Provokuje Rusko prezidenta Trumpa? - Pavel Macko - Bezpečnosť, Technológie, Stratégie

Provokuje Rusko prezidenta Trumpa? #NATO#Putin#Rusko#Trump#Trumpove ultimátum#Ukrajina#USA#Vojna na Ukrajine

Kyjev zažil najhorší ruský dronový útok od začiatku invázie. Ruské sily útočili na 27 miestach, pričom zničené zostali obytné domy, detské oddelenie v nemocnici i škola. Pri tomto brutálnom útoku zahynulo 26 ľudí vrátane 6-ročného dieťaťa. Podľa posledných informácií je zranených viac ako 150 ľudí.

#NATO #Putin #Rusko #Trump #Trumpove ultimátum #Ukrajina #USA #Vojna na Ukrajine

O vojenských a politických dôsledkoch súčasnej situácie na Ukrajine sa rozprávame s generálom Pavlom Mackom.

Rozhovor s generálom Pavlom Mackom

Moderátor: Vítajte vo vysielaní JOJ24. Dobrý večer prajem. Pán generál, prečo sa Rusi odhodlali na takýto mohutný útok práve v tomto čase?

Generál Macko: Rusi cyklicky teraz každý týždeň vykonávajú minimálne jeden veľký útok na Kyjev. Teraz je to aj v situácii, že je uprostred letnej bojovej sezóny, zároveň beží nejaké ultimátum, ktoré si oni zľahčujú, a napriek tomu chcú v maximálnej možnej miere poškodiť ukrajinskú infraštruktúru. Chcú zasiahnuť čo najviac cieľov a využívajú na to aj takéto mohutné kombinované útoky.

Ten dnešný útok nebol v tomto výnimočný, keďže je to cyklické, ako som povedal – tie rekordy sú lámané každú chvíľu. Čo by sa ale dalo zdôrazniť je, že po prvýkrát útok začal masívnym náletom dronov zo všetkých smerov na Kyjev. To malo zasýtiť systém protivzdušnej obrany a následne nasledovalo odpaľovanie rakiet z plochého letu Iskander-K.

Tie sú podobné ako balistické rakety Iskander, len tieto letia v nízkej letovej hladine nad zemou. Sú to veľmi presné rakety, ktoré majú štandardne presnosť menej ako 5 metrov. A keďže vidíme, čo zasiahli, tak je jasné, že toto bol úplne vedomý zásah Ruska do civilnej oblasti, pretože okrem toho paneláku, ktorý bol zničený, všade okolo boli len ďalšie civilné objekty. Takže akýkoľvek omyl alebo náhoda je vylúčená. Skrátka, urobili to zámerne.

Ruská vojenská doktrína a ničenie civilnej infraštruktúry

Dôvod je taký, že Rusi síce nemajú formálne v doktrínach to, že by mohli porušovať Ženevské konvencie a útočiť na civilné ciele, ale majú vo vojenskej doktrínе ničenie civilnej infraštruktúry – či už dopravnej alebo energetickej. Používajú to ako nástroj na podlomenie vôle, ako súčasť psychologickej vojny a zároveň nástroj politického nátlaku.

To, že to nefunguje, je druhá vec, ale jednoducho v tom portfóliu možností, ktoré majú k dispozícii, Rusi aj toto použili. Takto aj ten „Orešnik“ na Dnipro, kde je to s veľkým rozptylom – naopak, nevie presne trafiť – a takisto má spôsobiť čo najväčšie škody, chaos a paniku uprostred mesta.

Snažia sa naznačiť, že budú pokračovať v útokoch, že tie sa budú stupňovať a že sa Ukrajinci nemajú spoliehať na nejaké sankcie alebo sekundárne sankcie či medzinárodný tlak. Jediná šanca – to je taký odkaz Ruska – je, aby sa Ukrajinci vzdali, vyhoveli ruským podmienkam, a možno potom Rusi zmenia prístup.

Moderátor: V ostatných mesiacoch Rusko stupňuje útoky aj na ukrajinské mestá a obce ležiace ďaleko za frontovou líniou. Ide o taktiku Ruska a k čomu smeruje?

Generál Macko: Toto je to, čo som už naznačil. Oni to robia od začiatku konfliktu, ale samozrejme tým, ako postupne ukrajinská protivzdušná obrana slabne a ako Rusi postupne nachádzajú taktické postupy, ako urobiť útoky účinnejšie, sledujú tým presne vyvolanie paniky a chaosu v celej krajine a samozrejme oslabovanie infraštruktúry.

