Aj keď sa postupne rozbieha očkovanie a zvyšujú dodávky očkovacích dávok, do dosiahnutia kolektívnej imunity máme ďaleko. Viaceré  krajiny  usilovne hľadajú cestu, ako výrazne zvýšiť počet zaočkovaných.

Od nedostatku vakcín k nedostatku zaočkovaných

Podľa prieskumov sa chce dať zaočkovať menej ako 50% Slovákov. Na dosiahnutie kolektívnej imunity potrebujeme dosiahnuť podstatne vyššie percento zaočkovaných. Aj pri zarátaní počtu ľudí, ktorí už prekonali chorobu a zníženej mobilite časti populácie, potrebujeme podstatne vyššie percento.

Chorobu prekonalo už 600 tisíc ľudí. Na dosiahnutie aspoň  minimálnej úrovne kolektívnej imunity potrebujeme podľa odborníkov zaočkovať najmenej ďalších 60 % populácie okrem tých, čo chorobu prekonali alebo sú už zaočkovaní.  Pre skutočne účinnú imunitu potrebujeme dokonca ešte podstatne väčšiu vyššiu úroveň preočkovania populácie.

Doteraz bol najväčším celosvetovým problémom nedostatok vakcín. Tie sú postupne k dispozícii vo väčších množstvách aj na Slovensku. Skutočným problémom, ktorý ohrozuje účinné vyriešenie pandémie, je dobrovoľnosť očkovania. Prakticky nikde na svete nie je dobrovoľný záujem o očkovanie tak vysoký, aby sa dala dosiahnuť účinná kolektívna imunita a tým postupné zastavenie pandémie.

Nezodpovedané otázky

Momentálne si užívame postupné uvoľňovanie obmedzujúcich opatrení z dlhej a tragickej druhej vlny pandémie. Zatiaľ je vývoj vďaka opatreniam a postupnému očkovaniu priaznivý. Ale takmer určite nás čaká aj tretia vlna pandémie. Otázka je len, kedy príde a ako budeme na ňu pripravení.

Doteraz sme riešili, ako pomôcť ľuďom a podnikateľom dotknutým vládou nariadenými obmedzeniami. Vymýšľali sa podporné schémy, zaviedol sa kurzarbeit, uplatňujeme covidové OČR.  Pri vakcinácii bolo najväčším problémom, kde narýchlo zohnať vakcíny a ako zabrániť predbiehaniu sa v čakárni na očkovanie. Ale s postupným rastom počtu zaočkovaných a hlavne s dostatkom vakcín bude Slovensko spolu s ďalšími demokratickými krajinami riešiť ďaleko ťažšie politické a morálne dilemy. To, či budeme potrebovať covid pas a či nedôjde k diskriminácii pri cestovaní tých osôb, ktoré ho nebudú mať, bude ten najmenší problém.

Ako už bolo uvedené, na zastavenie pandémie nám nepomôže žiadna forma covid pasu. Potrebujeme kolektívnu imunitu a eliminovať šírenie a mutácie vírusu SARS-Cov-2. Čo by sme mohli robiť, ak chceme dodržať dobrovoľnosť očkovania? Ako motivovať ľudí na očkovanie? Budeme musieť pristúpiť k aktívnej motivácii, nátlakovým motivačným metódam, alebo dokonca zaviesť povinné očkovanie?

Očkovanie nepostupuje rovnomerne

Aj napriek tomu, že Rusko podľa vlastných deklarácií vyváža Sputnik V do takmer 60 krajín sveta, v očkovaní vlastnej populácie je na chvoste medzi vyspelými krajinami. Samotní Rusi Sputniku a vakcinácii ako takej príliš neveria. Ruským orgánom sa podarilo ku dnešnému dňu zaočkovať len okolo 7 % populácie.

V prípade Spojených štátov pokračuje vakcinácia mimoriadne dobre. Ku dnešnému dňu už majú zaočkovaných 148,5 mil. obyvateľov, čo je viac ako 56,7 % populácie nad 18 rokov. K tomu treba prirátať viac ako 32 miliónov ľudí, ktorí chorobu prekonali.  No aj tak experti odhadujú, že sa im podarí na dobrovoľnej báze zaočkovať maximálne 70 % obyvateľov.

