#armáda #kybernetická bezpečnosť #kybernetická vojna #Muscatatuck #výcvik

U nás si ešte len začíname uvedomovať vymoženosti a zraniteľnosť informačných systémov a hľadáme riešenia pre ich ochranu a obranu. Vo viacerých krajinách pracujú na rozsiahlej kybernetickej obrane a dokonca už pripravujú aj ofenzívne kybernetické spôsobilosti.

Vojna preniká do kybernetického priestoru

NATO v roku 2016 uznalo kybernetický priestor ako piatu vojenskú doménu k zemi, vzduchu, moru a vesmírnemu priestoru. Viaceré krajiny ako Čína, Severná Kórea, Rusko, Izrael či Irán celé desaťročia vyvíjajú ofenzívne kybernetické spôsobilosti, ako napríklad schopnosť nepozorovane penetrovať do vnútra systému. No nepozorovaným hackerstvom to nekončí. Nedávno sme videli vydieračské útoky na americkú infraštruktúru či záhadný výbuch a požiar v iránskom jadrovom zariadení.

Rozvoj operačných schopností kybernetického boja intenzívne pokračuje aj v USA. Začiatkom decembra sa vo výcvikovom centre Muscatatuck (Indiana) uskutočnilo hodnotiace cvičenie 915-teho práporu kybernetického boja armády USA. Prápor bol vytvorený v roku 2019 ako súčasť 780-tej prieskumnej brigády pozemných síl USA. Hlavným účelom cvičenia bolo overiť operačné spôsobilosti expedičných tímov kybernetických a elektromagnetických spôsobilostí (ECT – expeditionary cyber and electromagnetic activities team) v zostave práporu.

Neobvyklé cvičenie

Išlo o prvé cvičenie tohto druhu, ktoré plnilo úlohu certifikačného cvičenia pre určené ECT. Prvé z týchto tímov boli hodnotené na uvedenom cvičení. Celkom majú postaviť 12 takýchto tímov. Ide o takticky nasaditeľné podporné jednotky kybernetického a elektronického boja, ktoré môžu pôsobiť samostatne alebo na podporu bojových jednotiek. Niektorí ich spôsobilosti prirovnávajú k tímom predsunutých leteckých navádzačov, ktoré zabezpečujú palebnú a prieskumnú leteckú podporu pozemným jednotkám. Tentoraz ide o podporu v kybernetickom priestore.

ECT majú podľa zoznamu hlavných spôsobilostí (METL – mission essential tasks list) plniť tri hlavné úlohy:

🔹 vykonávať aktivity expedičného nasadenia vrátane všetkých činností  potrebných  pre tím ako plánovanie, organizácia a nasadenie tímu po administratívnej a logistickej stránke;

🔹 zriadiť prevádzku infraštruktúry potrebnej pre integráciu do sietí nadriadeného stupňa a prevádzkovať ich;

🔹 poskytovať podporovaným formáciám informačnú výhodu (definícia ešte nie je dokončená).

Nové spôsobilosti a doktrína

Tzv. informačná výhoda je nový pojem, ktorý má zachytiť nové požiadavky na schopnosť vedenia operácií v modernom informačnom prostredí. To zahŕňa informačné, psychologické a ovplyvňovacie operácie. Najnovšie konflikty sa vyznačujú vysokou komplexnosťou a schopnosťou vykonávať aj tzv. podprahové operácie bez použitia smrtiacich zbraní.

Spojené štáty zriadili spoločné kybernetické veliteľstvo, US Cyber Command (USCYBERCOM) už v polovici roku 2009 na základni Fort George C. Mead (Maryland), kde sídli aj americká agentúra NSA (národná bezpečnostná agentúra). Riaditeľ NSA bol dlhé roky súčasne veliteľom USCYBERCOM. 4. mája 2018 sa USCYBERCOM stalo plne samostatným veliteľstvom a jedným z jedenástich najvyšších amerických tzv. funkčných veliteľstiev.