Snaha oslabiť ukrajinskú ekonomiku a zbrojný priemysel

To je aj jeden dôležitý aspekt. Ukrajina čoraz viac vyrába prostriedky na obranu vo vlastnej réžii. Na to samozrejme potrebuje energiu, na to potrebuje továrne. Tie vojenské sú väčšinou podzemné a sú dobre chránené ešte zo sovietskej éry – Ukrajina bola takou zbrojovkou Sovietskeho zväzu. Ale samozrejme existujú dodávateľské reťazce, existujú aj bežné fabriky.

Tým pádom sa Rusi snažia v maximálnej možnej miere narušovať práve túto ukrajinskú ekonomiku, „podrezať jej žily“, aby ekonomika nedokázala generovať toľko obranných prostriedkov. To robí Ukrajinu menej závislú na vonkajších dodávkach a menej závislú na politických rozhodovaniach a cykloch v rámci tých vonkajších dodávok, keďže sme videli, že opakovane boli dodávky prerušované.

Takže toto je takisto kľúčový cieľ Ruska – ak útočia niekde do strednej alebo západnej Ukrajiny, útočia práve s cieľom narušiť v maximálnej možnej miere chod ukrajinskej ekonomiky a predovšetkým toho vojensko-priemyselného komplexu.

Moderátor: Mohlo byť katalyzátorom ruského útoku aj Trumpovo skrátené ultimátum? Rusi ho razantne odmietli. Aká bude podľa vás reakcia americkej administratívy?

Trump, sankcie a reakcia USA

Generál Macko: Začnem úvahou o tom, či to bola reakcia. Rusi systematicky stupňovali tieto útoky, takže ťažko povedať. Bola by to špekulácia, keby som povedal, že teraz vlastne vyslali signály aj Trumpovi. Oni to robia systematicky od začiatku roka a robia to aj od nástupu Trumpa k moci.

Po tom, čo odmietli v apríli možné prímerie a ponuky na prímerie, Rusi začali stupňovať tlak. Tým pádom sa snažia niečo urobiť s konfliktom. Zrejme majú tiež svoje vlastné ekonomické problémy.

Pokiaľ sa bavíme o ultimáte prezidenta Trumpa, on sa do určitej miery dostal do pasce svojich vyhlásení. To znamená, že bude musieť niečo urobiť. Teraz pohrozil sekundárnymi sankciami – to znamená sankciami na všetky krajiny, ktoré budú kupovať od Rusov určené výrobky, ktoré budú predmetom sankcií, keďže samotné Spojené štáty ich veľa neodoberajú.

Tu je problém, kde minimálne s Čínou to môže skončiť tak, že Trump nedokáže toto presadiť a Čína bude aj naďalej kupovať ropu z Ruska aj plyn. A pokiaľ by Američania prišli s tými sankciami, znovu sa otvorí kapitola tarifnej a obchodnej vojny.

Trump naznačil aj veľmi tvrdý postoj voči Indii, kde to minimálne vyzerá tak, že by mohol naozaj zaviesť sekundárne tarify a že tie vyjednávania môžu byť veľmi tvrdé. India, napriek tomu, že v posledných rokoch si budovala lepšie vzťahy so Spojenými štátmi, veľmi intenzívne obchoduje nielen so zbrojárskymi produktmi, ale aj s ropnými produktmi s Ruskom. To samozrejme podkopáva túto snahu Donalda Trumpa donútiť Rusko k ukončeniu bojov a zasadnutiu za mierový stôl.

Pripravovaná americká podpora Ukrajine

Je tu ale aj ďalší aspekt – Donald Trump si zrejme pripravuje pôdu aj na radikálnejšie oznámenie ďalších dodávok zbrojných systémov pre Ukrajinu, a to aj ofenzívnych zbrojných systémov. Momentálne je v Kongrese návrh zákona v Senáte, ktorý by mal umožniť pravidelný model financovania a zásobovania ukrajinských síl americkými zbraňami cez spojencov v NATO, kde ročne by na tento typ podpory malo ísť minimálne 8 miliárd dolárov.

