diskreditácie nie sú ani zďaleka jedinými excesmi SIS. Príslušníci bývalých pátracích „kománd“ majú veľmi blízko k najvyššej politike a naďalej v úzadí ťahajú za nitky. 

Okrem oficiálnej SIS na našom území operuje viacero paralelných spravodajských skupín. Vraždu Jána Kuciaka predchádzalo nelegálne sledovanie osôb. Nikto si nemôže byť istý, či sa v ňom angažovali len bývalí príslušníci SIS. U viacerých osôb by som sa nedivil, že ich väzby so SIS neboli úplne prerušené. 

Spravodajci, aj tí bývalí, majú svoje chápadlá všade. Ich pavučina prerastá do justície, polície a ďalších zložiek štátu. Väzobne stíhaný sudca Molnár nie je ani zďaleka jediný, kto má úzke väzby na spravodajskú komunitu. Aj taký maznák sa nás snažil presvedčiť, že jeho komunikáciu s obžalovanou A.Sz. riadila „nejaká“ spravodajská služba. Toto všetko musí upratať nový riaditeľ SIS. 

Vládna koalícia sa dostala k moci s protikorupčnou kampaňou. Sľubovali, že tentokrát to nebudú len kozmetické zmeny. Malo prísť k zásadnej očiste spoločnosti vrátane bezpečnostných zložiek. Niektoré personálne nominácie na rezortoch však vyvolávajú otázniky. Utvrdzujú nás v tom, že žiadna revolúcia sa konať nebude. Len jednu mocenskú skupinu vystrieda druhá, možno o niečo lepšia. 

Spravodajské služby potrebujú zásadnú reformu ako soľ. Mali by dostať nové zákonné poslanie, aby sledovali skutočné hrozby pre Slovensko a nemohli byť zneužívané na politické účely či krytie a legalizáciu korupcie a špinavostí. Ich financovanie a hlavne používanie rôznych legalizačných fondov je potrebné dostať pod nezávislú kontrolu. Rovnako ako používanie moderných informačno-technických prostriedkov. 

Ani kríza okolo pandémie koronavírusu neprekryje to, že nakoniec si vládne strany len rozdelia korisť a sféry mocenského vplyvu. Národniarsko-smerácke služby nedokázali zaregistrovať ani pôsobenie Nočných vlkov a slovenských polovojenských skupín. Možno to na pokyn niekoho ani zaregistrovať nechceli. To je v prípade Nočných vlkov, napojených na cudziu moc a ilegálne pôsobiacich na Ukrajine, červený varovný signál pre našu demokraciu. Nie je jediný, varovné signály prichádzajú aj od novej koalície. 

Akú hlbokú reformu môžeme čakať u SIS, ktorú povedie nominant strany, ktorej predseda sa fotografuje s Nočnými vlkmi a obdivuje krajnú pravicu? Nový riaditeľ SIS nie je nestranný odborník. Je to človek, ktorý sa dlhšiu dobu pohybuje v šedej zóne medzi politikou a súkromnými spravodajcami. Veď kto by veril, že fotografia P. Tótha, M. Kočnera a Z. Tománkovej z Čistého dňa vznikla náhodou. 

Vláda týmto obsadením SIS dáva jasne najavo, že jej odhodlanie vysporiadať sa s nepríjemným dedičstvom končí tam, kde začínajú  vlastné mocenské benefity. Je to dobrá správa pre politikov pri moci, ale zlá správa pre občanov. 

The post Vláda zahodila šancu na reformu SIS a začína cítiť dôsledky appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.