Testovaný 915-ty prápor kybernetického boja je súčasťou už spomínanej prieskumnej brigády kybernetického veliteľstva pozemných síl (ARCYBER – Army Cyber Command), ktoré tvorí pozemný komponent USCYBERCOM.

Námet cvičenia nebol typicky vojenský a aj výcvikový priestor bol vyberaný za týmto účelom. Jeden zo scenárov rozohrával situáciu, v ktorej sa skupina teroristov usadila v guvernérskom sídle.  Malo ísť o chytrý dom vybavený modernými elektronickými spotrebičmi napojenými na internet. Podporovaná vojenská jednotka sa snaží teroristov vypudiť z budovy, nesmie však dôjsť k nekontrolovanému  boju. ECT mal cez „internet vecí“ získať situačný prehľad a využiť kybernetické efekty, ktoré by priviedli teroristov k opusteniu budovy.  

Unikátne výcvikové zariadenie v Muscatatuck inšpirované Slovenskom

Bežne chodia americké jednotky a formácie v rozsahu celej brigády na certifikačné cvičenia do komplexných výcvikových centier (CTC – Combat Training Center). Tentokrát si 915-ty prápor zvolil  Výcvikové centrum pre boj v zastavaných priestoroch Muscatatuck v Indiane.

Ide o výcvikové centrum vybudované v priestoroch opusteného psychiatrického liečebného komplexu. Centrum patrí národnej garde štátu Indiana a postupne bolo prebudované na unikátny výcvikový komplex, ktorý okrem národnej gardy slúži na špecializovaný výcvik aj jednotkám  americkej armády.

Toto centrum som mal možnosť navštíviť v máji 2016 v rámci pracovnej návštevy partnerskej národnej gardy štátu Indiana. Už vtedy bolo centrum unikátne vybavené na výcvik v širokom spektre kombinovaných kinetických a kybernetických aktivít. Na jeho výstavbu malo vplyv aj Slovensko. Bývalý veliteľ národnej gardy sa totiž nechal podľa jeho slov inšpirovať tým, čo videl počas svojich návštev na Lešti v tzv. Malej Moskve. To výrazne ovplyvnilo jeho myšlienku prebudovať opustenú liečebňu na centrum výcviku v zastavaných priestoroch.

Zdroj: https://www.c4isrnet.com/information-warfare/2021/12/22/us-army-conducts-first-tactical-cyber-exercise-readying-teams-for-operations/

Podobné články:

Pavel Macko – Irán: Nová úroveň kybernetických hrozieb

Pavel Macko: Experti čakajú ďalšie kybernetické útoky na infraštruktúru

The post Kybernetická vojna nie je fikcia appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.

#Colonial pipeline #Irán #kritická infraštruktúra #kybernetická bezpečnosť #kybernetický útok

Kybernetický útok vyradil rozsiahlu potrubnú sústavu

Hackeri minulý týždeň ukázali svoju silu. V spojených štátoch napadli počítačové siete operátora potrubných systémov Colonial pipeline. V Írsku sa nabúrali do zdravotného systému a v Nemecku sa tiež museli vysporiadať s kybernetickým útokom. Útok na Colonial pipeline v Spojených štátoch bol jednoznačne historicky najväčším kybernetickým útokom na kritickú infraštruktúru. V tomto prípade ide o takmer 9 tisíc kilometrový (5500 míl) systém potrubnej prepravy hotových ropných produktov (benzín, nafta, letecké palivo a vykurovacie oleje) z rafinérií v Mexickom zálive v okolí Houstonu cez celé východné pobrežie USA až do New Jersey.

Podľa portálu foxbusiness.com, spoločnosť denne prepravuje 380 miliónov litrov palív, čo predstavuje 45 % celovej spotreby palív v dotknutých štátoch na východnom pobreží USA. Takže dosah výpadku dodávok palív bol obrovský. Negatívne dopady boli naviac umocnené nákupnou panikou, ktorú informácie o poruchách systému sprevádzali. Za útokom boli kriminálne živly napojené na hackerskú sieť Darkside z Východnej Európy. Požadovali od operátora výpalné 5 miliónov dolárov. Po pár dňoch váhania nakoniec Colonial pipeline toto „výkupné“ zaplatila. Jeho výška totiž neprekročila ani zaokrúhľovaciu chybu vo výške ročných tržieb spoločnosti. Aj keď boli dohady, že za útokmi by mohla byť oficiálna ruská stopa, tieto dohady sa nepotvrdili.