Moderátor: Ako ste už sami spomenuli, Ukrajina čelí letnej ofenzíve, počas ktorej ruské sily dosahujú postupy v oblastiach, ktoré boli od začiatku vojny relatívne ušetrené. Moskva oznámila, že jej jednotky dobyli mesto Časivjar, ktoré bolo dôležitým oporným bodom ukrajinskej armády na východe krajiny. Čo to možno znamená pre vyjednávacie pozície Ukrajiny a pre ďalší vývoj konfliktu?

Význam dobytia Časiv Jaru a situácia na fronte

Generál Macko: Zásadným spôsobom to zatiaľ nemení situáciu, pretože o Časiv Jar prebiehali boje už 16 mesiacov, takže mesto je totálne zničené. Bavíme sa o mestečku veľkosti Holíča alebo Šamorína – 12-tisícové mesto, ktoré vlastne Rusi dobýjali 16 mesiacov. Reálne boje o Časiv Jar prebiehali už od pádu Bachmutu v máji 2023, čo znamená viac než dva roky, pretože prvá fáza bola dostať sa na Donbasský vodný kanál, ktorý bol akousi prirodzenou bariérou na hranici Časiv Jaru. Keď ho Rusi prekonali, tak ďalších 16 mesiacov dobýjali mesto.

Podobná je situácia v Kupiansku, kde viac ako rok sa Rusi snažia dobiť mesto. Rovnako je to pri Pokrovsku, v Torecku – tam sú v meste, ale bojuje sa o mesto tiež už vyše roka.

To znamená, aj keby Rusi tieto mestá dobyli, aj keby sa dobytie Časiv Jaru potvrdilo, tak by im to takticky dalo výhodnú pozíciu. Je tam vyšší terén, ktorý poskytuje dobrý výhľad na okolie. Mohli by ďalej útočiť na Konstantinivku, a keby aj tú získali, otvorili by si vstupnú bránu pre väčšie zoskupenie vojsk, ktoré ale zatiaľ nikde nevidíme. Museli by ho odniekiaľ presunúť, a potom by mohli začať útočiť v smere na Kramatorsk a Slaviansk.

Limity ruského postupu a vyjednávacie pozície

Ale aj keby sa im toto darilo, tak vyjednávacia pozícia Ruska je v tom, že oni stále žiadajú, aby Ukrajina odstúpila aj doteraz neokupované časti, ktoré buď vôbec nikdy neokupovali, ako Slaviansk, Kramatorsk alebo Záporožie, alebo ktoré okupovali dočasne, ako Cherson, odkiaľ boli vytlačení.

To znamená, že vyjednávacia pozícia sa nejakým zásadným spôsobom nezmení. Rusi by potrebovali väčší prielom, aby obsadili zvyšok Donbasu, ale zatiaľ to nevyzerá, že by na to mali kapacitu – pokiaľ Ukrajinci neurobia nejakú obrovskú chybu. Žiadne operačné rezervy, nejaké väčšie zoskupenie vojsk, ktoré by bolo niekde blízko frontovej línie a vyčkávalo na nasadenie tam, kde sa podarí prelomiť frontovú líniu, také nevidíme.

To znamená, že aj keby Rusi prelomili frontovú líniu, budú viac-menej prioritizovať a zoberú z niektorých iných častí frontového úseku vojská a rýchlo posilnia oblasť prielomu. To ale samozrejme trvá nejaký čas a dáva to čas aj Ukrajincom na preskupenie síl.

Ruská taktika a pomalý postup

Rusi skrátka využívajú to, že majú početnú prevahu a že Ukrajinci majú problém s personálom, ktorý kompenzujú väčším nasadením dronov. Rusi vrhajú všetky sily do bojov, ale postup je relatívne pomalý. Pri väčších mestách si vytvárajú podmienky na ich obkľúčenie a potom postupné dobíjanie, ale zatiaľ to nie je náznak nejakej dramatickej rýchlosti v zmysle postupu desiatok kilometrov denne.

Moderátor: Hovoril generál Pavel Macko. Ďakujem za rozhovor a váš čas. Dovidenia.

Generál Macko: Ďakujem za pozvanie, príjemný večer.

Moderátor: Divákom ešte dodám, že celý rozhovor si môžete pozrieť aj na našej stránke joj24.sk v sekcii Studio JOJ24.

Videozáznam rozhovoru si môžete pozrieť aj tu:

https://youtu.be/r8Tzk3clOzg?si=o_MQftNYt1d7hfG9