Podľa nášho ministra zdravotníctva máme u nás zatiaľ zaočkovaných vyše 1 milióna osôb a chorobu prekonalo 600 tisíc ľudí. Potrebujeme ešte zaočkovať minimálne 2 milióny osôb. Podľa posledného prieskumu sa ku koncu marca chcelo dať zaočkovať ešte 41,8 % občanov. Vláda doteraz nerobila prakticky žiadnu kampaň. Celkovo za reklamnú kampaň zaplatila 94 tisíc eur, čo je žalostne málo v porovnaní so stovkami miliónov eur sa antigénové testy.

Dokonca aj finančná skupina PENTA rozbehla masívnu mediálnu kampaň v prospech očkovania. Má výrazné aktíva v zdravotníctve a súkromnú zdravotnú poisťovňu Dôvera. Aj keď PENTA si potrebuje vylepšiť svoj obraz na verejnosti po zadržaní a obvinení jej bývalého šéf políciou, organizovanie reklamy na očkovanie je predovšetkým racionálne ekonomické rozhodnutie.

Liečba akútnych stavov covid-19 je podstatne drahšia, najmä ak ide o liečbu na covidových oddeleniach nemocníc. Rovnako nezanedbateľné sú dlhodobé následky choroby a potreba ich ďalšieho liečenia. Z tohto pohľadu je každá prevencia a reklama na ňu dobrá.

Minister Lengvarský sľubuje výraznú zmenu prístupu štátu. Nielen na Slovensku, ale vo všetkých demokraciách je zásadnou otázkou, či sa dobrovoľným očkovaním podarí dosiahnuť požadovaný stupeň zaočkovania. Povinné očkovanie je v demokraciách zatiaľ mimo hru.

Krajiny hľadajú cesty ako zvýšiť záujem o očkovanie

Aj napriek kampani a tragickým následkom pandémie, stále existujú veľké časti populácií, ktoré sa odmietajú dať očkovať. Najčastejšou argumentáciou je príliš krátky vývoj vakcíny, možné vedľajšie účinky a principiálna nedôvera k vládam a vedcom, ktorí si „vymýšľajú“. Dobrovoľnosť a prirodzený záujem obyvateľov o očkovanie nemusí stačiť na dosiahnutie potrebnej kolektívnej  imunity.

Taliansko uvažuje nad zavedením povinného očkovania zdravotníckeho personálu. Vláda to dôvodí tým, že nemôže dopustiť, aby nezaočkovaní zdravotníci ohrozovali ostatných občanov, ktorých zdravie majú chrániť. Podobne uvažujú aj v USA, kde chcú zaviesť povinné očkovanie príslušníkov ozbrojených síl, aktívnych aj záloh.

V štáte Západná Virgínia (USA) pristúpili k finančnej motivácii očkovania. Každý, kto sa podrobí očkovaniu, dostane 100 dolárov daňový kredit. Okrem masívnej reklamy, Američania chcú očkovanie podporiť aj rôznymi „darčekmi“.

Americký think-tank Brookings zverejnil zaujímavú úvahu ekonóma Joshua Gotbauma o možnosti nátlakového postupu zo strany zamestnávateľov. Je nepravdepodobné, že by federálna vláda zaviedla plošné povinné očkovanie. Podľa Gotbauma by tak mohli urobiť viacerí zamestnávatelia. Aj v Amerike platia všeobecné ľudské práva, vrátane možnosti odmietnuť očkovanie. Ale predsa len ich zamestnávatelia majú viacero možností, ako nepriamo zatlačiť na zamestnancov, aby sa dali zaočkovať. Tí síce musia rešpektovať práva a slobody zamestnancov, ale súčasne majú povinnosť chrániť zdravie tých ostatných.

Od motivácie k nepriamemu nátlaku?  

Základným argumentom k agresívnejšiemu prístupu k očkovaniu je potreba vyváženia slobody a zodpovednosti. Nezodpovedný jedinec, ktorý sa nechce dať sám zaočkovať potenciálne ohrozuje stovky ďalších ľudí. Zástancovia striktného prístupu argumentujú spôsobom, že jazda bez vodičského oprávnenia, či po troch pivách tiež nie je výlučne slobodná voľba účastníka cestnej premávky.

Napríklad v amerických školách funguje precedens povinného očkovania už dnes. Všetky deti sa musia povinne očkovať, aby mohli navštevovať školu. Výnimku tvoria len zásadné náboženské dôvody a zdravotná kontraindikácia.

Možnosti zamestnávateľov na Slovensku sú našťastie výrazne menšie ako v USA. Ale už pri testoch sa ukázalo, že firmy dokázali „prinútiť“  zamestnancov, aby sa pravidelne testovali. Podobne postupovala vláda pri zákazoch vychádzania. Už dnes musia mať zamestnanci napríklad v potravinárskych prevádzkach základnú zdravotnú spôsobilosť. Môže sa stať, že jej súčasťou sa stane aj očkovanie proti covid-19.

Na priame nariadenie povinného očkovania sa asi nenájde politická vôľa. Ale pokiaľ bude úroveň zaočkovania nízka, tak sa dlhodobým problémov s týmto ochorením nevyhneme. Čoraz viac bude vystupovať do popredia otázka, čo s tými, ktorí odmietnu ponuku na očkovanie. Majú dostať všetky finančné kompenzácie? Nemali by sa podieľať na zvýšených nákladoch ich prípadnej liečby, ktorej prevenciu odmietli? Bude sa voči nim uplatňovať zodpovednosť,  ak nakazia ďalšie osoby, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť očkované?

Je jasné, že tieto otázky sú a aj budú extrémne nepopulárne pre politikov. Ale zo spoločnosti nevymiznú. Najmä, ak prípadné ďalšie vlny pandémie kvôli nízkemu počtu zaočkovaných budú viazať potrebné zdravotné kapacity. Tie nebudú môcť plne slúžiť napríklad chronicky chorým. Ak dôjde v dôsledku toto ku zníženiu dostupnosti zdravotnej starostlivosti a poškodeniu zdravia „zodpovedných“ občanov, napätie v spoločnosti bude rásť.

Zatiaľ stále riešime predbiehanie sa v rade. Ale držme palce ministerstvu zdravotníctva  a nám všetkým, aby kampaň za vakcináciu bola úspešná a mohli sme sa konečne vysporiadať s pandémiou.

The post Dobrovoľným očkovaním asi nedosiahneme kolektívnu imunitu appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

Napriek úspechom, Izrael je terčom kritiky ľudsko-právnych organizácií. Tie ho obviňujú z diskriminačného prístupu k palestínskemu obyvateľstvu. V každom prípade krajina postupne zvláda veľmi ťažkú situáciu. Pred nedávnom mali nekontrolovaný nárast počtu nakazených. Najprv nasadili tvrdý lockdown a potom spustili bleskovú očkovaciu operáciu.

Zatiaľ im ešte denne pribúda 9 tisíc infikovaných, ale prijaté opatrenia sa v krátkom čase začnú prejavovať. Premiér Netanjahu sa už chváli, že Izrael bude prvou krajinou, ktorá prekoná pandémiu. On osobne tento úspech potrebuje. Čelí totiž súdnemu procesu a ďalším predčasným voľbám.

Izraelský štát je organizovaný a efektívny

Táto relatívne malá, ale úspešná a životaschopná krajina nemá vo svojom okolí najpriaznivejšie podmienky. Existuje viacero dôvodov pre to, že sa jej darí aj v očkovaní proti novému koronavírusu.

Aj napriek svojej vyspelosti, krajina mala ešte nedávno veľké problémy s šírením ochorenia covid-19. V reakcii na situáciu Izraelci pripravili jasnú stratégiu prežitia. Dokým nebola vakcína, zaviedli striktné opatrenia na obmedzenie pohybu. Jasné, premyslené, zrozumiteľné a hlavne dôsledne vynucované.

Akonáhle sa naskytla možnosť vakcinácie, opäť zvolili jasnú stratégiu. Dôkladne ju rozpracovali do zmysluplného plánu a ten striktne realizujú.

Izrael sa ako štát od Slovenska veľmi líši. Ani im sa nevyhýbajú politické turbolencie a škandály. Obyvatelia Izraela žijú vo veľmi nestabilnom a nebezpečnom prostredí. Bezpečnostné hrozby a teroristické útoky sú bežné. Štát a občania sa naučili s nimi žiť a úspešne prežiť.

Takmer všetci muži a ženy absolvovali povinnú vojenskú službu v trvaní 24 až 36 mesiacov. Jej dĺžka závisí na pohlaví a ďalších okolnostiach ako vzdelanie a rodinný status. Mnohí občania majú reálne skúsenosti z krízového nasadenia. Ovládajú nielen prvú pomoc, ale majú aj ďalšie zručnosti potrebné na prežitie štátu a jeho občanov za každej krízy.

Služba vlasti, disciplína a sebazaprenie tam nie sú vecou snobizmu alebo uvedomelého patriotizmu. Je to základný predpoklad prežitia štátu v nehostinnom prostredí. Občania sú disciplinovaní a dôverujú svojim inštitúciám. Tie sú skutočne výkonné a efektívne riadené.

Krízu riadia skúsení lídri

Aj Izrael má svoje problémy, korupciu a škandály. Má ich aj premiér a nie malé. Ale štátnici a politici tam majú potrebnú kvalifikáciu a skúsenosti z riadenia veľkých celkov. No najdôležitejšou je schopnosť pochopiť a riadiť krízový manažment štátu, rezortu alebo svojej inštitúcie či firmy.

Aj keď mnohí miestni lídri majú svoje muchy, väčšina z nich prešla ťažkými skúškami a obstála v nich. Do svojich pozícií sa dostali vďaka preukázaným skúsenostiam a odvahe. Mnohí z ministrov a vysokopostavených politikov sú bývalí generáli, alebo vysokí dôstojníci. Svoju odvahu a riadiace schopnosti mnohí z ich preukázali v boji. Krízový manažment a efektívne riadenie organizácie majú v krvi.

Aj v Izraeli funguje politický marketing a populizmus. Ich marketingové stratégie a metódy využívala nielen koalícia PS/SPOLU. Používal ju aj „velikán“ slovenskej politiky Robert Fico. Aj keď Fico je silne protizápadný, videoprodukcia na štýl westernizovaných expertov z Blízkeho Východu mu nevadila. Rozdiel je v tom, že do izraelského marketingu vstupujú kvalifikovaní uchádzači a prostredie je úplne iné.

Na Slovensku zmätkujeme a vyhadzujeme vakcíny

Izraelskí lídri poznajú a poväčšine aj ctia vlastné pravidlá. U nás sú niektorí „lídri“ leniví napísať si aj vlastnú diplomovú prácu. Chcieť po nich, aby si naštudovali kompetenčný zákon a základné zákonné pravidlá pre riadenie štátu a svojich rezortov v kríze je priveľa. Keby si ich aspoň nechali v kľude vysvetliť odborníkmi a neurážali ich.

Zatiaľ čo sa naša vláda ani nevie zísť a dohodnúť sa, či je dôležitejšie očkovanie alebo plošné testovanie, v našich nemocniciach sa zbytočne vyhadzujú vakcíny, ktorých i tak máme málo. Podrobnejšie o tom píše Ján Krempaský v článku na sme.sk.

Je jasné, že niektorým stratám sa pri manipulácii s vakcínami nedá zabrániť. Ale časť strát je spôsobená tým, že nám viazne organizácia očkovania a chýba disciplína. Viacerí objednaní sa k vakcinácii nakoniec nedostavia a načaté balenia očkovacej látky sa musia spotrebovať do 6 hodín alebo zlikvidovať. Čo tak zlepšiť organizáciu a zároveň nechať aspoň zaplatiť vakcínu tým, ktorí nevedia držať disciplínu?

Potrebujeme lídrov a nie marketingových hrdinov

Občania sú už unavení a nervózni z prijímaných opatrení, ktoré sa menia zo dňa na deň. Ako keby sme nemali žiadnu stratégiu. Možno ani nerozumieme, aký je rozdiel medzi stratégiou a taktikou a čo je to účinný rozhodovací proces. Situáciu zhoršuje aj to, že samotná koalícia sa nevie poriadne dohodnúť a spochybňuje vlastné opatrenia. Alebo ich jej členovia ostentatívne z času na čas nedodržiavajú.

Ak k tomu pridáme aktivity opozície vystrašenej na smrť z narušenej stability mafiánskeho prostredia, ktoré tu fungovalo roky, dielo skazy je dokonané. Z bývalého svetového premianta sme sa prepadli medzi najhorších vo zvládaní pandémie a jej následkov.

Nie je to len chyba vlády. Spoluzodpovedná je deštrukčná opozícia na čele so Smerom a Hlasom, ktorá na kríze doslova parazituje. Stačí si urobiť časovú snímku ich postojov k testovaniu, karanténnym a hygienickým opatreniam a očkovaniu od minulého leta doteraz. Samostatnú kapitolu tvoria nacionalisti, extrémisti a rôzni konšpirátori. Aj oni majú vplyv na časť verejnosti a zodpovednosť za dôsledky pandémie.

Príčinou je aj zlý stav zdravotníctva, ktorý nám tu nechali predošlé vlády vrátane troch Ficových a jednej Pellegriniho. Svoj podiel viny máme aj my občania. Mnohí ani za nič na svete nevieme dodržiavať ani tri jednoduché opatrenia „rúško-odstup-ruky“. Tie by sme predsa mali ctiť vždy, nielen počas pandémie.

Naši lídri, vládni a aj tí opoziční, neovládajú riadenie štátu a jeho krízový manažment ani zďaleka tak, ako by mali. Namiesto toho používajú vojnový slovník a vedú svoje virtuálne vojny s vlastnými vymyslenými zákonitosťami a pravidlami.

Vedú ich metódou čo krok, to nápad. Dokedy a za akú cenu?

—————-

Použité zdroje:

Izrael zaočkoval prvou dávkou vakcíny proti – Denník N (dennikn.sk)

Očkovanie proti Covid-19: Koľko vakcíny nemocnice vyhodia? – SME

The post Očkovanie covid-19: Izraelu sa darí a my prepadáme appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#covid-19 #domáca politika #ekonomika #hoaxy #Klub 500 #manažment #politika #Soták #spoločnosť #stratégie

Soták bol 11. januára hosťom v súkromnej spravodajskej televízii TA3 v jednej z jej najsledovanejších relácií „Téma dňa“. Spolu s redaktorom Bielikom a predsedom komory poľnohospodárov a potravinárov Emilom Machom diskutovali na tému „Priemysel a potraviny v roku 2021“. V závere relácie Soták zapochyboval o dôsledkoch pandémie. Spochybnil úmrtia na covid-19 a obavy z jej následkov označil za strašenie. Uviedol pritom viacero nepravdivých údajov o počtoch úmrtí u nás a v zahraničí.

Týmito údajmi chcel Soták ilustrovať, že podľa jeho informácií, respektíve informácií Klubu 500, situácia s pandémiou nie je vôbec tak dramatická ako sa to všeobecne prezentuje. Podľa ním uvedených údajov neexistuje žiadny nárast počtu úmrtí v dôsledku covid-19, ktorý by dokazoval nebezpečnosť nákazy koronavírusom. Nie je to prvý krát, čo práve Soták verejne spochybňuje riziká pandémie a útočí na reštriktívne opatrenia vlády a zdravotníkov.

Na základe čoho spochybňujú úmrtia na covid-19?

Overeniu tvrdení majiteľa Podbrezovských železiarní o počtoch úmrtí v roku 2020 sa podrobnejšie venoval redaktor Vladimír Šnídl vo svojom článku v Denníku-N.

Ukázalo sa, že informácie verejne šírené Sotákom v hlavnom vysielacom čase sú postavené na vode a sú veľmi podobné hoaxom, ktoré sa masovo šíria internetom. Soták a výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor tvrdia, že údaje nepreberali zo sociálnych sietí, ale majú ich z iných zdrojov. Akých, to ale neuviedli. Výnimkou je len odkaz na neoverené údaje o Slovensku z portálu  Countrymeters.info.

Soták okrem iného tvrdil, že strašenie o masových úmrtiach v Bergame a okolí sa nepreukázalo a že v Taliansku minulý rok dokonca klesla celková úmrtnosť oproti roku 2019 o 50 tisíc ľudí.

Oficiálne údaje však ukazujú presný opak. Podľa Šnídla „prezident talianskeho štatistického úradu Gian Carlo Blangiardo v decembri povedal, že za rok 2020 očakáva nárast úmrtí zo 647-tisíc v roku 2019 na viac než 700-tisíc.“ Teda nejde o pokles o 50 tisíc ako tvrdí Soták, ale predpokladá nárast o viac ako 50 tisíc mŕtvych. Takýto nárast úmrtí malo Taliansko údajne mať len počas 2. svetovej vojny v roku 1944.

V prípade Česka Soták tvrdil, že za rok 2020 dokonca došlo k poklesu úmrtí o 4 200 oproti predchádzajúcemu roku. Český štatistický úrad síce ešte neuzavrel údaje za rok 2020, ale už do polovice decembra uvádza počet úmrtí vyšší približne o 12 500.

Podľa Sotáka mal byť na Slovensku nárast počtu úmrtí za minulý rok len o 421 oproti roku 2019. Štatistický úrad čísla masovo šírené po sociálnych sieťach odmieta. Podľa údajov ministerstva vnútra je dlhodobá priemerná ročná úmrtnosť na Slovensku na úrovni 52 699. Za minulý rok vnútro podľa Šnídla eviduje predbežne 59 615 úmrtí, čo je približne o 6 500 viac ako v roku 2019. Aj v prípade Slovenska má ísť o historicky najvyšší nárast od roku 1945.

Politické lokajstvo alebo seriózny biznis?

Podnikateľov, ktorí tvoria chrbticu ekonomiky štátu, generujú zdroje a dávajú prácu stovkám ľudí si treba vážiť. Musíme ich brať ich ako dôležitého partnera štátu a občanov. Nechať sa zamestnať vo firme si vyžaduje kvalifikáciu aj istú dávku odvahy a samostatnosti. Miera zodpovednosti a s tým súvisiacich rizík je v prípade podnikateľov nepomerne vyššia.

Podnikatelia investujú vlastné a požičané prostriedky, dávajú svoje nápady a vízie, rozhodujú a nesú aj najväčšie riziko. Úlohou štátu je im vytvárať čo najlepšie podmienky. Štát ich má motivovať, nastavovať pravidlá pre férovú súťaž a podmienky pre ochranu práv a dôstojnosti zamestnancov a spotrebiteľov.

Práve preto nemôže manažéra firmy robiť hocikto a môžu to robiť len tí najšikovnejší a najzodpovednejší z nás. Inak im ich vlastná alebo zverená firma môže skrachovať alebo sa dostať do ťažkostí. Preto si rozhodovanie kapitánov priemyslu či ekonomiky vyžaduje dôkladnú analýzu východiskových predpokladov a údajov a zodpovedné konanie.

Neviem, odkiaľ pán Soták či výkonný riaditeľ Gregor berú svoje údaje. Sú však predstaviteľmi kľúčových hospodárskych subjektov a očakáva sa od nich serióznosť, argumentácia postavená na overiteľných faktoch a predpokladoch a umiernenosť v ich vystupovaní na verejnosti. Kapitáni priemyslu si nemôžu dovoliť šíriť konšpirácie ako nejaký poradca politika, ktorý sa viac zosmiešnil, ako kladne zapísal do histórie národa.

Je výlučne vecou členov Klubu 500, koho a na základe akých kritérií si zvolia do čela organizácie. Mali by mať však na pamäti, že podľa vystupovania svojich lídrov ich budú posudzovať nielen politici, ale aj občania a biznis partneri. Ak bola servilnosť a blízke politické vzťahy s vládnou mocou kvalifikáciu na túto pozíciu, možno je čas nájsť aj objektívnejšie a dlhodobo stabilné kritérium.

Žiadna televízia a redaktori nemôžu za obsah vyjadrení svojich respondentov. Ale sú zodpovední za výber diskutujúcich, vyváženosť diskusie a za vecnú korektnosť vysielania. Aj keď je televízia TA3 súkromné médium, nemalo by byť z jej vysielania očividné, kto ju vlastní a za koho politicky kope. Je poľutovania hodné, že skúsený redaktor ako pán Bielik sa opakovane vyskytuje pri vysielaní pochybného obsahu.

Zodpovednosť je na každom z nás

Verím, že to je len dielo náhody. Je však jednoznačne na mieste, aby televízia TA3 a pán Bielik zaujali jasný postoj a zjednali nápravu. V prípade, že vyšlo najavo, že nedopatrením odvysielali hoaxy, mali by sa ospravedlniť divákom a odvysielané informácie aspoň redakčne dodatočne korigovať.

Šírenie nepravdivých informácií a zľahčovanie nebezpečia choroby nie je len podkopávaním dôvery občanov v často zmätočne konajúcu vládu. V konečnom dôsledku môže viesť k vážnejšiemu ohrozeniu zdravia a životov.

Ospravedlniť by sa mal aj pán Soták a výkonný riaditeľ klubu Gregor. Dá sa pochopiť, že naozaj nešírili upravené informácie z hoaxov na sociálnych sieťach. Dokonca je pravda aj to, že v obrovskom pretlaku informácií nemuseli vybrať tie najsprávnejšie zdroje. Lenže oni nie sú členovia sociálnej siete, ale zastupujú kapitánov nášho priemyslu.

Spôsob a tón komunikácie pána Sotáka však svedčí o tom, že výber zdrojov informácií o dopade covid-19 na úmrtia bol silne poznačený účelom ich zdieľania. Je očividné, že chcel útočiť na vládu a spochybňovať celú pandémiu a opatrenia proti jej šíreniu. Následné vyjadrenie ku zdrojom a arogantný odkaz Tibora Gregora, čo by mala robiť štátna IT firma, je ako vystrihnutý s politického komunikačného manuálu Smeru a Hlasu.

Na záver mi dovoľte jednu osobnú poznámku. Nie som kapitánom priemyslu. Neprivatizoval som žiadnu firmu, ani zatiaľ ju nevybudoval. A už vôbec nežiadam o štátnu pomoc pre firmu v ťažkej chvíli. Som len vyslúžilý generál ozbrojených síl, ktorý prijímal rozhodnutia na základe dôkladnej analýzy operačnej situácie a verifikovateľného spravodajského odhadu. To isté v primeranom kontexte očakávam aj od kapitánov našej ekonomiky.

Každý sa môže mýliť aj prijať rozhodnutia, ktoré sa časom ukážu ako chybné. Ale rozhodovať by sme sa mali na základe faktov a nie emócií, alebo dokonca zbožných želaní. Platí to rovnako pre vojakov, podnikateľov aj vládu.

#covid-19 #domáca politika #ekonomika #hoaxy #Klub 500 #manažment #politika #Soták #spoločnosť #stratégie

Použité zdroje:

https://e.dennikn.sk/2221894/ako-sa-k-sotakovi-dostala-fama-o-nizkych-poctoch-umrti-ktoru-pouzil-v-televizii

Použité fotografie v grafike: autor, Denník-N (via facebook)

The post Úmrtia na covid-19 spochybňuje aj podnikateľ Soták appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.