Skutočný problém je totiž niekde inde. Americké spoločnosti využili relatívne mäkké pravidlá pre kybernetickú bezpečnosť pre súkromné firmy. Náklady na kvalitnú kybernetickú bezpečnosť nie sú malé. Na druhej strane, skutočné spôsobené škody majú ďaleko väčší presah než škody u samotného poskytovateľa služieb. Podľa Hillary Vaughn väčšinu škôd nesie verejnosť a to v dôsledku zrušených aktivít, narušenia prepravy tovarov a podobne. Vo svojom článku Hillary Vaungh vo FOXBusiness uvádza, že v minulom desaťročí vrátane roku 2020 sa stalo viac ako stovka podobných, aj keď menších útokov. U mála z nich sa podarilo zistiť útočníka. Väčšina objasnených útokov mala pôvod v Číne.

Nová legislatíva a opatrenia proti kybernetickým útokom

Oslovení experti sa zhodli, že úspešný spektakulárny útok, ako ten na Colonial pipeline, povzbudí ďalších útočníkov. Vzhľadom na stav kybernetickej ochrany proti sofistikovaným hrozbám je možné očakávať desiatky až stovky podobných pokusov. Zastupujúci riaditeľ Agentúry pre kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť kritickej infraštruktúry (CISA) Brandon Wales tieto obavy nepriamo potvrdil v odpovedi na otázky výboru Senátu USA pre vnútornú bezpečnosť.

V dôsledku útokov budú v rámci iniciatívy Pipeline Security Initiative v rámci Národného centra manažmentu rizík vykonávané hodnotenia potrubných systémov vo formáte privátno-štátnych partnerstiev (PPP). Očakáva sa aj rýchla legislatívna reakcia, ktorá sprísni podmienky kybernetickej bezpečnosti. Dovtedy môže situáciu riešiť prezident Biden svojimi dekrétmi. Podobne ako v Európe, aj v USA ide o citlivú politickú záležitosť. Podstatou je, do akej miery môže štát regulovať a nariaďovať kybernetické bezpečnostné štandardy súkromným firmám. Zatiaľ, čo v USA volili trocha liberálnejší prístup, v Európskej únii panuje zhoda, že ak tieto súkromné služby majú veľký dosah na zákazníkov, môžu podliehať regulácii.

Kybernetické hrozby sú čoraz nebezpečnejšie a už dávno nie sú len záležitosťou vo virtuálnom kybernetickom priestore. Majú čoraz väčšie fyzické dopady. Aj keď ide väčšinou o aktivity individuálnych hackerov alebo kriminálne gangy, posledné útoky naznačili, aké veľké škody môžu napáchať. Na mieste je však otázka, aké kapacity môžu mať vlády krajín, ktoré investovali do spôsobilostí kybernetickej vojny. Nedávny útok na iránske jadrové zariadenie naznačuje mnohé.

Preto je dobre, že obrana proti kybernetickým hrozbám našla svoje miesto aj v našej novej bezpečnostnej stratégii. Európska únia začala s implementáciou novej stratégie kybernetickej bezpečnosti a koncom minulého roka uviedla do platnosti novú smernicu pre kybernetickú bezpečnosť. V mesiaci apríl 2021 dala Európska rada zelenú vzniku nového kompetenčného centra kybernetickej bezpečnosti v Bukurešti. Na Slovensku je práve teraz v Národnej rade SR na prerokovanie novela zákona o kybernetickej bezpečnosti. Ide o dobre pripravený kompromisný návrh, ktorý umožňuje prípadnú korekciu vo svetle posledných udalostí.

The post Experti čakajú ďalšie kybernetické útoky na infraštruktúru appeared first on Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie.