Pavel MACKO
.bezpečnosť .stratégie .technológie

Tri kritické požiadavky na účinné spravodajstvo digitálnej éry #ABSD#bezpečnosť#big data#operácie#reforma#SIS#spravodajské služby#spravodajstvo#umelá inteligencia#Vojenské spravodajstvo

(článok bol pôvodne publikovaný ako referát na XIII. medzinárodnom sympózium ABSD, Bratislava, december 2019)

S postupujúcou informatizáciou spoločnosti budú spravodajstvo a spravodajská komunita čeliť stále väčším výzvam. Masívna digitalizácia nášho každodenného života prináša nové príležitosti, ale aj nové výzvy. Kybernetický priestor nie je už len nejakým transportným médiom, či prostredím cez ktoré prebieha komunikácia medzi osobami, inštitúciami a štátmi.  Postupne sa stal skutočným priestorom každodenného života jednotlivca a spoločnosti.

V kybernetickom priestore prebieha obrovské množstvo transakcií a udalostí. Mnohé z ich v tomto priestore vznikajú aj zanikajú. Zásadným rozdielom oproti iným sféram ľudského pôsobenia ako zem, vzduch, voda a vesmír je to, že kybernetický priestor je priestorom sám o sebe a súčasne priamo preniká do všetkých ostatných sfér.

Žijeme v zosieťovanom svete. Vedci odhadujú, že až 97 % všetkých informácií je už niekde v kybernetickom priestore. Cez tento priestor prebieha koordinácia  a riadenie ľudských aktivít. Na spoľahlivosti a stabilite kybernetického priestoru sme už dnes životne závislí. V súčasnosti máme k dispozícii takzvaný internet ľudí. Na internet je v ňom pripojených viac ako 5 miliárd osôb, niektorí viacnásobne.

V súvislosti s pokračujúcou robotizáciou a nasadzovaním autonómnych systémov, ako aj zmenou prístupu k takým aktivitám ako je napríklad pozáručný servis spotrebičov, postupne prechádzame do obdobia internetu vecí. V priebehu pár rokov bude okrem ľudí na internet pripojených okolo 200 miliárd ďalších zariadení. Tento exponenciálny rast objemu transakcií a informácií obsiahnutých na internete sa ešte ďalej exponenciálne zvýši s plošným zavedením sietí 5. generácie.

Piaty rozmer: digitálny svet a spravodajstvo

Zatiaľ čo význam ostatných, fyzických sfér života sa nijako nemení, určujúcou sférou sa stáva práve kybernetický priestor. Toto má priamy dopad aj na všetky otázky súvisiace s národnou bezpečnosťou. Zákonite, ak sa väčšina informácií nachádza v kybernetickom priestore, toto sa musí adekvátnym spôsobom premietnuť aj do oblasti spravodajstva.  Kybernetický priestor sa stáva aj kľúčovým priestorom súperenia štátov a mocenských skupín.

Na tento vývoj reagujú viaceré štáty. Reagovalo aj NATO, ktoré na samite vo Varšave v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za piatu vojenskú doménu. Stalo sa to aj napriek tomu, že v súvislosti s konfliktom prebiehajúcim v kybernetickom priestore máme neujasnený celý rad medzinárodno-právnych, morálnych a etických otázok. Súperenie v tomto priestore je totiž realitou a jeho účastníkmi nie sú len štátni aktéri. Práve rozvoj internetu a digitalizácia umožnili povýšiť hybridné hrozby na novú úroveň. Do značnej miery sa vyrovnali šance medzi rôznymi aktérmi bez ohľadu na ich fyzickú silu. 

Digitalizácia priniesla celý rad špecifík. Tradičný koncept národnej suverenity alebo možnosť uplatnenia článku 5 Washingtonskej zmluvy nie je možné v plnom rozsahu uplatniť v kybernetickom priestore. Postupne sa vytráca význam alebo vplyv tradičnej hierarchickej štruktúry usporiadania štátu, firiem, ale aj vojenstva. Ako napísal Thomas L. Friedman, svet sa sploštil. [1]

Digitalizácia je fakt vo vývoji spločnosti, ktorý sa nedá zmeniť. Prináša celý rad možností, výziev, ale aj rizík. Od toho, ako ich zvládneme respektíve využijeme, bude závisieť aj úroveň našej obrany a odolnosť voči hrozbám, či účinnosť včasného varovania pred nimi.

Dovoľte mi pozastaviť sa pri troch najväčších výzvach do blízkej budúcnosti a z nich vyplývajúcich požiadavkách na spravodajské zložky

1. Veľké možstvo dát

Dobré spravodajstvo znamená dobrý zber informácií, ich správnu analýzu a interpretáciu a návrh účinných opatrení na rozhodnutie. Najväčšou výzvou súčasnosti nie je ani tak informácie a údaje získať. Najdôležitejšie je nájsť tú podstatnú či kritickú informáciu pre správne rozhodnutie.

Postupným prechodom na internet a rozvojom nových technológií máme dnes k dispozícii obrovské množstva dát. Nejde len o klasické dáta a citlivé informácie ako texty. Podstatne sa zmenili možnosti v získavaní a spracovaní satelitných obrázkov, geografických údajov, obrazovo-zvukových záznamov, biometrických údajov. Výrazne sa rozšírili sociálne siete a množstvo aktivít na nich.

Na jednej strane nám dostupnosť týchto nástrojov, údajov a silná komunikačná sieť poskytujú účinné nástroje na urýchlenie a spresnenie rozhodovacieho cyklu. Platí to rovnako pre biznis, politiku, aj pre vedenie ozbrojeného konfliktu, či bezpečnostných a vojenských operácií.  Na druhej strane sa na týchto údajoch a technológiách stávame čoraz závislejší a zraniteľnejší. Narušenie satelitného navigačného systému alebo vyradenie našich komunikačných sietí môže vyradiť aj značnú časť nášho obranného potenciálu.

Závislosť na informáciách pôsobí našťastie obojstranne. Všetko toto poskytuje aj obrovskú príležitosť pre získavanie informácií pre spravodajskú komunitu. Odhliadnuc od právnych a technických otázok zberu informácií, hlavným problémom však je, že dát máme až príliš veľa. Pohybujeme sa v oblasti tzv. big data, kde sa ich klasický zber, ukladanie a spracovanie nedajú účinne použiť.

Vyšetrovanie pozadia útokov  11. septembra 2001 okrem iného ukázalo, že informácie a indície o možnom útoku boli niekde v systéme. Ale chýbal im kontext a správne vyhodnotenie a preto sa stali zrejmými až po samotných útokoch.

Ak má byť spravodajstvo účinné, bude musieť presunúť svoje ťažisko zo zberu utajovaných informácií k zberu a vyhodnocovaniu neutajovaných informácií. Napríklad z komunikácie vojakov na sociálnych sieťach pred nasadením alebo počas neho sa dá získať podstatne viac informácií, ako si chceme pripustiť.

Spravodajské služby sa budú musieť naučiť s obrovskými súbormi neštruktúrovaných dát. To si bude vyžadovať úplne iné analytické postupy a nástroje ako aj prípravu personálu, než na aké sme boli zvyknutí. Problémom pre menšie krajiny môže byť dostupnosť príslušných technológií pre spracovanie veľkých objemov dát.

2. Umelá inteligencia a kvantové počítače

Rozumné využívanie prvkov umelej inteligencie a zachovanie kľúčovej úlohy človeka v rozhodovacom cykle je najväčšou výzvou pre nasledujúce generácie. Pre spravodajskú komunitu predstavuje najväčšiu príležitosť a hrozbu súčasne.

S rozvojom technológie veľmi rýchlo postupuje rozvoj umelej inteligencie a kvantových počítačov. Bez ohľadu na kontroverznosť a etické otázky súvisiace s umelou inteligenciou, jej rozvoj rýchlo napreduje. Už dnes často krát na sociálnych sieťach komunikujeme s „botom“ – samo učiacim sa programom. Softvéroví asistenti nás sprevádzajú komunikáciou s bankami, ale aj pri vyhľadávaní údajov.

Aj keď toto má ešte ďaleko do umelej inteligencie, predznamenáva to budúci vývoj. Súčasne prebieha intenzívny vývoj na úseku kvantových počítačov. Prvý skutočný kvantový počítač definitívne vyradí všetky súčasné šifrovacie mechanizmy.

Umelá inteligencia v serióznejších oblastiach použitia dosiahla  významný pokrok. Už dnes dokáže napríklad diagnostikovať množstvo chorôb lepšie ako skúsení lekári. Veľký výkonnostný skok je možné očakávať pri spracovaní zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Už dnes dokážu algoritmy sociálnych sietí, bežne dostupné ľuďom, pomerne spoľahlivo rozpoznávať tváre osôb podľa pár referenčných fotografií.

Komplexné expertné systémy s prvkami umelej inteligencie sa stanú výkonným nástrojom nielen spravodajcov, ale napríklad aj kriminalistov. Tieto systémy už existujú dnes a postupne sa zdokonaľujú. Avšak zavádzanie umelej inteligencie má v sebe množstvo rizík a výziev.

Možné aplikácie prvkov umelej inteligencie v oblasti obrany sú podľa najnovšej správy pre americký kongres nasledovné [2]:

✅ spravodajstvo, sledovanie a prieskum

✅ logistika

✅ operácie v kybernetickom priestore

✅ informačné operácie a klamné produkty (“Deep Fake”)

✅ velenie a riadenie

✅ poloautonómne a autonómne vozidlá a prostriedky

✅ smrtiace autonómne zbraňové systémy (LAWS – Lethal Autonomous Weapon Systems)

Americká spravodajská komunita pracuje na projektoch umelej inteligencie na základe strategického dokumentu spracovaného bývalým riaditeľom „National Intelligence“ Danom Coatsom  pod názvom „AIM iniciatíva“ (Augmenting Intelligence using Machines Initiative).

Okrem morálno-etických, majú ozbrojené sily a bezpečnostné zložky pred sebou niekoľko výziev v súvislosti s prvkami umelej inteligencie:

🔻 dostupné technológie

🔻 zmena procesov

🔻 adekvátny personál

🔻 inštitucionálna kultúra

1️⃣ Autonómnosť

Tá je výhodou, pokiaľ dokáže odbremeniť ľudí od náročných mechanických a opakujúcich sa činností a sústrediť sa na rozhodovací proces. Problémom je nájsť rovnovážny stav medzi morálnou dilemou a výkonnosťou, teda ako veľa autonómnosti môžeme dovoliť systémom.

2️⃣ Rýchlosť a výdrž

Tieto systémy nepodliehajú únave a môžu výrazne zvýšiť operačné tempo. Ma druhej strane limitujúcim prvkom v operačnom tempe zostáva človek a jeho schopnosť vykonávať rýchle kognitívne rozhodnutia.

3️⃣ Umocňujúci účinok (Scaling)

Ten umožňuje podstatne rozšíriť možnosti a výkonnosť súčasných systémov. Na úrovni krajín môže umožniť zmazať rozdiely vo veľkosti a ekonomickej či vojenskej sile.

4️⃣ Informačná prevaha

Nasadenie autonómných prvkov pre zber a vyhodnocovanie informácií umožňuje exponenciálny rast objemu dát, ale aj vyhodnotených informácií.

5️⃣ Predvídateľnosť výsledkov

Problémom umelej inteligencie je, že k záverom či výsledkom môže dospieť aj neočakávaným spôsobom. Nefunguje ako mechanický systém, kde je presne definovaný priebeh deja. Teda tieto systémy môžu aj fatálnym spôsobom zlyhať aj pri pomerne ľahkej úlohe.

6️⃣ Vysvetliteľnosť procesov

Najvýkonnejšie algoritmy umelej inteligencie nevedia hodnoverne vysvetliť svoj vlastný proces. Otázkou teda zostáva ich spoľahlivosť a hodnovernosť.

7️⃣ Zneužiteľnosť

Všetko, čo poskytuje obrovské  množstvo dát a je autonómne, je súčasne aj napadnuteľné a zneužiteľné protivníkom.

Využívanie prvkov umelej inteligencie a zvyšujúci sa výpočtový výkon sú faktom a budú ich mať k dispozícii nielen štáty, ale aj silní neštátni aktéri.

3. Zmena paradigmy spravodajstva: od podpory k „bojovej“ sile

Hybridný konflikt z veľkej časti môže prebiehať v kybernetickom  a informačnom priestore. Klasická úloha spravodajstva je v pozícii podporného prvku rozhodovacieho procesu alebo podpory exekúcie (combat enabler). Maximálne môže byť prvkom umocňujúcim účinnosť bojových prvkov, letálnych aj neletálnych (force multiplier).

Prechodom do online konfliktu vedenému priamo v kybernetickom priestore  sa postupne stáva priamou „bojovou silou“. Teda mení sa paradigma z klasickej podpory rozhodovacieho procesu a podpory operácií na priame vedenie operácií.

Táto zmena paradigmy zo sebou prináša celý rad výziev a rizík, ako aj požiadavky na zmenu legislatívneho rámca. Najme v stave bezpečnosti tak proti sebe stoja dva záujmy. Tým prvým je zvýšenie účinnosti spravodajstva a skrátenie reakčného času vyžadujúce si priamu aktívnu angažovanosť spravodajských zložiek v obrane alebo protiútoku. Na druhej strane je to potreba ochrany spoločnosti pred zneužitím spravodajských zložiek.

Záverečné odporúčania:

V dôsledku zmien v spoločnosti v súvislosti s digitalizáciu, spravodajské služby budú musieť prejsť zásadnou obsahovou a štrukturálnou reformou. Vhhľadom na stav slovenského bezpečnostného prostredia a spravodajskej komunity týmto sdystémovým zmenám bude musieť predchádzať aj zásadný očistný proces vo vnútri inštitúcií a vymedzenie pôsobnosti medzi jednotlivými zložkami spravodajskej komunity.

1️⃣ Analyzovať úlohy spravodajských zložiek a zmeniť ich poslanie a legislatívne prostredie.

2️⃣ Zásadným spôsobom zmeniť výchovu a prípravu spravodajského personálu a zaisťovanie jeho lojality voči štátu.

3️⃣ Investovať do nových technológií.

4️⃣ Posilniť verejnú a parlamentnú kontrolu spravodajských služieb bez zníženia ich výkonnosti.

Použité zdroje a referencie:

[1] Thomas L. Friedman: The World is Flat, New York, 2005, Farrar, Straus and Giroux

[2] Artificial Intelligence and National Security, Updated November 21, 2019, správa pre kongres USA, dostupná na https://fas.org/sgp/crs/natsec/R45178.pdf

[3] https://www.belfercenter.org/publication/cyber-security-and-intelligence-community

[4] https://www.rand.org/pubs/research_reports/RR1582.html

[5] https://www.c4isrnet.com/intel-geoint/2019/08/19/4-big-problems-the-intelligence-community-faces-moving-to-a-new-data-system/

[6] https://www.c4isrnet.com/artificial-intelligence/2019/11/26/heres-how-a-national-intelligence-watchdog-is-improving-ai-oversight/

[7] https://fas.org/irp/dia/vector21/index.html

[8] https://www.afcea.org/content/great-power-competition-defines-defense-intelligence

[9] https://www.oxfordhandbooks.com/view/10.1093/oxfordhb/9780195375886.001.0001/oxfordhb-9780195375886-e-0026

[10] https://ndupress.ndu.edu/Publications/Article/621113/defense-intelligence-analysis-in-the-age-of-big-data/

[11] https://www.nato.int/docu/review/articles/2018/02/19/adapting-nato-to-an-unpredictable-and-fast-changing-world/index.html

[12 https://www.dia.mil/News/Articles/Article-View/Article/1601186/big-data-and-the-future-of-war/

[13] https://fas.org/sgp/crs/natsec/R45178.pdf